Veľká pyramída v Gíze je monumentom, ktorý fascinuje ľudstvo od počiatku známej histórie nielen svojou veľkosťou a dokonalosťou, ale najmä tajomstvami. Už v staroveku bola Veľká pyramída považovaná za prvý zo siedmich divov sveta. Je najväčším a najstarším z divov a zároveň jediným, ktorý sa zachoval do dnešných dní. Celé tisícročia bola najväčšou a najvyššou stavbou na zemi. Jej dokonalý tvar bol zložený z miliónov na seba nadväzujúcich kamenných blokov, uložených bez medzier a s presnosťou, akú dnes bežne nedosahujú ani najkvalitnejšie stavebné firmy.
Veľká pyramída vyvoláva viac otázok ako odpovedí
Výroba niektorých jej častí by bola aj dnes náročnou úlohou pre stavebných technológov. Členenie známych vnútorných priestorov pyramídy pripomína skôr technické stavby ako stavby pre človeka. Jej monumentálnosť a precíznosť spracovania popiera zákony vývoja od nedokonalého k dokonalejšiemu. Aj preto sa mnohí domnievajú, že pyramídy nestoja na počiatku našich kultúrnych dejín, ale tvoria finále neznámej vyspelej predpotopnej kultúry.
Pomôže nám výskum Veľkej pyramídy rozlúsknuť neznámu minulosť ľudstva?
Kto ju postavil?
Veľká pyramída je označovaná za pyramídu faraóna Chufuva, ktorého staroveký historik Herodotos nazýval Cheops, a preto je od antických čias známa najmä pod názvom Veľká Cheopsova pyramída.
Najstarší známy názov pyramídy je však Achet - sídlo svetla, neskôr Achtej Chufu - Chufuvov obzor. Podľa štandardnej egyptológie dal pyramídu postaviť faraón 4. dynastie Chufu počas 20 rokov, v rokoch 2600 až 2580 alebo 2650 až 2630 pred Kristom. Chufuvovi sa pyramída pripisuje pre nápisy, ktoré sa nachádzajú na niektorých jej kameňoch a dokonca aj v škárach medzi nimi.
Nápisy boli už v čase objavenia spochybňované, no ak sú aj pravé, ešte to nevylučuje možnosť, že si faraón takto privlastnil staršiu pyramídu pri prestavbe niektorých jej častí. Pre Veľkú pyramídu sú totiž charakteristické dokonale rovné a hladké steny bez akýchkoľvek reliéfov či nápisov, nerátajúc vandalizmus návštevníkov posledných storočí. Opakované vedecké datovanie veku pyramídy rádiokarbónovou metódou podľa vzoriek udáva jej vek v rozmedzí rokov 3809 až 2869 pred Kristom.
Skúmané vzorky tvorili bublinky vzduchu uväznené v malte a omietke, ktoré sa však na stavbu z kameňov pôvodne ukladaných k sebe bez spojiva mohli dostať oveľa neskôr. Profesor geológie Róbert Schoch upozornil, že vzorky z hornej časti pyramídy boli jednoznačne staršie ako vzorky z dolnej časti, čo podľa neho dokazuje, že ide o vzorky z prestavieb staršej stavby. Už od antiky sa objavuje aj v písomnej forme tradícia, podľa ktorej sú pyramídy dielom neznámej vyspelej civilizácie a uchovávajú jej poznanie.
Precízna megastavba
Pyramída sa nachádza v pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou (Mykerínovou) a Rachefovou (Chafrenovou) pyramídou a niekoľkými menšími pyramídami. Súbor pyramíd je približne v ohnisku Nílskej delty. Veľká pyramída je presne orientovaná podľa svetových strán, jej podložie tvorí prirodzená skala. Pôvodná dĺžka strany pyramídy bola vyše 230 metrov a výška 146,5 metra.
Plocha jej základne je 53-tisíc štvorcových metrov a pohodlne by sa do nej vedľa seba zmestili o tisíce rokov mladšie symboly monumentálneho staviteľstva, akými sú Chrám svätého Petra v Ríme a Hagia Sofia v Istanbule či milánska a florentská katedrála. Ešte mohutnejší je jej objem - 2,58 milióna kubických metrov, z čoho známe dutiny tvoria len 3,1 percenta. Celková hmotnosť pyramídy sa odhaduje na 6,5 milióna ton. Vybudovaná je zo žltého lokálne dostupného numulitického vápenca, ktorý dnes tvorí aj povrch impozantnej ruiny.
Na stavbu sa použilo približne 2,5 milióna blokov kameňa s priemerným objemom jeden kubický meter a priemernou hmotnosťou 2,5 tony. Dokonale opracované kamenné bloky sú osadené s maximálnou presnosťou, takže do nezvetraných či nepoškodených medzier sa nedá zasunúť ani čepeľ noža. Pôvodný hladký povrch geometrického tvaru pyramídy s rozlohou 85 492 štvorcových metrov tvorila masívna obkladová vrstva z lešteného bieleho vápenca. Kameň nevedno ako dopravili z 15 kilometrov vzdialenej Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu.
Dnes už obklad neexistuje, keďže po arabskom vpáde slúžil ako kameňolom pre budovanie Káhiry. Podobný obklad sa zachoval na vrchole susednej Rachefovej pyramídy. Niektoré vnútorné priestory a stropy sú zo žuly tvrdej ako sklo, pochádzajúcej až z tisíc kilometrov vzdialeného Asuánu, pričom stropné bloky vážia až 40 ton. Spôsob ich ťažby, dopravy, opracovania a osadenia je dodnes veľkou záhadou.
Podivné priestory
Mnohých technikov a stavbárov prekvapí už prvý pohľad na schému rezu pyramídy. Priestory, ktoré sú označované ako chodby, predsiene a komory, sa totiž nepodobajú na takéto miestnosti, skôr pripomínajú útroby neznámeho stroja. Geometricky presne ohraničené pôvodné priestory sa zjavne odlišujú od neforemných tunelov, ktoré vyrazili hľadači tajomstiev, akým bol aj bagdadský kalif Abdulláh al-Ma‘mún. Ten sa v roku 820 nášho letopočtu hrubou silou s pomocou armády kamenárov, kováčov a tesárov pokúšal preraziť cez kamenné bloky severnej steny do pyramídy.
Kalif vyspelej arabskej civilizácie bol nadšencom astronómie a do pyramídy ho viedla túžba po skrytom poznaní. Remeselníci sa len pomalým postupom presekali k Zostupnej chodbe, ktorá smerovala šikmo k základom pyramídy, ďalej priamo cez skalu až do podzemnej komory, ležiacej 30 metrov pod pyramídou. Názov chodba je diskutabilný, priestor má totiž výšku len 1,2 metra a v šírke 1,09 metra klesá priamo bez schodiska v dĺžke až 105,35 metra. Aj dnes by bol problém vytesať do skaly priamy koridor s takou presnosťou.
Približne 18 metrov za vchodom do pyramídy sa na Zostupnú chodbu v strope pripája Vzostupná chodba. Má rovnaké stúpanie aj výšku ako Zostupná chodba, len je užšia. Po 77,76 metra sa pripája na Veľkú galériu, ktorá ďalej stúpa v rovnakom uhle. Je to priestor dlhý 46,61 metra so šírkou 2,05 metra, ale vysoký až 8,74 metra.
Bočné steny tvorí osem vrstiev vápencových kvádrov, pričom vyššia vrstva vždy prečnieva nad nižšou. Galéria sa končí nízkym ústím do miestnosti označovanej ako Predsieň. Jej bočné steny sú profilované tromi zvislými výklenkami, na západnej strane ukončenými polvalcovými lôžkami.
Za Predsieňou je znovu ústie do Kráľovej komory. Ide o pravouhlú miestnosť v hornej časti pyramídy s rozmermi 10,49 krát 5,24 metra a výškou 5,84 metra. Nachádza sa tu nezdobený sarkofág z jedného kusu hnedosivej žuly, ktorý rezonuje ako zvon. Keďže má rozmery 2,28 krát 0,99 krát 1,05 metra, musel byť do komory dopravený ešte pred jej dobudovaním. Steny, strop aj podlaha miestnosti sú dokonale rovné a hladké, vytvorené z blokov tvrdej asuánskej žuly.
Strop tvorí deväť žulových blokov, každý s hmotnosťou 40 ton, nad ktorými je ešte päť komôr oddelených podobnými stropmi. Niektorí bádatelia ich funkciu spájajú s nastavením akustiky alebo rezonančných parametrov pyramídy. V spodnej časti Veľkej galérie sa pripája vodorovná chodba smerujúca k prázdnej Kráľovninej komore. Ide o prázdnu miestnosť s lomeným stropom a rozmermi 5,76 krát 5,23 krát 6,26 metra, ležiacu 21,8 metra nad základňou pyramídy.
Označenia Kráľova a Kráľovnina komora či Veľká galéria nemajú zrejme so skutočným účelom miestnosti nič spoločné. Poetické názvy vymysleli Arabi podľa vlastných tradícií pochovávania. V starovekom Egypte však nebolo zvykom pochovávať manželku s jej mužom.
Schéma: Viliam Bujnovský
Tajomné šachty
Precízne vyhotovené, nezdobené a technicky pôsobiace priestory pyramídy dopĺňajú dlhé šachty s prierezom približne 20 krát 20 centimetrov. Dve stúpajú šikmo z Kráľovej komory a dve z Kráľovninej. Nazývajú sa vetracími šachtami, čo je neopodstatnené, keďže do roku 1871 boli ešte skryté za stenami komôr a našli ich až podľa dutého zvuku. Ich prieskum umožnili až moderné roboty, ktoré ich po tisícročiach nedostupnosti zvnútra odfotografovali a zmapovali.
Mediálnou senzáciou bol prieskum v priamom prenose, keď robot navŕtal uzáver jednej zo šachiet, aby za ním objavil po krátkom úseku ďalší uzáver. Vysvetlenie ich funkcie archeológmi neprekvapuje, je rovnaké ako vždy, keď nemajú logickú odpoveď - šachty mali podľa názoru Nemeckého archeologického ústavu rituálny význam.
Technologické otázniky
Spôsob výstavby Veľkej pyramídy je dodnes sporný a nejasný. Náročné je už len vysvetlenie prepravy ťažkých kameňov po súhrnnej trase 3,55 milióna kilometrov. Známe staroveké vyobrazenia stavby možno kedysi uspokojili historikov, pre stavebných technológov však ide o naivné predstavy starovekých Egypťanov o stavbe pyramíd. Prvé seriózne štúdie zaoberajúce sa budovaním pyramíd pochádzajú až z 30. rokov minulého storočia.
Viacero teórií o preprave ťažkých kameňov do výšok pomocou rámp má slabiny. Jedna priama rampa by bola mohutnejšou stavbou ako samotná pyramída, špirálová rampa po obvode by stavbu zakrývala, čím by znemožnila kontrolovať jej presnosť. Odborníci predpokladajú použitie systému viacerých menších vnútorných aj vonkajších rámp. Nevyriešenou záhadou je spôsob opracovania kameňov, keďže kovy známe v staroveku by sa pri spracovaní kameňa veľmi rýchlo opotrebovali.
Len čiastkový úspech sa dosiahol experimentom s pridávaním ostrého kremičitého piesku do rezu. Podľa profesora Josepha Davidovitsa pyramída nepozostáva z vápenca, ale z umelých kvádrov z geopolymerického betónu s nálezom vlasov a s preukázateľne oveľa väčším obsahom vody ako vápenec. Výrobu takýchto kvádrov spomína aj stéla Famine z ostrova Sehel severne od Asuánu, pochádzajúca asi z obdobia 3. dynastie. Nevysvetlená je aj výroba žulového sarkofágu.
Podľa popredného britského egyptológa Flindersa Petrieho by na jeho vyhotovenie prostriedkami z 20. storočia bola potrebná píla s trojmetrovým diamantovým ostrím a vrtáky s diamantovou hlavicou pod tlakom dvoch ton. Zachované časti Veľkej pyramídy svedčia o tom, že bola budovaná s precíznosťou, aká sa bežne vyžaduje len od jemnej mechaniky alebo optiky. Už len kontrola presnosti osadzovania kamenných blokov by bola problematická aj pre dnešných staviteľov.
Tieň stratenej civilizácie
Nemecký architekt E. W. Heine, ktorý dlhé roky viedol veľké stavby na najrozličnejších miestach v Afrike a Arabskej púšti, vo svojej knihe New York leží v Neandertálii vyjadril presvedčenie, že Veľká pyramída je vo svojej podstate absolútne neegyptskou stavbou. Domnieva sa, že ju postavila staršia civilizácia, odlišná od nášho civilizačného okruhu. Pyramídu považuje za obrovskú aparatúru s nám neznámou funkciou, vybudovanú neznámymi prostriedkami s hodinárskou presnosťou a precíznosťou. K podobným záverom prišiel aj český spisovateľ Ludvík Souček.
Svoje tvrdenia podopierajú najmä dokonalosťou opracovania a osadenia miliónov kamenných blokov pyramídy a radikálne nižšou stavebnou úrovňou neskorších stavieb. Neschopnosť dnešných technológov vysvetliť spôsob výstavby je len ďalším argumentom v prospech takých hypotéz. Mnohí iní bádatelia, fascinovaní Veľkou pyramídou, sa s rôznou úspešnosťou snažia nájsť vo vzájomných vzťahoch medzi rozmermi pyramídy všeobecné zákony matematiky či skrytú chronológiu dejín. Ďalší hľadajú vzťahy medzi pyramídou a kozmickými telesami. Niektorí sú dokonca presvedčení o jej mimozemskom pôvode.
Fascinuje ezoterikov, okultistov aj rôzne náboženské skupiny. Podobný rozmer sa jej v podstate snaží vtlačiť aj archeológia, argumentujúca kultom mŕtvych, aj keď sa v pyramídach nikdy nijakí pochovaní faraóni nenašli. V takom kontexte pôsobia najtriezvejšie technické úvahy opierajúce sa o pyramídu ako o hmotný dôkaz, aj keď ich závery môžu pôsobiť prekvapujúco až fantasticky.
Pomôže nám výskum Veľkej pyramídy rozlúsknuť neznámu minulosť ľudstva?
Veľká pyramída v Gíze sa aj vďaka moderným výskumom stáva paradoxne ešte väčšou záhadou. Na výskum už nestačí archeológia a dokonca ani jej experimentálne odbory. Vyžaduje spoluprácu strojárov, geológov, technológov a možno aj astronómov. Tisícročia starý monument potom môže odkryť prekvapujúcu minulosť ľudstva.
(Voľné pokračovanie nabudúce)
NOVÉ ČÍSLO EXTRA PLUS VO VAŠOM STÁNKU!
Pyramídy v káhirskej Gíze. Veľká pyramída je úplne vpravo a hoci sa to opticky nezdá, je skutočne najväčšia. Dodnes nevieme, ako vznikla a na čo slúžila.
Viliam Bujnovský
Zdroj: EXTRA PLUS, www.extraplus.sk
Súvisiace:
Magický Egypt
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/magicky-egypt
