OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Skúmanie záhadných artefaktov: Pohrebné kužele starovekého Egypta


Je všeobecne známe, že starovekí Egypťania sa nesmierne zaujímali o posmrtný život a robili všetko, čo mohli, aby zaopatrili zosnulých. Pohrebné predmety boli pochovávané spolu s mŕtvymi aby im poskytli v posmrtnom živote ochranu a obživu.

 


Pohrebné kužele. Zdroj: ›› CC BY-SA 2.0 FR

 

Napríklad amulety a zaklínadlá ochraňovali a pomáhali zosnulým na ich ceste Podsvetím, zatiaľ čo malé figúrky nazývané Vešebt mohli byť prostredníctvom mágie oživené, aby povinnosti, ktoré im mohli byť uložené v posmrtnom živote, plnili za mŕtvych. Inými bežnými predmetmi pochovávanými s mŕtvymi boli bižutéria, hrnčiarske výrobky, nábytok a jedlo. No niektoré pohrebné artefakty, ako napríklad pohrebné kužele, sú známe menej.

 

Výroba pohrebných kužeľov

Pohrebné kužele sú vyrobené z vypáleného nílskeho bahna, najčastejšie sa vyskytujú v tvare kužeľa, z čoho je odvodené aj ich meno. Napriek tomu existujú pohrebné kužele iných tvarov, ktoré sú však pochopiteľne menej známe. Iné tvary zahŕňajú pyramídový, v tvare rohu, trúbky alebo dvojhlavé, či trojhlavé kužele (v súčasnosti je známy len jeden exemplár z každého druhu), ako aj tehly v tvare kužeľa.

Oblasť v Egypte, ktorá priniesla zďaleka najviac pohrebných kužeľov, je Tébske pohrebisko v Hornom Egypte. Iné oblasti, kde boli kužele tiež nájdené sú Abydos, Nakáda, Dendera, Tod a Armant. Dá sa povedať, že všetky tieto oblasti sú relatívne blízko k Tébam a teda zrejme si túto praktiku osvojili odtiaľ.

 


Egyptské pohrebné kužele Mentuemhata s hieroglyfickým nápisom 650 pred Kr. Zdroj: ›› CC BY-NC-SA 2.0

 

Na každom z pohrebných kužeľov môžeme nájsť meno majiteľa (zvyčajne úradník slúžiaci faraónovi) a jeho titul. Tieto sú vyrazené na prednej časti kužeľa, ktorá máva v priemere 5-10 cm (2-4 palce). Prítomnosť mien úradníkov a ich tituly nám poskytujú zaujímavé informácie o tom „Kto je kto“ v starovekom Egypte a hlavne v období 18. dynastie, z ktorej pochádza väčšina kužeľov. Pohrebné kužele boli nájdené aj z období iných dynastií, no v omnoho nižšom počte.

 

Umiestnenie a účel pohrebných kužeľov

Niektoré tituly obsahujú (na kužeľoch v Petrieho múzeu v Londýne): „dozorca kráľovského háremu, ´otec-pestúnka´, komorník, dozorca nad dobytkom“, tieto mohli patriť úradníkovi Ahmosovi, ktorý slúžil počas vlády Hatšepsut/Thutmosa III., „kráľovský posol vo všetkých cudzích krajoch, dozorca nad krajom na západ od Téb, veliteľ nad Medjay“, tento titul patril niekomu s menom Dedu, ktorý slúžil Thutmosovi III./Amenhotepovi II., a „dozorca nad kňazmi Horného a Dolného Egypta, veľkňaz Amona, dozorca nad krajom Amona, správca Amona, dozorca nad sýpkami (Amona), dozorca nad štátnou pokladnicou“, ktorý patril Merymu, úradníkovi Amenohotepa II.

 


Pohrebný kužeľ, Egypt, Medinet Habu, Nová ríša (1569-1081 pred Kr.), vláda Amenhotepa III. Zdroj: ›› Verejná doména

 

Pohrebné kužele boli pôvodne umiestnené na vonkajších stenách hrobiek, nad vchodom. Dôkazy podporujúce tento predpoklad pochádzajú od samotných starovekých Egypťanov. Napríklad na nástenných maľbách niektorých hrobiek sú takto vyobrazené. Navyše takéto zobrazenia môžeme nájsť aj na niektorých papyrusoch. Predpoklad je tiež podporený archeológmi, ktorí udávajú, že pohrebné kužele boli nájdené na mieste zobrazovanom starovekými Egypťanmi.

Napriek tomu existujú prípady, kedy pohrebné kužele boli nájdené na nádvorí hrobky, nie nad vchodom. A keďže tieto kužele boli nájdené umiestnené úhľadne jeden vedľa druhého predpokladá sa, že boli teda nájdené in situ (na pôvodnom mieste, pozn. prekl.). A teda boli umiestňované na viacerých miestach.

 


Pohrebný kužeľ z hrobky Merymoseho, Egypt, Téby, vypečená hlina. Merymose bol miestokráľ pre Kuš, počas Amenhotepa III. (18. dynastia). Mariemontské múzeum. Zdroj: ›› CC0 1.0

 

Nie je celkom jasné prečo boli pohrebné kužele používané a počas rokov sa vynorili rôzne hypotézy. Niektoré, ako Champollionova, tvrdia, že kužele jednoducho slúžili ako určitý spôsob označenia pre zosnulých.

Iné, ako Petrieho, sú názoru, že kužele boli symbolickými milodarmi. Medzi ostatnými sa špekulovalo, že boli architektonickými ornamentmi, architektonický materiál na spevnenie vstupnej steny, solárnymi a dokonca falickými symbolmi. Nikto s určitosťou nevie, na čo boli používané, no je zrejmé, že v určitom období boli dôležitými pri pohrebných rituáloch.

 

Referencie:

Dollinger, A., 2009. Funerary objects. [Online]:
http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/funerary_practices/funerary_objects....
Dunn, J., 2013. Funerary Cones. [Online]:
http://www.touregypt.net/featurestories/funerarycones.html
Strudwick, N., 2016. Funerary cones. [Online]:
http://www.fitzmuseum.cam.ac.uk/tt99/finds/cones.html
The British Museum, 2016. Funerary Cone. [Online]:
http://www.britishmuseum.org/research/collection_online/collection_objec...
The World of Funerary Cones, 2016. The World of Funerary Cones. [Online]:
http://www.funerarycones.com/
University College London, 2002. Funerary Cones of the 18th Dynasty (from Thebes). [Online]:
http://www.ucl.ac.uk/museums-static/digitalegypt//thebes/tombs/cones.html

Wu Mingren

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/artifacts-other-artifacts/examining-crypt...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Zuzana

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Téby
http://www.kemet.sk/teby

Hrobky
http://www.kemet.sk/stitok/hrobky

 


Vládcovia: 
Sekcie: 
Náleziská: 
Autori: