Alberto Ruz odstránil veko sarkofágu a našiel majiteľa s mozaikovou nefritovou maskou, ktorá bola reštaurovaná, vyleštená a uložená v múzeách Mexika, aby ju každý mohol obdivovať. Keď som túto masku uvidel, začal som si klásť otázky, ktoré neboli predtým položené: Prečo má maska tri bodky pod pravým okom? Prečo jednu pod ľavým okom? Môžu to byť „orientačné značky“ ako tie použité skôr pri rozlúštení dosky z Palenque?
Mozaiková maska z Palenque
Využitím rovnakej techniky ako predtým som vytvoril dva priesvitné farebné prekreslenia, umiestnil jeden na druhý a po vyrovnaní troch bodiek pod pravým okom sa začali objavovať obrazy.
Vidíme obraz netopiera, ktorý má v ústach jeden z korálov, rovnako ako vládca Pacal vo svojej hrobke čo naznačuje, že vládca Pacal, ako netopier, prinášal smrť.
Netopier má ale tiež vysunutý jazyk, obvykle znázorňovaný len na vyobrazeniach slnečného boha Tonatiuha, ktorý predstavoval „darcu života“ (alebo dychu). Tonatiuh bol považovaný za vládcu južnej oblohy vo svojej maske boha Huitzilopochtli (vyslovuj „uítzilopoktli“). Pod týmto jazykom je značka ukazujúca štyri útvary predstavujúce štyri kúty oblohy a naznačujúce, že človek s jedným s korálov v ústach taktiež vládol štyrom kútom oblohy. Laby mačky, pravdepodobne jaguára, po oboch stranách dráždi dolné viečka dvoch mačacích očí, akoby nútili diváka „pozrieť sa pozornejšie“, aby mu neušiel žiadny zo zakódovaných obrazov.
Ak obrátime túto zostavu hlavou dole (o 180 stupňov), môžeme uvidieť iný obraz s dvomi tvárami. Dve tváre bola prezývka boha severu Yaotla (vyslovuj „jajotl“), ktorý žil v temnote a prítmí severnej oblohy. Pretože ho nebolo možné vidieť jasne, bol považovaný za „temného a tajomného“ alebo „dvoch tvárí“. Bol zlý boh a jeho farba bola čierna. Legenda hovorí, že Quetzalcoatl, dobrý boh, bojoval s Yaotlom a zvíťazil. Yaotl bol zrazený z oblohy do mora, kde sa jeho oči leskli ako oči mačky v tme. Na jednu stranu bol mačka (tiger) a na druhú „veľký medveď“, pretože tieto oči boli považované za odraz hviezd súhvezdia Veľkého medveďa nočnej oblohy.
Pootočením priesvitiek, tentoraz s využitím nosa ako stredu rotácie, sa objaví ďalší obraz, zachytávajúci človeka s krídlami a hlavou vtáka. Značka pri ľavom oku sa stáva bradavkami nahého muža, ktorý nad hlavou drží stvorenie s dvomi hlavami. Táto scéna zachytáva mytologický príbeh o tom, ako Quetzalcoatl premohol Yaotla, aby vládol všetkým kútom oblohy.
Ak pootočíme priesvitky znovu, s rovnakou špičkou nosa čoby stredu rotácie, je možné vidieť vyobrazenie hlavy hada s krídlami na čele, čo potvrdzuje, že muž s krídlami a perami bol tiež had, teda Quetzalcoatl. Had je stočený a taktiež nesie dve korálky na špičke chvosta, čo zobrazuje špička štrkáča.
Porovnaním dvoch vertikálnych značiek (bodiek) pod pravým okom, sa objaví vyobrazenie pripomínajúce tvár ako z farebného skla, s lotosom na čele, i keď nos a ústa tváre sú schované sediacou postavou v „meditatívnej“ pozícii. Hlava je opatrená helmou. Mayská mytológia rozpráva príbeh boha východu, Xiuhtechutliho (vyslovuj „šitékútlí“), božstva podobného Xipe Totekovi, ale historicky mladšieho. Bol bohom obetí. Obete boli pálené v koši na oheň, ktorý nosil na chrbte, takže mal helmu, aby sa ochránil pred žiarou ohňa.
Božský lotos symbolizoval znovuzrodenie a uctievanie slnka. Rodil sa znovu každý deň a otváral svoje okvetné lístky, aby ich vystavil slnku a opäť ich zatváral pri západe slnka.
Na rovnakej scéne, pod lotosom a pred tvárou muža s helmou, sedí meditujúca postava podobná Buddhovi a pod ňou záhadne hľadí hlava malého chlapca s čiapkou z peria. Chlapcove ústa zakrýva prívesok v tvare netopiera. Počítačové zväčšenie tejto scény ukazuje, že prívesok nesie portrét vládcu Pacala, s jeho typickým účesom, ktorý sa vynára z chlapcových úst. Jeho nos je malý a v tvare mačky a stotožňuje tak chlapca s jaguárom, druhým ja vládcu Pacala, uctievaným Maymi kvôli jeho cenenej srsti symbolizujúcej zlatú žltú slnka pokrytú hnedými (slnečnými) škvrnami.
Perá na čiapke spájajú chlapca s Quetzalcoatlom. Nápisy v Palenque naznačujú, že vládca Pacal nastúpil na trón vo veku deviatich rokov.
Ak obrátime túto scénu hore nohami (otočením o 180 stupňov), vyjaví sa veľké vyobrazenie „olméckej kamennej hlavy“ na inom vyobrazenie bieleho muža s bradou. Tvár muža je umiestnená na vrcholku vyobrazenia mláďaťa netopiera, ktorý nesie v ústach jeden ďalší s korálov. Olmékovia boli kmeň indiánov Strednej Ameriky, predchodcovia Mayov. Žili v oblasti San Lorenza v Mexiku na pobreží zálivu, zoskupili sa okolo roku 2000 pr. Kr. a upadli okolo roku 200 po Kr. Historicky sa o ich kultúre vie len málo, okrem toho, že upútali pozornosť opracovávaním veľkých bazaltových hláv černocha/orientálca s helmou. Archeológovia sú v rozpakoch pri objasňovaní, koho má táto socha spodobovať.
Jeden z rozlúštených príbehov na doske z Palenque ukazuje zrodenie opereného hada Quetzalcoatla. Scéna 1 zachytáva orla s roztiahnutými krídlami letiaceho k pozorovateľovi. Okolo krku mu visia dve polovice lastúry a pod tým sa vzpína veľká hlava hada s vystrčeným jazykom. Scéna 2 rovnakého príbehu opäť hore zobrazuje orla s roztiahnutými krídlami, ktorý tentoraz letí preč s celou lastúrou okolo krku. Nad tým v hraničných kódoch obrazu sú vidieť oči vládcu Pacala dohliadajúce na svoje vlastné zrodenie.
V spodnej časti obrazu je vidieť vyobrazenie olméckej hlavy s celou lastúrou na čele. Tieto scény naznačujú, že olmécke hlavy sú skoršími spodobeniami Quetzalcoatla, ako bol uctievaný Olmékmi.
Tabuľa ukazujúca olmécku hlavu spolu s mláďaťom netopiera s korálom v ústach, preto značí, že muž uložený v hrobke (muž s korálom v ústach, vládca Pacal) bol v inom živote Quetzalcoatl (pre Olmékov) rovnako ako biely muž s bradou (uctievaný po celej Strednej Amerike ako Quetzalcoatl). Asociovaná scéna (dolu hlavou) môže ukazovať, že chlapec s čiapkou z peria (nesúci lotos, symbol prevtelenia), Quetzalcoatl, bol nielen vládca Pacal, ale tiež, v inom vtelení, svätý Buddha v Indii. A opäť, tvár akoby z farebného skla, vytvorená Xiuhtechutlim, bohom východu a obetovania, nesúci posvätný symbol lotosu, môže vyrozprávať príbeh o bohu východu, zrodenom v stajni z nepoškvrneného počatia, ktorý zomrel na kríži.
V inej scéne je majiteľ hrobky zachytený s anjelskými krídlami vyvstávajúcimi zo sarkofágu, klaňajúci sa publiku a naznačujúci tak koniec „predstavenia“. Úprava s poskladanými priesvitkami pod tým zachytáva klaňajúceho sa anjela a po otočení o 180° ukazuje boha zla a smrti, netopierieho boha.
Posolstvá skryté v mozaikovej maske sú mnohé a rôzne. Je zrejmé, že nech už masku zakódoval ktokoľvek, bol to génius schopný konať zázraky. Dozvedáme sa, že muž v hrobke prinášal život a prinášal smrť a že vládol štyrom kútom oblohy. Bol operený had, ktorý nastúpil na trón vo veku deväť rokov a stal sa kráľom a kňazom Mayov. Ako dobrý boh bojoval so zlým bohom a zvíťazil. Rozlúštené príbehy napovedajú, že žil mnohokrát predtým, ako iní duchovní vodcovia, v priebehu celej histórie. Orientácie scén takisto poskytujú kľúče:
Boh juhu, hore nohami = boh severu
Boh východu, hore nohami = boh západu
To nám ukazuje, že keď sa zem preklopí hore nohami podľa slnečného magnetického obratu, juh sa stane severom a sever juhom, východ sa stane západom a západ východom a že Quetzalcoatl bol boh dobra, opakom zla.
