Dôležitý dôkaz o budhizme v starobylom Meroe alebo ›› v Kuši vo forme merojskej ikonografie a merojského písma. Významná časť budhistického vplyvu je viditeľná okolo merojského boha Apedemaka. Apedemak bol mnohými uznávaný leví boh Merojcov.
Merojský boh s levou hlavou
Boh Apedemak s levou hlavou. Meno kráľa Tantamaniho je uvedené vzadu v merojskom písme. Doba približne 100 p.n.l., pieskovec. Zdroj ›› CC BY-SA 2.0 fr
Merojské chrámy, zasvätené Apedemekovi, sa našli v merojskom Musawwarat es-Sufra a v Naqa. V chráme Naqa môžme vidieť mnoho príkladov budhistického vplyvu. Tu je Apedemak vyobrazený ako trojhlavý leví boh so štyrmi ramenami a hadom, vychádzajúcim z lotosu s levou hlavou.
Apedemak, vyobrazený ako trojhlavý leví boh so štyrmi ramenami. Zdroj: Verejná doména
Apedemak, vyobrazený ako had, vychádzajúci z lotosu s levou hlavou. Zdroj: Verejná doména
Gymnosofisti v Indii používali tocharčinu a kharóšthske písmo pre ich posvätné knihy. To objasňuje, že tocharské a kharóšthske písmo boli pre merojskú populáciu dôležité nástroje komunikácie. Tocharčina bola preto pravdepodobne hlavným jazykom merojského Sudánu.
Tocharský jazyk bol spísaný kharóšthskym písmom. Toto písmo bolo používané pre spísanie budhistického textu Gandhararan. Podľa Glassa vyzerá byť kharóšthské písmo úplne využívané v nápisoch z doby Ašóku v Shahbazgarhi a Manséhre. Tie nápisy sa datujú až do tretieho storočia pred našim letopočtom. Naďalej sa používali v Gandháre, ›› Kušáne a Sogdiane.
Glass poskytuje dôkazy o tom, že kharóšthske nápisy sú datované späť až do obdobia prvých brahmanských nápisov v Indii. Fakt, že písmo bolo používané v Indii za Ašóku pri tvorbe výnosov na kameňoch, demonštruje, že kharóšthske písmo sa používalo ďaleko skôr, než bolo uvedené merojské písmo v Kúši.
Merojské písmo pripomína mnoho kharóšthskych znakov. Niektorí výskumníci tvrdia, že Merojci neprijali systém písma od Kušánov/Tocharov, teda kharóšthske písmo. Aj keď majú na túto záležitosť svoj názor, porovnanie merojských a kharóšthskych symbolov jasne naznačuje, že oba systémy zdieľajú mnoho príbuzných znakov.
Aubin uskutočnil porovnanie merojských a kharóšthskych znakov a zistil, že zo 42 znakov sa až 34 zhodovalo, čo je 81%.
Aubin (2003) Porovnanie merojských a kharóšthskych znakov
Keďže tocharský jazyk bol spísaný kharóšthskym písmom, príbuznosť medzi kharóšthskym a merojským písmom je celkom zaujímavá a ukazuje medzi týmito písmami spojitosť. Taktiež v súvislosti s analógiou medzi znakmi poskytuje dodatočnú podporu pre tvrdenia o tocharskom pôvode merojského písma.
Nezabúdajme, že Welsby v jeho Kráľovstve Kuš podotýka, že „len štyri z [merojských] písmen pripomínajú ekvivalent egyptských démotických znakov.” Ale ako môžete vidieť z vyššie uvedeného, existujú viac než štyri kharóšthske znaky, ktoré sa zhodujú s merojskými a dokonca viac týchto znakov sa zhoduje s kharóšthskými.
Vonkajšia časť chrámu, ukazujúca Apedemaka ako hada, vychádzajúceho z lotosu s levou hlavou. Zdroj: Verejná doména
Dejiny jazyka
Navyše boli v Egypte aj iní Indovia, než gymnosofistické/budhistické komunity v Hornom Egypte a v Kuši/Meroe. Napríklad v Quseir al-Qadim bola rozsiahla, indicky hovoriaca, komunita. Títo Indovia v Egypte písali svoje odkazy vo vlastnom jazyku v období, kedy vidíme zmenu z egyptských hieroglyfov k merojskému systému písma. Všetko toto podporilo klasické tradície Merojcov, ktoré vypovedajú o znalostiach Kušánov/Indov medzi Merojcami.
Dôkazy o klasických odkazoch na Indo-merojského kráľa, ktorý podmanil Skýtov sú podporené indickou literatúrou, poskytujúc externé potvrdenie tradície, že niektorí Merojci mali indický pôvod.
Prítomnosť indických obchodníkov a usadlíkov v Meroe (a v Egypte) skoro znemožňuje poprieť možnosť, že Indovia, oboznámení s tocharských jazykom obchodu, nepriviedli toto písmo Merojcom, ktorí potrebovali neutrálny jazyk pre zjednotenie rozdielnych etnických skupín, ktoré tvorili merojských štát.
Je evidentné, že budhizmus bol v ríši Meroe alebo v Kuši uctievaný. Tento fakt je podporený: 1) prítomnosťou Kušítov v Afrike a Ázii; tým, že 2) Ašóka vyslal mnoho budhistických misionárov do Egypta, ktorí písali svoje spisy v kharóšthine a tocharštine; 3) Blemja — domáci v ríši Meroe, sú spomenutí v početných budhistických textoch Pálí; 4) prítomnosť kušánskych mudrcov v Indii, ktorí migrovali do Meroe; 5) prítomnosť budhistickej kolónie v Memfise, Egypte, 6) budhistická ikonografia v Apedemekovom chráme Naqa, a 7) klasické odkazy na budhistov v Egypte a ríši Meroe dokazujú, že sa budhizmus praktikoval v Egypte a Kuši.
Historické dôkazy jasne poukazujú na fakt, že Merojcom pravdepodobne nebola cudzia kharóšthska gramotnosť, keďže gymnosofisti sa nachádzali v Hornom Egypte a v ríši Meroe stovky rokov predtým, než Merojci vytvorili merojské písmo.
-koniec-
Všetky časti nájdete na tejto adrese.
Úvodný obrázok: Cheopsova pyramída ›› CC BY 2.0), nápis z Kandaháru (›› Verejná doména a Budha (›› CC BY 2.0)
Referencie
W. M. Flinders Petrie, The peoples of the Persian Empire, Man (1908) No. 71: pp. 129-130.
JDM Derrett, (2002) A Blemmya in India, Numen 49: 460-474.
F. C. Conybeare, Philostratus: The Life of Apollonius of Tyana (p. 45),1950.
H. Kulke & D. Rothermund, History of India (London, Routledge: 1990, pg. 73.
Glass, A. (2000). A Preliminary Study of Kharosthi Manuscript Paleography, (M.A. Thesis. University of Washington) pp. 20-21.
Aubin, P. (2003). Evidence for an Early Nubian Dialect in Meroitic Inscriptions: Phonological and Epigraphic Considerations. Meroitic Newsletter, pp. 16-39.
R. Salomon, "Epigraphic remains of Indian traders in Egypt", Journal of the American Oriental Society, (1991) pp. 731-736; and R. Salomon, Addenda, Journal of the American Oriental Society, (1993) pg. 593.
Clyde Winters, Meroitic Writing and Literature. Createspace, 2013.
Dr. Clyde Winters
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/opinion-guest-authors/buddhism-ancient-eg...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: M.B.
Súvisiace:
Seriál: Nové svetlo na Zlatý Vek Meroitickej civilizácie
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-nove-svetlo-na-zlaty-vek-meroitickej-...BUDDHA
http://www.cez-okno.net/autor/buddhaW. M. Flinders Petrie
http://www.kemet.sk/autor/w-m-flinders-petrie