„Pod a za vesmírom, ktorý podlieha času, priestoru a zmenám, sa nachádza skutočná realita – základná pravda.“ Kybalion
Absolútno
Substancia je „to, čo je základom všetkých prejavených vecí, esencia, najdôležitejšia skutočnosť, vec sama o sebe a tak ďalej“. Skutočný označuje „to, čo naozaj existuje, hlavný element, to, čo je skutočné a podobne“. Realita predstavuje „to, čo je skutočné, pravdivé, trvalé, platné, nemenné, večné, ozajstné a ďalšie“.
Pod a za všetkými vonkajšími formami či prejavmi sa musí vždy nachádzať skutočná realita. Tak znie zákon. Človek, ktorý uvažuje o vesmíre, ktorého je súčasťou, nevidí nič iné než hmotu, sily a duševné stavy. Uvedomuje si, že v skutočnosti nič nie je, ale že všetko sa vyvíja a mení sa. Nič nestojí v kľude – všetko sa rodí, rastie a umiera. Akonáhle niečo dosiahne svojho vrcholu, začne to okamžite upadať. Zákon rytmu pôsobí neustále, nič nie je skutočné, trvalé, nemenné alebo reálne. Nič netrvá večne iba zmena. Taký človek zisťuje, že všetko sa vyvíja z niečoho iného a do niečoho ďalšieho sa to rozpúšťa. Existuje iba nekonečný reťazec akcií a reakcií, prílivov a odlivov, vzostupov a pádov, tvorení a ničení, zrodení, rastu a smrti. Nič nie je trvalé, iba zmena. Ak je tento človek premýšľavý, uvedomuje si, že všetky tieto neustále sa meniace veci nemôžu tvoriť nič iné než vonkajšie formy či prejavy nejakej sily, ktorá ich presahuje, nejakej skutočnej reality.
Všetci myslitelia na celom svete sa odjakživa domnievali, že je nutné postulovať existenciu tejto skutočnej reality. Všetky filozofie, ktoré stoja za zmienku, boli založené na tejto myšlienke. Ľudia dali tejto skutočnej realite mnoho názvov. Niektorí ju nazývali božstvom a oslovovali rôznymi menami, iní ju nazývali nekonečnou a večnou energiou a ďalší ju pomenovali substancia. Všetci uznávali jej existenciu. Existencia tejto skutočnej reality je evidentná a nie je potrebné o nej diskutovať.
V tejto knihe sme sa riadili príkladom jedných z najväčších prastarých i súčasných svetových mysliteľov – hermetických majstrov – a nazvali sme túto základnú silu, túto skutočnú realitu, hermetickým termínom absolútno. Domnievame sa, že toto označenie je najúplnejšie zo všetkých mien, ktoré dal človek tomu, čo presahuje všetky názvy a pomenovania.
Vážime si názor najslávnejších hermetických mysliteľov všetkých dôb a vyučujeme ho. Rovnako tak si vážime názor tých osvietených duší, ktoré dosiahli vyššie úrovne bytia. Všetci sa zhodujú na skutočnosti, že vnútornú podstatu absolútna nie je možné poznať. Musí to tak byť, lebo s výnimkou absolútna samotného nemôže nikto pochopiť jeho podstatu a bytie.
Hermetici veria a učia, že absolútno samé o sebe je a navždy zostane nepoznateľné. Všetky teórie, domnienky a špekulácie teológov a metafyzikov, ktoré sa týkajú vnútornej podstaty absolútna, považujú iba za detinské úsilie smrteľnej mysle odhaliť tajomstvo nekonečna.
Tí, ktorí sa o to pokúšali, nikdy neuspeli a ani nikdy neuspejú. Vychádza to zo samej podstaty tohto úsilia. Človek, ktorý sa takýmto hľadaním zaoberá, blúdi v bludisku mysle tak dlho, kým nestratí všetku schopnosť rozumne uvažovať, jednať alebo sa chovať a nestane sa úplne neschopným života. Je ako veverička, ktorá zbesilo behá dookola vo svojej klietke – neustále sa pohybuje a i tak sa nikam nedostane. Keď sa konečne zastaví, zistí, že stojí presne tam, odkiaľ vybehla.
Ešte trúfalejší sú však ľudia, ktorí sa absolútnu pokúšajú pripísať svoju osobnosť, povahu, vlastnosti a schopnosti, ktorí sa snažia prisúdiť absolútnu ľudské emócie, pocity a rysy, dokonca vrátane najhorších ľudských vlastností, ako je napríklad žiarlivosť, pýcha, túžba po obetiach a uctievaní a všetky ďalšie prežitky z doby, kedy ľudstvo bolo ešte v plienkach. Takéto predstavy nie sú hodné dospelého muža ani ženy a okamžite by mali byť opustené.
V tejto chvíli by možno bolo vhodné, aby sme uviedli, že rozlišujeme náboženstvo a teológiu, filozofiu a metafyziku. Náboženstvo pre nás znamená ono intuitívne chápanie existencie absolútna a nášho vzťahu k nemu, zatiaľ čo teológia predstavuje ľudskú snahu pripísať absolútnu osobnosť, vlastnosti a kvality, teóriu o jeho záležitostiach, vôli, túžbach, plánoch a úmysloch a konečne predstavu o funkcii a úmysloch a konečne predstavu o funkcii sprostredkovateľov medzi absolútnom a ľuďmi. Filozofia pre nás označuje získavanie vedomostí o veciach, ktoré je možné poznať a o ktorých sa dá premýšľať. Metafyzika naproti tomu predstavuje úsilie o prekročenie hraníc mysle a skúmanie toho, čo je nepoznateľné a o čom sa nedá uvažovať. Metafyzika má podobné rysy ako má teológia. Z tohoto dôvodu sa domnievame, že náboženstvo a filozofia sú zakorenené v realite, zatiaľ čo teológia a metafyzika nám pripadá ako polámaný rákos, ktorý vyrastá z pohyblivého piesku nevedomosti a ktorý človeku poskytuje iba tú najneistejšiu oporu pre jeho myseľ a dušu. Netrváme na tom, aby naši žiaci súhlasili s týmito definíciami. Zmieňujeme sa tu o nich iba preto, aby sme ukázali, aký je náš názor. V každom prípade sa o teológii a metafyzike v tejto knihe dozviete iba veľmi málo.
Základnú podstatu absolútna nie je možné spoznať, avšak s jeho existenciou sú spojené určité pravdy, ktoré je ľudská myseľ nútená prijať. Skúmanie týchto informácií predstavuje regulérny predmet bádania, a to najmä preto, že sa zhodujú s informáciami osvietených bytostí z vyšších úrovní. A k takémuto bádaniu vás teraz pozývame.
„To, čo tvorí základnú pravdu – skutočnú realitu – nie je možné pomenovať, ale múdri ľudia tomu hovoria absolútno.“ Kybalion
„Podstata absolútna je nepoznateľná.“ Kybalion
„Poznatky, ktoré poskytuje rozum, je nutné prijímať láskavo a zaobchádzať s nimi s úctou.“ Kybalion
Ľudský rozum, ktorého poznatky musíme prijímať tak dlho, dokým premýšľame, nám o absolútne poskytuje nasledujúce informácie a to bez toho, že by sme sa snažili poodhrnúť závoj nepoznateľného:
1. Absolútno musí predstavovať všetko, čo skutočne existuje. Mimo absolútno nemôže existovať nič, inak by absolútno nebolo absolútnom.
2. Absolútno musí byť nekonečné, pretože neexistuje nič iné, čo by ho vymedzovalo, ohraničovalo alebo limitovalo. Nesmie byť obmedzované časom, čo znamená, že musí byť večné – muselo existovať odjakživa, lebo ho nemohlo stvoriť nič iného a nič nemôže vzniknúť len tak z ničoho. Keby niekedy, hoc i len na okamih, prestalo existovať, neexistovalo by ani v súčasnosti. Absolútno je večné, pretože nie je nič, čo by ho mohlo zničiť. Jeho existencia nemôže ustat ani na chvíľočku, lebo to, čo existuje, nemôže nikdy úplne zaniknúť. Absolútno nesmie byť ohraničené priestorom – musí sa rozprestierať všade, pretože neexistuje žiadne miesto, ktoré by sa nachádzalo mimo neho. Absolútno je nutne nekonečné, bez hraníc, prerušení či oddelení, pretože neexistuje nič, čo by ho mohlo narušiť, oddeliť či překážet jeho kontinuite. Podobne neexistuje nič, čo by mohlo „vyplniť vzniknuté medzery“. Absolútno musí mať úplnú a neobmedzenú moc, pretože neexistuje nič, čo by ho ovládalo, narúšalo, podmieňovalo či obmedzovalo – nepodlieha žiadnej inej sile, pretože žiadna iná sila neexistuje.
3. Absolútno musí byť nemenné, jeho skutočná podstata nepodlieha žiadnej zmene, pretože neexistuje nič, čo by ho mohlo meniť. Podobne neexistuje žiadny stav, z ktorého či do ktorého by sa mohlo premeniť. Nie je možné k nemu nič pridať ani odobrať. Nedá sa rozšíriť ani stenšiť, nemôže sa rozrásť ani zmenšiť. Odjakživa muselo byť a navždy musí zostať presne také, aké je teraz. Absolútno je absolútno. Nikdy neexistovalo, neexistuje ani existovať nebude nič, na čo by sa mohlo premeniť.
Vzhľadom k tomu, že je absolútno nekonečné, neobmedzené, večné a nemenné, je jasné, že nič, čo je konečné, premenné, pominuteľné a podmienené, nemôže byť absolútnom. A pretože neexistuje nič, čo by sa nachádzalo mimo absolútno, žiadne také konečné veci nemôžu existovať. Nebuďte zmätení alebo znepokojení, nesnažíme sa vám pod rúškou hermetickej filozofie vmanipulovať kresťanskú náuku. Tento zdanlivo rozporuplný stav má riešenie. Buďte trpezlivý, dostaneme sa k nemu.
Všade okolo nás vidíme to, čo nazývame hmota a čo tvorí fyzický základ všetkých foriem. Je absolútno iba hmotou? Vôbec nie! Hmota nedokáže stvoriť život ani inteligenciu, a keďže život aj inteligencia vo vesmíre existujú, absolútno nemôže byť hmota. Nič sa totiž nemôže povzniesť nad svoj zdroj – neexistuje žiadny následok, ktorý by nemal príčinu, žiadny konsekvent nemôže vzniknúť bez svojho antecedentu. Okrem toho je tu tiež moderná veda, ktorá nám hovorí, že nič také ako hmota v skutočnosti neexistuje – že to, čo nazývame hmota, je len prerušeným tokom energie či sily, teda energiou či silou s nižšou vibračnou frekvenciou. Ako v nedávnej dobe povedal jeden spisovateľ: „Hmota sa zmenila na mystérium.“ Dokonca i materiálna veda opustila teórie o hmote a v súčasnosti vychádza z existencie energie.
Je teda absolútno iba energia či sila? Rozhodne niem energia alebo sila v zmysle, v akom tieto slová používajú materialisti, lebo energie, o ktorej hovoria oni, je slepá sila bez akýchkoľvek známok života alebo inteligencie. Život ani inteligencia sa nikdy nemôžu vyvinúť zo slepej energie alebo sily, a to z dôvodu, ktorý sme uviedli pred malou chvíľkou: „Nič sa nemôže povzniesť nad svoj zdroj – neexistuje žiadny následok, ktorý by nemal príčinu, žiadny konsekvent nemôže vzniknúť bez svojho antecedentu.“ Absolútno teda nemôže byť iba energia alebo sila, pretože keby nimi bolo, neexistoval by život ani inteligencia. My ale vieme, že život i inteligencia existujú, pretože sme nažive a používame svoju myseľ na to, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A rovnako tak sú nažive i ľudia, ktorí tvrdia, že energia, či sila je všetkým.
Čo sa teda nachádza na vyššej úrovni než hmota a energia a o čom súčasne vieme, že to vo vesmíre existuje? Život a inteligencia! Život a inteligencia vo všetkých formách svojho prejavu! Určite sa teraz pýtate: „Chcete tým teda povedať, že absolútno je životom a inteligenciou?“ Naša odpoveď je áno i nie. Ak máte na mysli život a inteligenciu tak, ako ju poznáme my úbohí a bezvýznamní smrteľníci, hovoríme nie. Tým absolútno nie je! „O akom živote a inteligencii teda hovoríte?“ pýtate sa. Hovoríme o „živej inteligencii“, čo sa úplne vymyká tomu, čo si pod týmito slovami predstavujú smrteľníci. Život a inteligencia sa nachádzajú na vyššej úrovni než mechanické sily alebo hmota. Nehovoríme o obmedzenom živote ani inteligencii, ale o nekonečnej živej inteligencii, ktorou myslíme to, o čom sa zmieňujú osvietené duše, keď s úctou vyslovujú slovo: „Duch!“ Absolútno je nekonečná živá inteligencia, ktorú osvietení ľudia nazývajú duch!
Zdroj: The Kybalion: A Study of the Hermetic Philosophy of Ancient Egypt and Greece; Czech edition: Alexander Giertli; Preklad: Richard Čábelka; Vydala: Eugenika, ISBN 978-80-89227-74-7
Z češtiny preložil: Ptah
Exkluzívne
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.
Súvisiace:
Kybalion
http://www.kemet.sk/kybalionEgypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologiaO mýtoch egyptológie
http://www.kemet.sk/rubrika/o-mytoch-egyptologie