OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

John Anthony West: Uvažujme o Kalijuge 2


Ľudia sú menej hlúpi, než sa domnievajú naši arogantní akademici. Avšak, ľudia sú aj nediskriminujúci. Divoko špekulatívne, dokonca bláznivé práce sú prijímané ochotne, naozaj oveľa ochotnejšie, než čokoľvek založené na prísnej učenosti. Erich von Däniken je oveľa populárnejší ako R. A. Schwaller de Lubicz (čo je pravdepodobne nevyhnutné s výnimkou nejakého ideálneho sveta počas Zlatého Veku) a, samozrejme vzhľadom na ciele Hollywoodu a TV, sú to vždy ratingy a doláre produkujúce záhady/bludárstva/alternatívy, ktoré získavajú najväčší priestor na obrazovke i väčšinu vysielacieho času.

 

Čo sa týka Egypta, väčšina heretickej pozornosti sa zameriava na Pyramídy v Gíze a Sfingu – čo je dostatočne oprávnené, keďže odpovede establišmentu na prakticky každú otázku ohľadom týchto konštrukcií sú tak zjavne nedostatočné, že oheň diskusie nikdy neuhasne. Ale planina v Gíze nemá na egyptské záhady monopol a to, že sú iné neuznané, má vážne dôsledky nielen z hľadiska lepšieho pochopenia starovekého sveta, ale tiež kvôli zváženiu a pochopeniu obrovských, pomalých procesov histórie a našej vlastnej súčasnej pozície v tomto procese.

Založenie, vznik a závratný vzostup dynastického Egypta (začínajúc okolo roku 3200 p.n.l.) je jednou veľkou záhadou. Len počas niekoľkých storočí Egypt (zrejme) prešiel od primitívnych neolitických začiatkov ku komplikovanému, nespornému ovládaniu spektra disciplín. V čase nie dlhšom, ako je mrknutie oka histórie, Egypt akosi rozvinul sofistikovaný hieroglyfický systém, komplikovanú teológiu a kozmológiu, astronómiu a matematiku, pokročilú medicínu a úplné majstrovstvo architektonickej konštrukcie a umeleckej formy.

Egyptológovia to niekedy považujú za mierne pozoruhodné, ale trvajú na tom, že napriek zdaniu opaku (a starostlivá práca desiatok učencov to kategoricky dokazuje), Egypt bol „skutočne” stále „primitívnou” spoločnosťou, postrádajúcou „skutočnú” vedu a „skutočnú” filozofiu (a preto „skutočnú” civilizáciu). Svet bude musieť počkať na Grécko, aby začala „skutočná” civilizácia. A preto, hoci nápadný, rozkvet Egypta je predstavovaný bez záhad a len s pár problémami. Hoci je to úskok s veľkou magnitúdou, nebudem sa tu naň zameriavať.

Ak Egypt dosiahol tak nepoznané výšky tak skoro, čo by potom vysvetľovalo jeho dlhý úpadok? Egyptológovia nemajú žiadny problém odpovedať na túto otázku, a konvenčné vysvetlenie, hoci nie nelogické, je neuspokojivé, akonáhle sa už raz začnete pýtať.

 

- pokračovanie -


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

John Anthony West, 15. jún 2013

Článok vyšiel v New Dawn No. 97 (júl-august 2006)
http://www.newdawnmagazine.com/articles/consider-the-kali-yuga

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Egypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologia

 


Štítky: