“Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.”
Veľmi dôležitým bodom, ktorého si nie sú vedomí nešpecializovaní čitatelia, je fakt, že sondy letiace vesmírom „nehľadia do strán.“ V záujme permanentného udržiavania a nápravy kurzu sú „elektronické oči“ vesmírnych prostriedkov zamerané priamo na nebeské telesá, ktoré sú určené ako míľniky, ako napríklad jasná hviezda Canopus.
Vzdialenosť od Zeme k Protizemi je tak veľká, že pamätajúc na veľkosť Slnka a jeho efekty, i dostatočne veľké nebeské teleso sa môže stratiť vo vesmíre za ním, zotrvajúc takto neviditeľné po dlhé obdobia. Pozrite si kvôli predstave ilustráciu:
Systém Zem – Slnko – Protizem. Neviditeľná oblasť za Slnkom má rozlohu 600-násobku priemeru Zeme
Priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka je 149 600 000 kilometrov a vzdialenosť Slnka od Protizeme je rovnaká, keďže sa nachádza na obežnej dráhe za Slnkom. Priemer Slnka je 1 390 600 km, alebo 109 násobok priemeru Zeme (dĺžka rovníka je 12 756 km). Ak zrátame vzdialenosť od Zeme k Slnku a od Slnka k Protizemi, berúc do úvahy priemer Slnka, dostaneme celkovú vzdialenosť zo Zeme k Protizemi 300 590 600 km, alebo 23 564,6-násobok zemského priemeru.
Vyobrazme si túto situáciu na miniatúre, na ktorej bude Zem predmetom s priemerom 1 metra (tzn. s mierkou 1:12 756 000) a pozrime sa ako by Protizem vyzerala na fotografii v porovnaní s týmto predmetom. Použime ďalšiu metrovú sféru. Ak položíme prvú sféru (Zem) priamo pred šošovky fotoaparátu, budeme musieť položiť ďalšiu vzhľadom na naše výpočty až o 23 km a 564,6 metra ďalej. Druhá sféra (Protizem) bude evidentne v takej vzdialenosti na obrázku tak malá, že bude jednoducho nepostrehnuteľná. Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.
Berúc do úvahy jej korónu, je neviditeľná oblasť za Slnkom rovná desaťnásobku selenocentrickej dráhy (obežnej dráhy okolo Mesiaca, pozn. red.), alebo 600 násobku priemeru Zeme. Preto je tam dostatok priestoru pre zakrytie záhadnej planéty. Americkí astronauti, letiaci na mesiac, nemohli byť schopní túto planétu vidieť. Aby ju mohli vidieť, museli by letieť do vzdialenosti 10–15 krát väčšej.
Aby sme sa už definitívne presvedčili, že nie sme jediní vo vesmíre, a že iný, inteligentný život je veľmi blízko nás, ale nie na miestach, kde hľadajú astronómovia, potrebujeme použiť fotografiu vhodnej sekcie zemskej obežnej dráhy. Vesmírny teleskop SOHO, neustále fotografujúci Slnko, je tak blízko Zeme, že v princípe nemôže vidieť planétu za Slnkom taktiež (viď obr.), pokiaľ Protizem nezmení znovu svoju polohu ako tomu bolo v neskorom 17. storočí z dôvodu silných magnetických búrok na Slnku.
Poloha vesmírneho teleskopu SOHO
Situácia by mohla byť objasnená prostredníctvom obrázkov, obdržaných od sond na obežnej dráhe Marsu, ale uhol pohľadu a zväčšenie by muselo byť adekvátne, inak bude odhalenie zase oddialené. Tajomstvo Protizeme je pred nami uchovávané prostredníctvom veľkosti vesmíru i slepotou, či nevšímavosťou vedy voči tomu, čo nám vravia historické dokumenty, ale taktiež niekoho neviditeľnou rukou.
V tejto súvislosti môžeme upozorniť na zmiznutie sovietskej vesmírnej sondy Phobos 1, ktoré nastalo z vysokej pravdepodobnosti práve na základe toho, že sa stala „predčasným svedkom.” Sonda bola vypustená z Bajkonurského vesmírneho centra 7. júla 1988 a po vstupe na jej plánovanú dráhu začala robiť fotografie Slnka v súlade s jej programom. Röntgenové fotografie Slnka so 140-násobným zväčšením boli prenesené späť na Zem a keby Phobos 1 pokračoval vo fotografovaní, získal by i záber vedúci k historickému odhaleniu. Ale v roku 1988 nebolo toto odhalenie predurčené k tomu, aby sa udialo, takže svetové agentúry reportovali, že sa stratil kontakt so sondou Phobos 1.
