Abydos: Hrobky starých Egypťanov a kult boha Usira II.

Pridal KEMET.sk 10. január 2013 - 18:28

Začiatkom Strednej ríše (pred 3600 až 4000 rokmi) sa stal Abydos centrom kultu boha podsvetia Usira. Jemu zasvätená skupina chrámov bola vybudovaná v blízkosti „Terasy Veľkého boha“. Archeológovia mali dlhý čas problémy s určením presnej polohy chrámového miesta. Medzi rokmi 2002 až 2004 výskumníci z expedície Inštitútu výtvarných umení z Yale v Pensylvánii objavili dve stavebné vrstvy po budovách, ktoré sú datované do obdobia panovania faraónov Nachtnebefa I. a II. (približne pred 2400 rokmi) a do obdobia 18. dynastie (asi pred 3500 rokmi). Zdá sa, že strop Nachtnebefovho chrámu bol vyzdobený hviezdami vyrytými ako reliéf.

Chrám boha Usira

„Aj keď ešte neboli úplne dokončené výskumné práce na tomto nálezisku, zdá sa, že ešte staršie chrámy by mohli ležať pod dvomi vrstvami, ktoré už boli objavené,“ píše vo svojej doktorskej práci z roku 2009 bádateľka Michelle Marlar.

Interiér chrámu boha Usira v Abydose

Posledná kráľovská pyramída

Približne pred 3500 rokmi bola Egypťanmi postavená posledná kráľovská pyramída v Abydose pre zakladateľa 18. dynastie Ahmose I. Tento vládca-bojovník sa zaslúžil o historické ukončenie nadvlády ázijských Hyksósov, skupiny nájazdníkov pochádzajúcich z Kanaánu ležiaceho mimo Egypta.

Jeho pyramída pravdepodobne nebola nikdy dokončená a jej ruiny v súčasnosti dosahujú výšku 32 stôp (10 metrov). Dokonca aj dnes, pri svojej zníženej výške, stále môže poskytnúť vynikajúci výhľad zo svojho vrcholu.

„Výhľad z vrcholu Ahmoseho pyramídy je impozantný, človek preskúma pohľadom rovnako dobre blízke obrobené polia na okraji Nílskej nivy ako aj vápencové útesy o kilometer ďalej, ktoré označujú začiatok náhornej plošiny saharskej púšte“, píše archeológ Stephen Harvey, ktorý vedie projekt skúmajúci pyramídu a blízke stavby vo svojej správe z roku 2003 pre Orientálny ústav univerzity v Chicagu.

Výskumník Mark Lehner odhaduje, že pyramída pôvodne v staroveku zaberala plochu 172 stôp (53 metrov) štvorcových, čo je relatívne málo v porovnaní s Veľkými pyramídami v Gize. „Dva neporušené kusy z kamenného obloženia prežili vo východných základoch, ktoré na prelome storočí skúmal Arthur Mace a odhadol z nich, že sklon uhlu pyramídy je vo veľkosti 60 stupňov“, píše Mark Lehner vo svojej knihe The Complete Pyramids (Thames and Hudson, 1997).

Prieskum pyramídového chrámu v blízkosti priniesol fragmenty výzdoby, vrátane scén ukazujúcich faraóna porážajúceho Hyksósov. Na juhu objavená vytesaná stéla oznamovala, že pyramída spolu s ohradeným areálom bola postavená pre faraónovu babičku, kráľovnú Tetisheri. Prieskum pomocou magnetometra uskutočnený Harveyho tímom podporil túto starodávnu správu po odhalení, že sa tam nachádza „obvodový múr z tehál“ s rozmermi 300 na 230 stôp (90 na 70 metrov), ukrývajúci sa pod púštnym pieskom a čakajúcim na preskúmanie.

Chrám Sethiho I.

V Abydose sa nachádza veľa pamiatok a Chrám Sethiho I., (známy Egypťanom ako „Dom miliónov rokov“) je jednou z najlepšie zachovaných. Postavený bol približne pred 3200 rokmi faraónom Sethim I., ktorý viedol vojnové ťaženia v Levante spojené so vzrastajúcou vojenskou silou Egypta.

Archeológ Dieter Arnold píše v Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture (I. B. Tauris, 2003), že hlavná chrámová budova bola postavená z vápenca s rozmermi 183 na 515 stôp (56 na 157 metrov) a nachádza sa vnútri ohradeného areálu z tehál.

Staroveká egyptská bohyňa Eset spolu so Sethim a boh Hor podávajúci mu zlatú ohánku na muchy. Výjav na vnútornej strane múru z chrámu boha Usira v Abydose, Egypt

„Chrám sa dvíha na terasách pozdĺž svahu púšte. Na spodnej terase sa nachádza umelé jazero s nábrežím, za ktorým stojí prvý pylón s kráľovskými sochami postavenými na pilieroch“ píše Arnold.

Po prechode cez dve sály so stĺporadím príde návštevník k svätyniam siedmich bárok (lodí). Jedna z nich je zasvätená faraónovi Sethimu I., a ostatné bohom Ptahovi, Re-Harachtejovi, Amonovi-Re, Usirovi, Eset a Horovi. David O’Connor odhaduje, že každá zo svätýň má rozlohu 135 štvorcových stôp (12,6 metrov štvorcových) a klenutý strop vo výške 19 stôp (5,8 metra) nad zemou.

„V každej zo svätýň sa pôvodne nachádzali kryté nosidlá v tvare lode, ktoré slúžili na prenášanie podoby príslušného božstva počas rituálnych procesií“, píše David O’Connor.

Jedna z najtajomnejších stavieb v Abydose známa ako Osireion sa nachádzala za chrámom. Hlavná miestnosť stavby, ktorá sa zachovala do dnešných čias má kamenný megalitický vzhľad a Dieter Arnold poznamenáva, že k nej vedie 420 stôp (128 metrov) dlhá chodba. Miestnosť mohla slúžiť ako hrobka pre „Usira - Sethiho“ a znázorňovala Sethiho ako Usira.

„Usporiadanie hlavnej miestnosti je fantastické a pozostáva z ostrova obklopeného hlbokou vodnou priekopou, na ktorom stával (v súčasnosti stratený) sarkofág Usira - Sethiho“, píše Dieter Arnold. Strop miestnosti sa nachádzal vo výške 23 stôp (7 metrov) a bol nesený dvoma radmi po piatich granitových pilieroch, z ktorých každý váži 55 ton.

Bola to skutočne masívna stavba umiestnená na starovekom nálezisku, ktorá stelesňovala tisíce rokov egyptskej histórie a náboženskej tradície.