V knihe Veľbohovia som prešetril životy a doby ďalších duchovných vodcov, ktorí zdieľali mnoho spoločných rysov s vládcom Pacalom: Krišnu z Indie, ktorý sa vtelil na zem pred 5000 rokmi, Buddhu, 500-420 pr. Kr. z Indie a Krista z doby pred 2000 rokmi. Tí všetci priniesli ľudstvu podobné učenia: že očistenie prichádza skrze obetovanie, sebakontrolu a službu druhým.
Všetci títo učitelia vyučovali v „podobenstvách“, alegorických príbehoch vyvolávajúcich v mysli „obrazy“ a dali tak možnosť, aby staré ezoterické učenia boli na jednej strane odovzdávané po generácie, avšak na strane druhej aby boli skryté pre neveriacich. Všetci konali zázraky a boli zrodení z nepoškvrneného počatia. Všetci boli spojení s hviezdou pri narodení i pri smrti. Všetci boli spojení menami: Krišna znamená „pomazaný“ (pre krst), Kristus znamená v gréčtine „pomazaný“ a Buddhova matka bola Maya, staré slovo sanskrtu znamenajúce „ilúzia“. Mayský vládca Pacal, spolu s tromi ostatnými, učil, že tento život je iba ilúziou. O všetkých sa tvrdí, že pochádzali z jedného boha vyžarujúceho svetlo, ako slnko a všetci predpovedali zánik. Všetci verili v prevteľovanie a všetci sľúbili, že sa vrátia v ďalšom živote. (Boh Višnu z indickej svätej trojice sa mal prevteliť deväťkrát, deviaty krát ako Buddha. Hovorí sa, že sa objaví znovu ako boh Kalki na konci súčasného kozmického veku.)
Kniha zjavení v biblii hovorí o zjavení sv. Jána. Jeho význam nie je známy, jedná sa o alegóriu, ktorá poplietla mnohých počas vekov. Hovorí, že:
„... sa z mora vynorila dravá šelma“, ktorá má mať sedem hláv a desať rohov a „... otvorila ústa a rúhala sa Bohu... to je treba pochopiť: kto má rozum, nech sčíta číslice tej šelmy. To číslo označuje človeka a je to číslo šesťsto šesťdesiat šesť.“
666 chýbalo medzi kľúčmi v Chráme nápisov, ale bolo objavené zakódované v koráloch okolo krku vládcu Pacala, nie však ako také, ale ako činitelia vyšších čísiel. Pre 666 nebolo miesto v hrobke vládcu Pacala.
Zjavenie pokračuje: Potom som videl, ako sa štyria anjeli postavili do štyroch uhlov zeme (sever, juh, západ a východ) a bránili všetkým štyrom vetrom, aby žiadny z nich nevial na zem ani na more, ani na akékoľvek stromoradie. A hľa, iný anjel vystupoval od východu slnka; v ruke držal pečatidlo živého Boha a mocným hlasom volal na tých štyroch anjelov, ktorým bolo dané škodiť zemi i moru: „Neškoďte zemi, moru ani stromoradiu, dokiaľ neoznačíme služobníkov nášho Boha na ich čelách!“ Potom som počul počet označených: sto štyridsaťštyri tisíc označených zo všetkých pokolení Izraela.
Pozrime sa znovu na rozlúštený obraz vládcu Pacala z dosky z Palenque. Na čele nesie znamenie živého boha, 144 000. (Nebuďme prekvapení použitím moderných číslic: veľbohovia môžu vidieť minulosť, prítomnosť i budúcnosť. To je potvrdené pasážou v Popol Vuh, svätej knihe Mayov: „... boli obdarení inteligenciou, videli a bezprostredne mohli vidieť ďaleko, úspešne videli, úspešne poznali všetko, čo je vo svete. Keď sa pozreli, bezprostredne videli všetko okolo seba a rozvažovali postupne o klenbe nebies a zaoblení zeme. Veľká bola ich múdrosť, ich pohľad prenikal do lesov, skál, jazier, hôr, údolí. Vskutku to boli obdivuhodní muži. Mohli vedieť všetko.“ The Popol Vuh, str. 168, 169.)
Zjavenie má tiež čo povedať k bitke, ktorú viedol Quetzalcoatl s Yaotlom, ktorého prezývka bola Dve tváre, tiger a medveď:
„Videl som, ako sa z mora vynorila dravá šelma... Tá šelma, ktorú som videl, bola ako leopard (tiger), jej nohy boli ako laby leva...
... Vtom som videl inú šelmu, ako vyvstala zo zeme: mala dva rohy ako baránok.“
Pozrime sa znovu na motív zlého boha, otočenú verziu klaňajúceho anjela v mozaikovej maske a uvidíme zviera s dvomi rohmi.
Nie je pochýb, že mozaiková maska a ďalšie príbehy z hrobky vládcu Pacala rozprávajú o tom istom Zjavení sv. Jána.
V knihe Veľbohovia vyšlo najavo, že zem navštívili vyššie bytosti, ktoré učili ľudstvo vyšším rádom vedy a duchovna. Boli to Veľbohovia. Neboli z tejto planéty, i keď nie je zrejmé, „odkiaľ pochádzali“. Zrejmý však je ich vzťah k živému bohu, ktorý stvoril zem a nebesá; boli to jeden a ten istý.
Vládca Pacal nastúpil na trón vo veku deviatich rokov v Palenque.
Bol známy ako operený had a učil svoj ľud Slnečnej vede. V Egypte tiež žil kráľ-dieťa, volal sa Tutanchamón. Tiež nastúpil na trón vo veku deviatich rokov; bol tiež známy ako operený had a tiež uctieval slnko.
Bol Tutanchamón piatym veľbohom? Môžu poklady z jeho hrobky, rovnako ako u vládcu Pacala, ukrývať nepredstaviteľné tajomstvá, uzamknuté viac ako 3000 rokov? Vydajte sa so mnou na cestu do údolia Nílu a objavme prvý krát skryté tajomstvá kráľa-dieťaťa, najlepšieho z faraónov v krajine.
Maurice Cotterell
- pokračovanie –
(krátené, pozn. red.)
Po viac než 75 rokoch od doby, kedy bola otvorená Tutanchamonova hrobka, sa „odborníci“ bez úspechu pokúšajú objasniť odkaz enigmatického faraóna. Maurice Cotterell – človek, ktorý rozlúštil kód mayských rytín – teraz vrhol nové svetlo na mystériá starovekého Egypta. Ako sa mu to podarilo? Našiel kľúč vo vnútri chrámu v Mexiku. Za jeho použitia mohol rozlúštiť poklady z hrobky kráľa-dieťaťa a vysvetliť pravý zmysel posvätných tajomstiev pochovaných pred viac než 3000 rokmi na brehoch Nílu.
Jeho objavy sú rovnako významné a vzrušujúce: Achnaton nemohol byť Tutanchamonovým otcom; Tutanchamonova komora nemohla byť vykradnutá: zmätok v predsieni bol len súčasťou hádanky; Vodcovia Mayov – vládca Pacal, a Egypťanov – Tutanchamon, boli jeden a ten istý; Kniha zjavení v Biblii a odhalené poklady Tutanchamona a vládcu Pacala rozprávajú rovnaký príbeh…
Tajné vedenie je dnes stále známe a kvitne ukryté v posvätnej geometrii. Maurice Cotterell prvýkrát odhaľuje zásadné dôvody utajenia – dôvody, ktoré ovplyvňujú budúcnosť všetkých a každého jednotlivca.
S využitím svojich znalostí o mayských kódoch obrátil technik a vedec Maurice Cotterell svoju pozornosť k Egyptu, aby preskúmal život, dobu a hrobku Tutanchamona. V stopách Howarda Cartera rozlomil kódy pokladov, ktoré po viac ako 3000 rokov skrývali tajomstvá kráľa-dieťaťa.
Vynikajúce rozlúštenie neobyčajných tajomstiev. Maurice Cotterell zásadne prispel k odhaleniu skrytého tajomstva ľudstva.
Pdf verziu s bohatým obrazovým materiálom nájdete v sekcii "Sťahujte", alebo priamo tu.
Zdroj: Tutanchamonova proroctví; Posvátná tajemství Mayů, Egypťanů a svobodných zednářů, Maurice Cotterell, Vydalo nakladateľstvo BB/art s.r.o., 2004
Pôvodný preklad z angličtiny: Marie Vaštová
Z češtiny preložil: Ptah
exkluzívne