Planéta Mars a jej mesiac Phobos. Napravo dole je fotografia predmetu vedľa Phobosu s tvarom cigary, ktorá bola získaná sondou Phobos 2. Mesiac meria 28х20х18 km, z čoho môžete odvodiť obrovskú rozlohu fotografovaného objektu
Osud sondy Phobos 2, vypustenej 12. júla 1988, bol podobný, aj keď dosiahol okolie Marsu – pravdepodobne z toho dôvodu, že nerobil fotografie Slnka. 28. marca 1989, napriek tomu, že skoro dosiahol mesiac Marsu Phobos, bol kontakt so sondou stratený. Posledný obrázok, ktorý poslal späť na Zem, ukazoval obrovský objekt cigarového tvaru, ktorý Phobos 2 (viď obr.) evidentne odklonil. Toto ďaleko presahuje všetky „záhadné veci” dejúce sa v našej slnečnej sústave, o ktorých naša oficiálna veda preferuje mlčať. Posúďte sami. Prikladáme, čo k tomu potreboval astrofyzik Kirill Butusov dodať:
“Prítomnosť planéty za Slnkom a racionálne chovanie určitých síl, spojených s ňou, sú indikované neobvyklými kométami, okolo ktorých sa nazbieralo značné množstvo informácií. Tieto kométy niekedy zachádzajú za Slnko, ale už sa nevracajú, ako by boli vesmírne lode. Alebo ďalším veľmi zaujímavým príkladom je – kométa Arend-Roland z roku 1956, ktorá bola objavená na základe rádiovej frekvencie. Jej žiarenie bolo zachytené rádio astronómami. Keď sa kométa Arend-Roland objavila spoza Slnka, vysielač na jej chvoste fungoval na vlnovej dĺžke asi 30 metrov. Potom chvostový vysielač začal fungovať na polmetrovej vlnovej dĺžke, oddelil sa od kométy a vrátil sa späť za Slnko. Jedným z ďalších celkom neuveriteľných faktov sú kométy, ktoré zase podnikajú akési inšpekčné lety v blízkosti planét slnečnej sústavy.”
Toto je viac ako kuriózne; ale nenechajme si našu pozornosť odviesť iným smerom a vráťme sa do minulosti.
Polmesiacovité teleso, ukazujúce sa spoza Slnka, je dvanástou planétou, ktorá chýbala v ucelenom a pevnom obraze štruktúry slnečnej sústavy, čo by bolo mimo iné i v súlade so starobylými textami. Mimochodom Sumeri tvrdili, že práve z dvanástej planéty slnečnej sústavy zostúpili „bohovia nebies“ na Zem.
Je potrebné zdôrazniť, že poloha planéty na našej obežnej dráhe za Slnkom umožňuje podmienky prijateľné pre život v kontraste s planétou Marduk (podľa Sitchina), ktorej orbitálna perióda dosahuje 3600 rokov a jej obežná dráha zachádza za „oblasť života,” pričom limity slnečnej sústavy tam už neumožňujú existenciu života.
Priznajme si, že takýto obrat udalostí je skôr problematický – ale potom začne postupne do seba všetko zapadať. Preto ako prvý záver na základe toho čo tu bolo povedané, by sme mali vybrať do popredia práve to, že „zdroj“ starodávnej vedomosti vyzerá tak, že mal nadpozemský pôvod! To nás núti radikálne prehodnotiť náš postoj voči starobylým dielam, ktoré prežili dodnes a pravdepodobne obsahujú neoceniteľné informácie o svete vôkol nás, ľudstve, pravých dejinách Zeme a našich úžasných predkoch.
Ak majú stále niektorí čitatelia pocit, že sa tu jedná o akýsi druh fantasy románu a neustále pochybujú o tej možnosti, že by naši vzdialení predkovia disponovali takým hlbokým vedeckým chápaním, urobme si malú odbočku v záujme vlastného presvedčenia, že myšlienky našich predkov boli aspoň u zdroja vedomia vysoko vedecké.
Aby sme sa o tom presvedčili, musíme na chvíľu odsunúť obrázok z hrobky Ramzesa VI., obsahujúci fragment Knihy Zeme. Aby to bolo férové, mali by sme zdôrazniť, že názov tohto fragmentu je podľa prekladu klasických egyptológov „ten, ktorý skrýva hodiny, stelesnenie vodných hodín” alebo “falická postava vo vodných hodinách”!? Ako sa Vám to pozdáva? Takýto nemotorný preklad je výsledkom neuveriteľného modelu myslenia a nesprávneho prekladania hieroglyfov.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Valerij Uvarov
Zdroj: http://pyramids.iicufi.org/
Preklad: M.B.
Súvisiace:
NEFERU
http://www.kemet.sk/search/node/Neferu