Sfinga v Gíze je pravdepodobne nielen najstaršou, ale aj najznámejšou sochou na svete. Môžeme však povedať, že o nej vieme všetko? Bohužiaľ, dokonca aj historici a archeológovia sa prú, či je táto mega-skulptúra len sochou, alebo ešte stále skrýva veľa tajomstiev?
Čo vieme o Sfinge? Skutočnosť, že jej dĺžka je 73 metrov a jej výška je 21. Vieme tiež, že členovia expedície vedenej Giovanni Battistom Cavillom objavili tento nedoceniteľný pamätník staroveku už v roku 1817. Odvtedy ju archeológovia začali skúmať, bolo o nej napísaných veľa kníh, obhajovali sa dizertačné práce atď. Avšak dnes, o viac ako 200 rokov neskôr, vedci veria, že hlavné objavy týkajúce sa Sfingy v Gíze sú ešte stále pred nami.
Napríklad: historici Jerry Cannon a Malcolm Hutton mali podozrenie o existencii druhej sfingy po tom, čo študovali obrazy sfingy v staroegyptskom umení, v ktorých sú často vyobrazené dve - jedna ako muž a jedna ako žena.
Historici sa domnievajú, že v Gíze boli pôvodne dve sfingy, ktoré strážili zložitý labyrint podzemných chrámov a tunelov, čo opäť potvrdzuje príbehy o zložitej sieti komunikácií pod monumentom.
Podľa historikov starí Egypťania verili, že pri západe Slnko prešlo tunelom vo vnútri Zeme a úsvit nastal, keď Slnko vyšlo z druhého konca tunela, strážené po oboch stranách božstvom znázorneným ako dvomi levmi umiestnenými na koncoch tunela, ale pozerajúce na rôzne strany.
Hoci možnosť existencie druhej ženskej sfingy nie je novou teóriou, Cannon a Hatton veria, že by mohli nájsť miesto, kde je tisíce rokov pochovaná. Historici sa domnievajú, že druhá sfinga sa nachádza na druhej vyvýšenine vedľa mužskej sfingy, ktorá stojí na stráži pred jednou z veľkých pyramíd.
A navyše známy egyptológ John Anthony West vyvodil neuveriteľné závery a tvrdil, že Sfinga je tak vážne poškodená eróziou v dôsledku toho, že bola vo vlhkom prostredí, ale toto miesto bolo púšťou najmenej 9000 rokov a jednoducho tam nemohli byť také silné a dlhé dažde! Znamená to, že informácie o kolosálnej Sfinge Chefréna z obdobia 2500 rokov pred Kristom nie sú pravdivé? A Sfinga je minimálne 10 000 rokov stará a jej stavba sa datuje do čias, keď bola egyptská klíma mierna a vlhká, s množstvom zrážok, ktoré už vtedy spôsobili výraznú eróziu.
Obr. Egyptológ John Anthony West a geológ Robert Schoch
Tu je fotografia zhotovená z balóna ešte v 19. storočí. Ukazuje, že ohromná socha je stále čiastočne pokrytá pieskom. Keď vedci našli sochu, bola takmer úplne pochovaná. Ale čo je na hlave Sfingy? Obrovská diera! Prečo je tam - stále nie je známe. Pamätník prežil celý rad reštaurovaní, vďaka ktorým sa jeho vzhľad výrazne zmenil.
Koľko generácií moderných ľudí videlo svoju „vlastnú“ Sfingu? Najprv z piesku trčala iba hlava. Socha bola úplne vykopaná až v roku 1925. Potom začali vykopávky, reštaurovanie, výskum. Vždy, keď sa objavili nejaké nové informácie, vedci sa na niečom dohodli a vytvorili svoje vlastné teórie, niekedy odporujúce „jednoznačným“ záverom ich kolegov.
Napríklad Graham Hancock verí, že Sfinga je súčasťou systému, ktorý zahŕňa aj egyptské pyramídy, samotnú náhornú plošinu v Gíze a... súhvezdie Orióna a Leva.
Existuje verzia, podľa ktorej existuje veľké úložisko starodávnych textov pod Sfingou - knihy a papyrusy. Údajne nájdením týchto dokumentov a ich prečítaním dokážeme pochopiť, aký je pôvod našej civilizácie. Vedci sa potom dozvedia o skutočnej histórii ľudstva. Alebo možno pochopíme tajomstvá vesmíru a možno sa tam skrýva tajomstvo Atlantídy. A prečo nie? Aj keď sa staré úložisko nenájde, môžete fantazírovať.
Opäť tu však začína séria záhad, ktoré nie sú spojené ani tak so starovekom, ako skôr so súčasnosťou. Ukazuje sa, že prístup archeológov k Sfinge je obmedzený. Graham Hancock a Robert Bauval, ktorí vydali knihu o tajomstvách Sfingy, tvrdia, že vlády Egypta a USA úmyselne zablokovali vykopávky pod touto gigantickou štruktúrou. Či už sa obávajú, že tam vedci nájdu niečo tak dôležité, že to dokáže úplne zmeniť naše chápanie sveta okolo nás, alebo je tento objav už urobený, ale utajený?
Je zvláštne, že predstavitelia vedy sa stále hádajú o tom, či boli vo Sfinge vyrezané galérie a miestnosti, alebo či je to kameň bez priestorov vo vnútri. Už dávno Charles Thompson, ktorý túto skulptúru skúmal, uviedol, že v hornej časti chrbta Sfingy je otvor, ktorý vedie do vnútorných dutín. Zdá sa, že potvrdenie alebo zamietnutie týchto informácií pomocou moderných technológií je ľahké. Ale nikto to neurobil.
Cestovatelia, ktorí navštívili Gízu predtým, ako sa Sfinga začala obnovovať, spomínali pravouhlý vchod. Nájdete staré fotografie, ktoré ukazujú veľké praskliny na bokoch. Niektorí vedci naznačujú, že by tam mal byť vstup do pohrebnej komory.
Keď vedci hovoria o zákazoch a prekážkach zo strany egyptských orgánov, spomínajú si, ako „z dôvodov bezpečnosti štátu“ zastavili prácu archeológov z Belgicka, ktorí v roku 2008 objavili ›› podzemný labyrint a obrovský chrám s tromi tisíckami miestností. Ak tak urobili v prípade chrámu, prečo by tak nemohli zatajiť informáciu o Sfinge?
Zdroj: https://vk.com/wall-76071995_68619
Preklad: -očko-
Súvisiace:
Seriál: Stratený labyrint Starovekého Egypta
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-strateny-labyrint-starovekeho-egyptaSFINGA
http://www.kemet.sk/stitok/sfinga