Medicína starovekých Egypťanov je jednou z najstarších, aké sú zdokumentované. Od začiatkov civilizácie v 33. storočí pred Kristom až po perzskú inváziu v roku 525 pred Kristom sa egyptská lekárska prax zväčša nezmenila a bola na svoju dobu vysoko pokročilá, zahŕňajúc jednoduchú neinvazívnu operáciu, upravovanie kostí a rozsiahly zoznam liečiv. Egyptská medicínska myšlienka ovplyvnila neskoršie tradície, vrátane tej gréckej.
Až do 19. storočia boli hlavnými zdrojmi informácií o starovekej egyptskej medicíne spisy z neskoršieho staroveku. Homér v r. 800 pred Kristom poznamenal v Odyssei: „V Egypte sú ľudia oveľa kvalifikovanejší v medicíne, než ktorýkoľvek iní..." a „Egypťania boli kvalifikovaní v medicíne viac než v ktoromkoľvek inom umení".
Grécky historik Herodotos navštívil Egypt okolo roku 440 pred Kristom a obšírne písal o svojich pozorovaniach ich lekárskych postupov. Plínius Starší o nich tiež písal v historickom prehľade priaznivo. Hippokrates („otec medicíny"), Herofilos, Erasistratos a neskôr Galen študovali v chráme Amenhotepa, a uznali prínos starovekej egyptskej medicíny pre grécku.
V roku 1822 konečne umožnil preklad Rosettskej stély preloženie starovekých egyptských hieroglyfických zápisov a papyrov, zahŕňajúc mnohé lekárske záležitosti (egyptské medicínske papyrusy). Následný záujem o egyptológiu v 19. storočí viedol k objaveniu niekoľkých sérií rozsiahlych starovekých medicínskych dokumentov, zahŕňajúc Ebersov papyrus, papyrus Edwina Smitha, Hearstov papyrus, Londýnsky papyrus a ďalšie, datujúce sa až do roku 3000 pred Kristom.
Papyrus Edwina Smitha je učebnica o operácii a detailoch anatomických pozorovaní a „vyšetrením, diagnózou, liečením a prognózou" početných chorôb. Pravdepodobne bol napísaný okolo roku 1 600 pred Kristom, ale považuje sa za kópiu niekoľkých skorších textov. Medicínske informácie v ňom sa datujú až do roka 3 000 pred Kristom. Imhotep v 3. dynastii je považovaný za pôvodného autora textu papyrusu, a zakladateľa medicíny v starovekom Egypte. Najstaršia známa operácia bola vykonaná v Egypte okolo roku 2 750 pred Kristom.
Ebersov papyrus z roku 1 550 pred Kristom je plný informácií o používaní zaklínadiel a pravidiel určených na odvrátenie démonov spôsobujúcich chorobu, a zahŕňa tiež 877 predpisov. Obsahuje najrannejšie zdokumentované povedomie o tumoroch, pokiaľ bola slabo chápaná staroveká medicínska terminológia správne interpretovaná. Iné informácie pochádzajú z obrázkov, ktoré často zdobia steny egyptských hrobiek a preklady sprievodných nápisov.
Pokroky v modernej medicínskej technológii tiež prispeli k pochopeniu starovekej egyptskej medicíny. Paleopatológovia dokázali využívať röntgenové lúče a neskôr CAT snímky na prezeranie kostí a orgánov múmií. Elektrónové mikroskopy, hmotnostná spektrometria a rôzne forenzné techniky umožnili vedcom jedinečné pohľady na stav zdravia v Egypte pred 4000 rokmi.
Iné dokumenty, ako papyrus Edwina Smitha (1 550 pred Kristom), Hearstov papyrus (1 450 pred Kristom) a Berlínsky papyrus (1 200 pred Kristom) poskytujú tiež veľmi hodnotný pohľad na starovekú egyptskú medicínu. Edwin-Smithov papyrus sa napríklad zmieňoval o výskumných metódach, vytvorení diagnózy pacienta a stanovení liečby. Takže sa naň pozeráme ako na výukový manuál. Liečby pozostávali z liečiv vyrobených napr. zo zvieracích, zeleninových alebo ovocných látok či minerálov.
http://www.crystalinks.com/egyptmedicine.html
Preklad: PH
Korektúry: Sokol
Súvisiace:
Jaromír Kozák: Medicína starého Egypta
http://www.kemet.sk/clanok/medicina-stareho-egypta
