OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Willem Witteveen: Veľká pyramída v Gíze ako pamätník stvorenia III.


Zvuk je definovaný ako vibrácie elementu Vzduchu, alebo malé zmeny v tlaku vzduchu, ktorý sa šíri prostredníctvom média – vzduchu. Počet vibrácií alebo zmien tlaku vzduchu za jednotku času je vyjadrená v hertzoch (Hz) a počuteľné frekvencie pre ľudské ucho sú od 20 do 20.000 Hz. To znamená, že môžeme počuť zvuky medzi 20 a 20.000 Hz. Zvuk pod 20 Hz sa nazýva infrazvuk či nízkofrekvenčný zvuk a nie je počuť. Tento hluk však môže byť pociťovaný. Akustika je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom zvuku a tiež ukazuje vplyv, aký má daný priestor na zvuk a jeho dozvuk.

 

Element Vzduch


Výskumní pracovníci a návštevníci Veľkej galérie a kráľovskej komory vo Veľkej pyramíde zažili veľmi zvláštnu akustiku, a to hlavne vďaka dozvuku, ku ktorému dochádza v dôsledku rezonancie zvukových vĺn. A to nie je náhoda. Je to zámer.

 

Nemecký profesor fyziky, Winfried Otto Schumann (1888–1974), v roku 1952 objavil, že v atmosfére existujú rezonančné elektromagnetické vlny, ktoré majú frekvenciu okolo 8 Hz. To sa nazýva Schumannov rezonančný kmitočet a je to prirodzený jav, ktorý nastane, napríklad, výbojmi elektriny v atmosfére. To vytvára nízkofrekvenčný rezonančný efekt, ktorý pulzuje s meranou dominantnou frekvenciou 7,83 Hz medzi povrchom Zeme a ionosférou v nadmorskej výške cca 80 km. To sa nazýva rezonančná frekvencia Zeme,v ktorej prevládajú stojaté vlny 7,83 Hz. To je tiež nazývané tepom Matky Zeme, alebo hlasom Zeme. Hodnota Schumannovej frekvencie závisí na polohe na Zemi (Zem je sploštená guľa), a tak sa dá vypočítať, že Schumannova frekvencia na pozícii Gíza je 8,1 Hz. To je dôležité, pretože kráľova komora bola postavená na rezonančnej frekvencii 16,2 Hz (2 x 8,1 Hz). V a okolo pyramídy je frekvencia všeobecne okolo 8 Hz, čo je s veľmi citlivým zariadením merateľné.

Srbsko–americký fyzik Nikola Tesla v roku 1900 objavil, že rezonančná frekvencia Zeme je okolo 8 Hz, ale jeho zistenie v tej dobe nebolo brané príliš vážne.

Použil rezonančnú frekvenciu zemskej atmosféry, pretože táto frekvencia funguje ako veľmi dobrý vodič pre rádiové signály. Z tohto obdobia pochádzajú aj experimenty s ´Wardenclyffskou vežou´, ktorá bohužiaľ nebola nikdy dokončená. Pyramída je porovnateľná s Wardenclyffskou vežou. Obe sú používané ako antény pre Schumannovu frekvenciu.

Veľká pyramída rezonovala, pretože jej konštrukcia, rozmery a umiestnenie v čase stavby boli na úrovni Schumannovej frekvencie 8,1 Hz. Základnom tóne Matky Zeme.

Táto frekvencia bola zachytená Veľkou pyramídou a to je možné len výberom správnej polohy na náhornej plošine. Správne napojenie krajiny, vody a vzduchu. Matka Zem sa chová ako ladička vesmíru a Veľká pyramída bola naladená na tejto frekvencii.

Pre ´ovládnutie´ a stabilizovanie frekvencie Zeme, bola Veľká galéria vo Veľkej pyramíde vybavená diskami z čistého kremeňa, trvale pripojenými pomocou špeciálnej konštrukcie.

Keď bol kryštál kremeňa vo veľkej galérii vystavený základnej frekvencii Zeme a udržiaval si ju, vznikala tam zvuková vlna s veľmi konštantnou a stabilnou frekvenciou. Bola spôsobená výhradne kryštálom kremeňa a takmer neovplyvnená faktormi prostredia. Táto zvuková vlna, vo fyzike známa ako postupné vlnenie, bola zosilnená v predsieni a odovzdaná do Kráľovskej komory na vytvorenie stojatého vlnenia, presne prispôsobeného tomuto priestoru a spôsobeného rezonanciou v Kráľovskej komore.

Zosilnená zvuková vlna, ktorá dosiahne Kráľovskú komoru sa skladá zo základnej frekvencie, alebo základného tónu 8,1 Hz ako prvej harmonickej. Prvá alikvóta alebo druhá harmonická, ktorá je celočíselným násobkom základného kmitočtu, je potom 16,2 Hz.

 


Obr. 7: Kráľovská komora

 

A je to práve preto frekvencia 16,2 Hz, lebo rozmery Kráľovskej komory sú presne tejto frekvencii prispôsobené a zaisťujú, že rezonancia nastane a stojaté vlnenie sa bude ďalej tvoriť. Ostatné harmonické vlny 8,1 Hz sa do komory ´nehodia´ a budú slabnúť. Stojaté vlnenie môže nastať iba v prípade, ak je tam rezonancia a rezonancia môže nastať iba v prípade, že vlnová dĺžka zvuku ´sa hodí´ do uzavretého priestoru, ako v tomto prípade do Kráľovskej komory. Frekvencia 16,2 Hz daná vzorcom f = v/λ, kde v je rýchlosť zvuku a celková vlnová dĺžka λ sa rovná 2 x dĺžke uzavretej kráľovskej komory (Obr. 7). Na obrázku 7, sa celková vlnová dĺžka AC sa rovná presne 21 metrov.

 


Obr. 8: Žula z Asuánu s obsahom kremeňa

 

Pretože rezonančná frekvencia kryštálu kremeňa v použitej Asuánskej žule je úplne konštantná, mohla by naladiť celú veľkú galériu a Kráľovskú komoru. Veľká galéria a Kráľovská komora sa skladajú výhradne z Asuánskej žuly, ktorá obsahuje veľa kremeňa (Obr. 8). Kremeň je „nositeľom“ frekvencie. Rovnako ako krištáľový prijímač v prvých rádiách.

Rezonančná frekvencia je frekvencia, pri ktorej kremeň vibruje alebo rezonuje, a tým je celá Kráľovská komora nastavená na určitú rezonanciu. Kráľovská komora s tzv. opornými komorami nad ňou je účelová a nazýva sa rezonančnou vežou s celkovou výškou 21 metrov (celková vlnová dĺžka). Sarkofág umiestnený v Kráľovej komore je ako ladička, ktorá bola používaná na kontrolu, či celá konštrukcia rezonuje na tej správnej frekvencii. Elementy Zem, Voda a Vzduch sú takto prepojené.

 

- pokračovanie -


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

Willem Witteveen

http://www.willemwitteveen.blogspot.nl/
https://www.facebook.com/willem.witteveen.75

Zdroj: http://eduardopiperet.wordpress.com/2013/11/21/willem-witteveen-the-grea...

Preklad: Ninive

Korektúry: Sokol

Exkluzívne


 

Willem Witteveen je holandský výskumník a autor. Lodivod vo výslužbe žijúci v prístave Rotterdam. Študoval navigačné vedy na Námornej akadémii v Amsterdame a je oprávnený pôsobiť ako veliteľ na akejkoľvek lodi kdekoľvek vo svete. Vďaka svojej profesii navštívil mnoho krajín a mal možnosť navštíviť niekoľko starovekých miest po celom svete. Bol po dlhý čas veľmi zaujatý starovekým Egyptom, a nedôveroval príbehom z príručiek a egyptológom. Nedávali mu žiaden zmysel. Vždy bol presvedčený že existuje spojenie medzi zemou a neďalekou slnečnou sústavou cez Veľkú pyramídu v Gíze, kódované pomocou štyroch živlov. Posledných pätnásť rokov strávil výskumom skutočnej funkcie Veľkej pyramídy v Gíze. Napísal knihu "Tajomstvo zlatej frekvencie v Gíze". Ako sám hovorí: Je čas zmeniť históriu.

Eduardo Pi Peret


 

Súvisiace:

Posvätná veda
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/posvatna-veda

Posvätná geometria
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/posvatna-geometria

Gíza
http://www.kemet.sk/rubrika/giza

 


Sekcie: 
Náleziská: