V obidvoch prípadoch rozbory potvrdzujú prvotné závery mojich pôvodných štúdií (pokračuje Dr. Schoch) Veľkej Sfingy a síce, že Sfinga a ohrada Sfingy dokazuje významné zvetrávanie vyvolané zrážkami a eróziou (rozpadom), a jadro tela Sfingy s najstaršími časťami chrámu Sfingy predchádzajú faraónov Chefréna (cca 2500 p.n.l.) a Chufua (Khufu alebo Cheops, predchodcu Chefréna, vládol asi v rokoch 2551-2528 p.n.l.).
Prvú štúdiu vykonal geológ David Coxill a vydal ju v článku nazvanom „Hádanka Sfingy" s popiskom „Žurnál o starovekom Egypte.“
Po potvrdení mojich pozorovaní zvetrávania a erózie Sfingy, a poukázaní na to, že iné vysvetlenia nefungujú, Coxill jasne uvádza:
„Toto [údaje a analýza, ktoré pokrýva v predchádzajúcich častiach svojej štúdie] zahŕňa, že Sfinga je najmenej 5000 rokov stará a predchádza dynastickú dobu."
Coxill potom veľmi stručne pojednáva o seizmike, ktorú sme ja a Thomas Dobecki sledovali a môj odhad počiatočného dátumu 5000 do 7000 pred Kristom pre najskoršie časti Sfingy na základe seizmických údajov.
Nepodporuje, ani nevyvracia túto časť môjho diela, len jednoducho píše:
„Absolútne datovanie vytesania Sfingy by sa malo robiť s nesmiernou opatrnosťou a preto by malo byť také mierne, ako je to len možné – pokým nevyjde na svetlo presvedčivejší dôkaz."
Dokážem pochopiť, že mohol zaujať svoje stanovisko, hoci viac dôverujem seizmickej analýze, ktorú sme urobili.
Coxill v nasledujúcom odstavci pokračuje:
„Napriek tomu, [Sfinga] je jasne staršia, než uvádza tradičné datovanie pôvodu Sfingy počas vlády Chefréna, 2520-2490 p.n.l."
Zrátané a podčiarknuté: Coxill súhlasí so srdcom mojej analýzy a takisto uzatvára, že najstaršie časti Sfingy sa datujú do predynastickej doby – to znamená asi cca 3000 p.n.l.
Ďalší geológ, Colin Reader (ktorý má diplom z geologického inžinierstva z Londýnskej univerzity), tiež vykonal dôkladnú štúdiu znakov zvetrávania a erózie (rozpadu) na tele a ohrade Sfingy.
Toto skombinoval s podrobnou analýzou starovekej hydrológie planiny v Gíze, ktorá bola uverejnená ako článok v Archaeometrii pod názvom „Geomorfologická štúdia nekropoly v Gíze, s dôsledkami pre vývoj náleziska“.
Rovnako ako Coxill, aj Reader poukazuje na problémy a slabosti v argumentoch mojich oponentov.
Reader poznamenáva, že existuje:
„výrazný nárast v intenzite rozpadu [t.j. zvetrávania a erózie] smerom k západu [západnému koncu] ohrady Sfingy."
Reader pokračuje:
„Podľa môjho názoru, jediným mechanizmom, ktorý dokáže plne vysvetliť tento nárast intenzity, je činnosť dažďového odtoku vytekajúceho do ohrady Sfingy z vyššej plošiny na severe a západe... Avšak veľké lomy počas vlády Cheopsa [ako je uvedené vyššie, predchodcu Chefréna, „tradičného" staviteľa Sfingy] boli umiestnené priamo nad svahom a zabránili akémukoľvek významnému odtoku dosahujúcemu Sfingu."
Takže Reader uzatvára, že:
„keď sa to vezme do úvahy v zmysle hydrológie, rozdelenie rozpadu v rámci ohrady Sfingy indikuje, že vykopávanie Sfingy sa datuje pred vývoj skoršej, než 4. Cheopsovej dynastie."
Čo je zaujímavé, Reader tiež robí záver, že takzvaný Cheopsov násyp (prebiehajúci od oblasti Sfingy, chrámu Sfingy a chrámu Chefrénovho údolia až po pohrebný chrám na východnej strane Chefrénovej pyramídy), časť Chefrénovho zádušného chrámu (na ktorý Reader odkazuje ako na „Proto-zádušný chrám"), a chrám Sfingy sa datujú pred obdobie vlády Cheopsa.
Značne podporujem nielen teóriu staršej Sfingy, ale tiež chrámu Sfingy (prinajmenšom vápencové jadro je staršie ako štvrtá dynastia).
Nezávisle od Readera, John Anthony West a ja sme tiež prišli k záveru, že časť Chefrénovho pohrebného chrámu Chefréna predchádza, ale neuverejnil som tento záver, ani som o ňom obšírne nehovoril na verejnosti, keďže som najprv chcel zozbierať viac potvrdzujúcich dôkazov. Reader teraz dospel k tomu istému záveru ohľadom Chefrénovho pohrebného chrámu. Som potešený, že to potvrdil.
Verím, že v časoch pred Starou ríšou bolo v Gíze oveľa viac ľudskej aktivity, než je uznané. Dokonca tuším, že druhá, alebo Chefrénova pyramída, možno „sedí“ na vrchu staršieho náleziska alebo štruktúry.
Podľa egyptológov Johna Bainesa a Jaromíra Máleka (ako sa o tom diskutuje v ich knihe „Atlas starovekého Egypta,“ bola Chefrénova pyramída v časoch staroveku označovaná ako Veľká Pyramída, zatiaľ čo Cheopsova pyramída (označovaná v moderných časoch ako Veľká Pyramída) bola známa v staroveku ako „Pyramída, ktorá je miestom východu a západu slnka."
Určuje staroveké označenie Chefrénovej pyramídy ako Veľkej pyramídy, že nálezisko, ak nie samotná pyramída, mala obrovský význam a predchádzala mnoho ďalších štruktúr na planine v Gíze?
Reader pokusne datuje „vykopávanie Sfingy" a výstavbu chrámu Sfingy, proto-zádušného chrámu a Chefrénovho násypu „niekedy do druhej polovice Archaickej doby“ (ktorá je cca od 2800 do 2600 p.n.l.) na základe „známeho používania kameňa v starovekej egyptskej architektúre."
Verím, že Readerov odhadovaný dátum pre vykopávanie najskorších častí Sfingy je neskorší, než naznačujú dôkazy.
Robert M. Schoch. Ph.D.
- pokračovanie -
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Zostavil: J. D. Kenyon
2005
http://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: PH
Korektúry: Sokol
Súvisiace:
Seriál: ŠACHTA, PODZEMNÁ CHODBA a CESTA
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-sachta-podzemna-chodba-a-cestaO mýtoch v egyptológii
http://www.kemet.sk/rubrika/o-mytoch-v-egyptologii