Pozdĺž útesu Badiagara v Mali – južne od rieky Niger a severne od Burkina Faso – žije kmeň Dogonov, samotársky kmeň, ktorý tvorí asi 300.000 ľudí. Navonok sa javia ako primitívny kmeň žijúci z úplného minima – pracujú na cibuľových farmách, ako kováči, tkáči či remeselníci, často sužovaní náročnými podmienkami sahelskej klímy, pre ktorú sú typické štyri mesiace dažďa nasledované obdobím sucha.
Súčasná poloha kmeňa Dogonov, ktorí žijú ďaleko od akejkoľvek frekventovanej cesty modernej spoločnosti, sa zdá byť rozumnou voľbou, pretože sa im tak darí chrániť tradičný spôsob života pred neželanými vplyvmi zvonka – Dogoni sa presťahovali na súčasné územie od rieky Niger v 16. storočí, aby sa ubránili pred nútenou konverziou na Islam.
Hoci dogonská spoločnosť sa zdá byť odrezaná od okolitého sveta, ich kultúra predstavuje akúsi duchovnú križovatku pre niekoľko starovekých náboženských tradícií. Dogoni sú strážcovia starostlivo zaznamenanej kozmológie, ktorej symboliku a mýty nájdeme aj v klasických starovekých kozmológiách. Mýty predstavujú koncepčný rámec, z ktorého vychádza mnoho dogonských tradícií z bežného života a často sú veľmi podobné tradíciám starovekého Egypta.
Okrem toho sa zdá, že dogonská kozmológia má veľa spoločného so starovekými védskymi tradíciami z Indie, ktoré slúžili ako podklad pre vznik budhizmu a hinduizmu.
Kľúčové koncepty ich kozmológie sú navyše jasne definované pomocou kozmologických pojmov, ktorých výslovnosť a význam sú veľmi podobné výslovnosti a významu znakov v staroegyptskom hieroglyfickom jazyku. Tieto paralely nasvedčujú tomu, že dogonské náboženstvo pramení z viacerých starovekých kozmologických tradícií.
Poznatky, ktoré máme o dogonskom náboženstve a kozmológii získali francúzski antropológovia Marcel Griaule a Germaine Dieterlen počas svojich expedícií, ktoré podnikali od roku 1930 až do roku 1956, kedy Griaule nečakane zomrel. Poznatky o dogonskom náboženstve publikovali v dvoch štúdiách s názvom "Dieu D’Eau" a "Le Reynard Pale" (neskôr preložené do angličtiny ako "Conversations With Ogotemmeli" a "The Pale Fox"). Obaja Francúzi starostlivo zdokumentovali a zaznamenali tajomstvá dogonských tradícií, ktoré poznali primárne iba dogonskí kňazi a hŕstka ich súkmeňovcov.
Po desaťročiach zanieteného štúdia napokon zasvätili do istej dogonskej tradície aj Griauleho. Tradícia, ako ju popísal Griaule, je v skutočnosti dostupná pre hocikoho, kto sa rozhodne prijať jej pravidlá. Griaule a Dieterlen prezradili, že dogonskí kňazi sú povinní odpovedať pravdivo na každú otázku, ktorú považujú za oprávnenú vzhľadom na postavenie pýtajúceho sa. A naopak, keď padne nevhodná otázka, kňaz musí byť ticho alebo dokonca klamať, pokiaľ sú ohrozené tradičné tajomstvá.
V roku 1975, skoro dvadsať rokov po Griauleho smrti, pritiahli štúdie francúzskych antropológov pozornosť vďaka knihe "The Sirius Mystery", ktorú napísal Robert K. G. Temple. Autor sa v knihe zameriava ne prekvapivo presné vedomosti Dogonov o astronomických detailoch hviezd zo súhvezdia Sírius. Mnohé z nich sa podľa neho nedajú získať bez pomoci kvalitného teleskopu. Temple predložil údajné dogonské vedomosti ako dôkaz o ich kontakte s mimozemskou civilizáciou. Populárny výskumník Carl Sagan sa však pokúsil vyvrátiť toto tvrdenie svojim názorom, že dogonskí kňazi získali tieto vedomosti od nejakého návštevníka zo súčasnosti. Tento názor však Germaine Dieterlen zmietol zo stola, keď predložil 400 rokov starý vyrezávaný artefakt, ktorý zobrazoval hviezdnu sústavu.
V 80. rokoch dvadsiateho storočia druhá vlna antropológov, pod vedením Belgičana Waltera Van Beeka opäť skúmala kmeň Dogonov, no aj napriek Griauleho opisu dobre strážených tajomstiev dogonskej kozmológie nedokázali potvrdiť pravdivosť jeho záverov. Vo svojej knihe Dogon: Africa`s People of the Cliffs Van Beek píše:
„Dogoni nemajú žiadny príbeh stvorenia, žiadny zmysluplný príbeh o tom, ako vznikol svet. (Pred niekoľkými rokmi istý antropológ vŕtal do tejto problematiky tak dlho, že si ich Dogoni zo slušnosti vymysleli...).“
Van Beek a jeho tím, ako pravdepodobne aj všetci výskumníci zaoberajúci sa kmeňom Dogonov po smrti Griauleho, však prehliadali množstvo existujúcich podobností medzi dogonskou kozmológiou ako ju popísal Griaule a klasickým budhizmom.
Dogonská aj budhistická kozmológia vychádzajú koncepčne z podobných symbolických rituálnych stavieb, ktoré slúžia ako mnemotechnická pomôcka pre samotnú kozmológiu – ide o dogonskú sýpku a budhistickú stúpu (druh mohyly). Oboje majú bežný pôdorys, ktorý však skrýva niekoľko zhodných symbolických útvarov, ako napríklad kruhový pôdorys sústredený okolo stredového bodu, ktorý predstavuje Slnko, pretínajúce sa kolmé línie znázorňujúce tzv. Axis mundi (os sveta), kupolu resp. pologuľu, ktorá predstavuje koncept podstaty/jadra (Dogoni používajú pojem hmota/masa) alebo štvorec, ktorý je vrcholom všetkého, pretože predstavuje samotný vesmír. Obe stavby slúžia ako základ pre komplexný systém kozmológie, ktorá v konečnom dôsledku opisuje hmotu ako praveké vlákna utkané pavúkom. Tieto vlákna prechádzajú siedmimi vibráciami, ktoré majú predstavovať sedem hviezdnych lúčov rozličnej dĺžky a dajú sa znázorniť pomocou vpísanej špirály zobrazujúcej koncové body jednotlivých lúčov.
V podstate môžeme povedať, že Griauleho popis dogonskej kozmológie zodpovedá popisu kozmológie ako takej, čím sa priamo potvrdzuje pravdivosť Griauleho pozorovaní. Tieto paralely postavili profesora Van Beeka do nezávideniahodnej situácie, keďže krivo obvinil dogonských kňazov z vymýšľania, čo samozrejme nebola pravda.
Klasická dogonská sýpka – ktorú Van Beek neskôr pomenoval „Griauleho chiméra“ – je popravde symbolickou stavbou, ktorá je známa širokým masám populácie v Ázii a Indii. (Symboliku budhistickej stúpy detailne spracoval asi dvadsať rokov po Griauleho smrti Adrian Snodgrass – odborník na budhistickú architektúru a symbolizmus z austrálskej univerzity Western Sydney – vo svojom diele The symbolism of Stupa).
Môžeme sa domnievať, že pri chvatnom posudzovaní Griauleho opisu dogonskej kozmológie sa nebrali do úvahy princípy komparatívnej kozmológie. Zdá sa, že žiadny kritik sa neunúval skúmať podobnosť medzi Griauleho opisom dogonskej kozmológie a všeobecne prijímanou kozmológiou.
(Pre objektívnosť treba uviesť, že Griaule síce priamo uvádzal podobnosti medzi dogonskou a starogréckou mytológiou, avšak ani Griaule či Dieterlen, a ani nikto z celého antropologického tímu si zrejme neuvedomoval množstvo podobností s budhizmom).
To isté sa dá povedať aj o výskumníkoch iných vedných disciplín, ktorých predmet štúdia by zistenia komparatívnych kozmológov mohli teoreticky ovplyvniť.
Existujú teórie, že význam a tvar niektorých znakov v najstarších jazykoch boli prevzaté zo starovekej kozmológie. Nie je na tom nič prekvapujúce, keď vezmeme do úvahy, že kľúčové prvky egyptskej kozmológie sú známe už z predynastických kultúr.
Jestvujú dôkazy, že v predynastických časoch, teda pred prvými egyptskými písomnými prameňmi, kultúry uctievali bohyňu-matku Neit aj boha-stvoriteľa Amona. Dôkazom je ak niekoľko existujúcich paralel, ktoré si všimneme pri porovnávaní dogonských kozmologických kresieb so staroegyptskými hieroglyfmi alebo pri porovnávaní kľúčových pojmov dogonskej kozmológie s ich predpokladanými náprotivkami v egyptskom hieroglyfickom jazyku.
Typickým príkladom očividného vzťahu medzi kozmologickými útvarmi a písanými znakmi je staroegyptský slnečný glyf (obr. 1), ktorý v tradičnej egyptológii znázorňuje slnko, deň, alebo naznačuje, že slovo sa viaže na nejaké časové obdobie.
Každý egyptológ pozná viacvýznamovosť tohto glyfu, no len máloktorý dokáže vierohodne vysvetliť ako tento útvar nadobudol tieto špecifické významy. Niektorí odborníci spájajú tento kruhový útvar s javom, keď sa osoba pozerá dlho do jasného slnka. Podľa mňa sa však dajú prirodzené impulzy človeka dobre sledovať na päť ročnom dieťati a pokiaľ viem, tak žiadne dieťa by nenakreslilo slnko ako kruh z bodom uprostred, skôr nakreslia slnko ako obyčajný kruh, ktorý pravdepodobne vyfarbia na žlto.
V dogonskej aj budhistickej kozmológii vzhľad slnečného glyfu predstavuje počiatočný bod pre kozmológiu aj pre rituálne podobné stavby, ktoré oboje mnemotechnicky symbolizujú kozmológiu. Základ týchto stavieb vznikne, keď zasvätený človek nakreslí kruh okolo stredovej tyče tzv. gnomónu. Týmto jednoduchým úkonom vytvorí funkčné slnečné hodiny, ktoré dokážu merať čas v priebehu dňa. Slnečný glyf teda možno považovať za výsledok kruhového pohybu tieňov, ktoré vrhá stredová tyč, keď na ňu počas dňa svieti slnko. Tým pádom je obrazec rozumným symbolom na zobrazenie slnka, ale aj konceptu dňa, ktorý je definovaný ako jedno otočenie Zeme s ohľadom na pozíciu slnka. V egyptských hieroglyfoch môžeme tieto symbolické významy sledovať dobre na znázornení slova „týždeň“, ktoré pozostáva z dvoch znakov – zo slnečného glyfu a čísla desať.
Druhým krokom pri vytyčovaní pôdorysu stúpy alebo sýpky je zaznačenie dvoch najdlhších tieňov dňa (ráno a večer) na mieste, kde pretínajú nakreslený kruh (obr. 2). Spojeným týchto bodov vznikne os východ – západ, ktorá sa bude pretínať s tyčou počas rovnodennosti a vzďaľuje sa od nej až do najbližšieho slnovratu. Z tohto pohľadu sa dá slnečný glyf použiť na meranie ročného obdobia alebo roku, čiže znázorňuje časové obdobie.
Množstvo paralel medzi dogonskou a budhistickou kozmológiou vytvára akýsi rámec a v jeho kontexte môžeme pochopiť množstvo rôznych referencií z egyptskej kozmológie.
Napríklad egyptský boh Amon je pravdepodobne náprotivkom dogonského „skrytého“ boha Amma, okrem toho bohovia a bohyne egyptského Osmora resp. Devätora majú rovnaké vlastnosti ako osem mužských a ženských predchodcov v dogonskej kultúre. Dogoni podobne ako starí Egypťania a budhisti chápu proces stvorenia v kontexte viacerých svetov. Dogoni opisujú Druhý svet podobne ako egyptské Podsvetie – reprezentuje ho šakal, ktorý predstavuje koncept chaosu a v ktorom vládne psovitá šelma rozhodujúca o tom, čo je správne a čo nie. Pri starostlivom skúmaní si taktiež všimneme, že mnoho dogonských kozmologických kresieb pripomína staroegyptské glyfy a dogonskí kňazi im prisúdili podobné významy ako v starom Egypte.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Laird Scranton
Autor je nezávislý softvérový dizajnér, ktorý sa začal zaujímať o mytológiu a symbolizmus Dogonov začiatkom 90-tych rokov. Študoval staroveký mýtus, jazyk a kozmológiu a takmer 10 rokov pôsobí tiež ako pedagóg na Colgate University v New Yorku. Laird je autorom knihy "Veda Dogonov: Dekódovanie mystéria afrických tradícií" a "Posvätné symboly Dogonov: Kľúč k pokročilej vede v staroegyptských hieroglyfoch". Žije v Albany v New Yorku.Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/articles/dogon-cosmology-egyptian-hierogl...
Preklad: Homer
Podrobné správy na tému "DOGONI" nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Dogoni: NOMMO
http://www.cez-okno.net/clanok/nommoDogoni: GOUYO
http://www.cez-okno.net/clanok/gouyoDogoni: DOUGUE
http://www.cez-okno.net/clanok/dougueSÍRIUS A SÚVISLOSTI
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-sirius-a-suvislostiOTAZNÍKY DOGONSKÉ ASTRONOMIE
http://www.cez-okno.net/clanok/archeoastronautika/otazniky-dogonske-astr...