SFINGA - Mystérium v kameni
Kto postavil tento div sveta?
▲ PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
• Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
▲ RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
• 1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
▲ STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
• 3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
▲ PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
• 7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
▲ STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
• 12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
▲ DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
▲ NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
• 18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
▲ TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
• 21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
▲ NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
• 26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
▲ GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky
BOHOVIA
ENNEÁDA (DEVÄTORO):
NUN | ATUM | RA (RE) | ŠOV | TEFNUT | GEB | NUT | ESET (IZIS) | USIR (OSIRIS) | HOR | NEBTHET (NEFTYS) | SUTECH
AMON | AMON-RA | PTAH | SEKHMET | MUT | CHNUM | HATHOR | THOTH | SEŠAT | SOBEK | APOP
VLÁDCOVIA | VLÁDKYNE | KŇAZI
ZOZNAM EGYPTSKÝCH KRÁĽOV
IMHOTEP | SETI I. | HATŠEPSUT | RAMZES I. | RAMZES II. | RAMZES III. | TUTMOS II. | TUTMOS III. | TUTMOS IV.
AMENHOTEP I. | AMENHOTEP II. | AMENHOTEP III. | AMENHOTEP IV. – ACHNATON | NEFERTITY | CHENTKAUS | SANUSERT I. | SESOSTRIS I.
VIDEO (EN)
SFINGA | SLNEČNÁ LOĎ I | SLNEČNÁ LOĎ II | SAKKÁRA I | SAKKÁRA II | DAHŠUR I | DAHŠUR II | LUXOR I | LUXOR II | RAMESSEUM I | RAMESSEUM II | DÉR EL-BAHRÍ I | DÉR EL-BAHRÍ II a DÉR EL-MEDÍNA | OSIREON I | OSIREON II | OSIREON III | KARNAK I | KARNAK II | DENDERA I | DENDERA II | EDFU I | EDFU II | KOM OMBO I | KOM OMBO II | PHILAÉ I | PHILAÉ II | ASUÁN I | ASUÁN II | ABÚ SIMBEL I | ABÚ SIMBEL II | KRÁĽOVA KOMORA | KÁHIRSKÉ MÚZEUM | LUXORSKÉ MÚZEUM | GÍZA I (SK) | GÍZA II (SK) | GÍZA III (SK) | GÍZA IV (SK) | SERAPEUM (SK)
AUDIO (EN)
ÚDOLIE KRÁĽOV I | ÚDOLIE KRÁĽOV II | LUXORSKÉ MÚZEUM | KÁHIRSKÉ MÚZEUM
Kto postavil tento div sveta?
O tom, jak dokázali starověcí Egypťané postavit tak kolosální stavby, jakými jsou pyramidy, už bylo napsáno dost a dost. Na tu pravou otázku, a to z jakého důvodu vůbec jehlanovité monumenty vznikly, však odborná veřejnost naráží jen málokdy. Opravdu se jedná pouze o hrobky faraónů, nebo měly objekty s předobrazem v hvězdných konstelacích i nějaký jiný, vyšší účel? Uznávaný egyptolog Robert Bauval přichází se šokující teorií, která v základech otřásá dosavadním poznáním. Tvrdí, že veškerá stavební aktivita Egypťanů směřovala ruku v ruce se soudobými astronomickými poznatky k jedinému cíli: udělat z pouštní říše „nebeské království“, jehož vládci by mohli navěky určovat pravidla celé planety…
Keď som v roku 1982 pracoval v Saudskej Arábii, prihodil sa tam veľmi kuriózny incident. Poslal som svojho sudánskeho tajomníka Abu Bakra, aby mi zohnal letenku v saudských aerolíniách v centre Rijádu Vrátil sa so zvláštnymi novinkami: porozprával mi, že saudské aerolínie dočasne uzavreli letisko a všetky lietadlá pristávajú na iných letiskách sveta. Po meste sa rýchlo rozšírili poplašné správy o dramatickej príhode, ktorá sa odohrala v to ráno v Rijáde, keď kráľ Chaled nastupoval na palubu kráľovského lietadla. Ako zvyčajne ho sprevádzal svätý muž Mutava, ktorý sa pri pohľade na lietadlo začal náhle modliť a prosil kráľa, aby nevkročil na jeho palubu.
Egyptológia nie je „veda", ale posvätná veda. Veľká pyramída nie je iba stavebná štruktúra vyhovujúca jasným geometrickým pravidlám, ale posvätným chrámom iniciácie na pochopenie záhad existencie vesmíru. Aby si dávnovekí architekti - kňazi zabezpečili istotu, využívali pri projektovaní monumentov geometrický kánon, no tento kánon bol neoddeliteľnou súčasťou posvätnej vedy iniciácie. Geometria bola posvätná. Umenie bolo posvätné. Architektúra bola posvätná. Hieroglyfy boli posvätné. Astronómia bola posvätná. Všetky tieto disciplíny tvorili súčasť a podiel posvätnej vedy, ktorú sa v chrámoch učili vybraní zasvätenci. Myseľ človeka, ktorú pokladali za to najposvätnejšie celého stvorenia, pripravovali na pochopenie tejto vedy či poznania, lebo bez toho nebolo možné nájsť boha. Tí, čo plánovali a stavali Veľkú pyramídu, neboli architektmi v modernom chápaní tohto slova. Naopak, boli mágmi maximálne zasvätenými do posvätnej vedy symbolov a kozmického sveta. Veľká pyramída nie je iba majstrovským dielom architektúry, je aj majstrovským kúskom posvätnej vedy.
Egyptológia nie je „veda”, ale posvätná veda. Veľká pyramída nie je iba stavebná štruktúra vyhovujúca jasným geometrickým pravidlám, ale posvätným chrámom iniciácie na pochopenie záhad existencie vesmíru. Aby si dávnovekí architekti – kňazi zabezpečili istotu, využívali pri projektovaní monumentov geometrický kánon, no tento kánon bol neoddeliteľnou súčasťou posvätnej vedy iniciácie. Geometria bola posvätná. Umenie bolo posvätné. Architektúra bola posvätná. Hieroglyfy boli posvätné. Astronómia bola posvätná. Všetky tieto disciplíny tvorili súčasť a podiel posvätnej vedy, ktorú sa v chrámoch učili vybraní zasvätenci. Myseľ človeka, ktorú pokladali za to najposvätnejšie celého stvorenia, pripravovali na pochopenie tejto vedy či poznania, lebo bez toho nebolo možné nájsť boha. Tí, čo plánovali a stavali Veľkú pyramídu, neboli architektmi v modernom chápaní tohto slova. Naopak, boli mágmi maximálne zasvätenými do posvätnej vedy symbolov a kozmického sveta. Veľká pyramída nie je iba majstrovským dielom architektúry, je aj majstrovským kúskom posvätnej vedy.