KRÁĽOVNÁ ESET časť druhá (Christian Jacq: EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta)

Pridal KEMET.sk 19. september 2018 - 1:04

Eset, čarodejnica a vedomkyňa

Eset je žena-had¹, z ktorej sa stáva ureus, samička kobry vypínajúca sa pred kráľom, aby ho ochránila pred nepriateľmi svetla. Akým neuveriteľným vývojom spojeným s totálnym nepochopením musel prejsť tento pôvodný symbol, kým sa z neho stal had-pokušiteľ z knihy Genezis, ktorý zviedol prvú dvojicu z raja. Eset a Usire totiž práve naopak stelesňujú poznanie osvietenia sveta smrti láskou.

V podobe hviezdy Sopdet (Sóthis, Sírius) Eset ohlasovala a vyvolávala nílske záplavy. Keď Eset plakala nad Usirovým telom, jej slzy dvíhali hladinu blahodarných vôd Nílu, ktoré naplavovali na brehy úrodné bahno, čím prinášali úžitok celej krajine. Preto aj Esetine vlasy majú podobu stebiel papyrusu, vynárajúcich sa z rieky.

Esetina vesmírna mágia má pôvod v poznaní tajov kozmu, medzi ktorými je na prvom mieste tajomstvo boha Rea, stelesňujúceho božské svetlo. Isteže, Esetino srdce bolo spôsobilejšie ako srdcia obyčajných šťastlivcov a neexistovalo nič na nebi ani na zemi, čo by nepoznalo... okrem onoho tajného mena Re, ktoré boh nezveril nikomu, dokonca ani ostatným božstvám. Eset však zaútočila aj na túto pevnosť. Vzala sliny boha Rea, zmiešala ich s hlinou a uhnietla hada. Čarovného hada potom ukryla do kríkov vedľa cesty, po ktorej chodieval Re. Keď tadiaľ raz prechádzal, had ho poštípal. Reovo srdce vzbĺklo, boh sa zachvel a jeho údy vychladli. Hoci jed nebol smrteľný, spôsobil Reovi nesmierne muky a nikto mu nevedel pomôcť.

Vtedy zasiahla Eset. Vrátiť bohovi zdravie? Áno, to by bolo možné... Avšak pod podmienkou, že jej Re zverí svoje tajomstvo. Božské slnko skúšalo Eset oklamať, a vyslovilo niekoľko mien, no nikdy nie to pravé. Eset sa však nedala zmiasť a úspešne odolávala jeho nástrahám. Nakoniec jej vyčerpaný Re musel voľky-nevoľky zveriť svoje meno, a Eset ho uzdravila... Ponechala si však za to naveky jeho tajomstvo.

Esetine miesta

Z každej časti Usireho tela vznikla jedna egyptská provincia a Egypt ako celok splynul s Esetiným vzkrieseným manželom, ktorý oživoval krajinu, a bol teda celý v Eset. No keď cestujete po Egypte zo severu na juh, nájdete miesta viažuce sa k Eset väčšmi než ostatné: Behbet el-Hagar, Dendera a Fílai (Philae).

Behbet el-Hagar je miesto v delte Nílu, ktoré turisti takmer nepoznajú. Len čo tam prídete a horko-ťažko sa vymotáte zo spleti uličiek, budete určite sklamaní. Čo zostalo z veľkolepého Esetinho chrámu okrem hŕby žulových balvanov s rituálnymi scénami? Odjakživa tu uctievali Eset, ale jej chrám doslova rozmontovali. Použili ho ako kameňolom a nikto si pritom nespomenul na jeho posvätný charakter. No keď sa iba predierate bujnou burinou, nemôžu vám nezísť na um slávne časy, keď sa tu týčil kolosálny chrám zasvätený vládkyni nebies.

Zrodenie Eset sa symbolicky lokalizuje do Dendery v Hornom Egypte. Svätyňa bohyne Hathor sa tu zachovala iba čiastočne, no neporušený zostal chrám a mammisi (chrám narodenia Hora), ako aj menšia svätyňa, v ktorej podľa zachovaných textov prišla na svet krásna Eset s ružovou pleťou a čiernymi vlasmi. Zrodila sa z bohyne nebies, ale život jej vdýchli skrytý princíp Amon a šu, ovzdušie svetla. Na južných hraniciach starého Egypta sa vyníma Fílai, ostrov-chrám bohyne Eset. Žila tu skupina posledných egyptských zasvätencov, pokiaľ ju nezničili kresťanskí fanatici. Keď chrámom vo Fílai hrozilo zbúranie v dôsledku výstavby „veľkej hrádze”, Asuánskej priehrady, rozobrali ich kameň po kameni a znova postavili na susednom ostrovčeku. Uchránili tak „perlu Egypta” pred zaplavením. Pobudnúť v nej čo i len pár hodín, je zážitok na celý život. Na želanie Egypťanov sa tu podľa hieroglyfov vytesaných do kameňa ďalej konajú obrady. Prítomnosť Eset cítite na každom kroku a zovšadiaľ sa ozývajú obradné spevy kňažiek veľkej bohyne: Eset, stvoriteľka sveta, vládkyňa neba a hviezd, pani života, kráľovná bohov, čarodejnica a skvelá radkyňa, ženské slnko, ty, ktorá všetko pečatíš svojou pečaťou. Ľudia žijú ako im prikážeš, bez tvojho súhlasu sa nič nemôže stať.²

Večná Eset

Eset, víťazka nad smrťou, prežila aj zánik egyptskej civilizácie. Jej kult zohrával významnú úlohu v helenistickom svete až do 5. storočia pred n. I. a rozšíril sa do krajín celého Stredomoria, ba aj ďalej.

Stala sa ochrankyňou mnohých zasvätených spoločenstiev, ktoré mali viac či menej opozičný vzťah ku kresťanstvu. Pokladali ju za symbol vševedúcnosti, držiteľku tajomstva života a smrti, schopnú zabezpečiť svojim stúpencom blažený život.³

Eset nevyžadovala iba obyčajnú zbožnosť; aby ju jej vyznávači mohli spoznať, museli vedieť zachovávať prísnu askézu, nesmeli sa uspokojiť s prostou vierou, ale ustavične stúpať po rebríčku poznania a prenikať do rozličných stupňov tajomstva.

Ako spojivo minulosti, prítomnosti a budúcnosti, i ako nekonečne láskavá nebeská matka, bola dlho obávanou protivníčkou kresťanstva. Ani víťaziacej kresťanskej dogmatike sa však nepodarilo skoncovať so starovekou bohyňou; aj v hermetizme, príznačnom pre stredovek, zostala „zreničkou oka sveta”, pohľadom, bez ktorého nemožno preniknúť do pravej podstaty života. Neskryla sa Eset pod rúcho Panny Márie, neosvojila si meno „Matka Božia”, ktorým bolo nazvaných toľko chrámov?

Eset, vzor egyptskej ženy

Civilizácia sa utvára z mýtov a z komplexov mýtov. Kým Eva je v kresťansko-židovskej tradícii postava prinajmenšom problémová, z čoho nutne vyplýva i zjavná a do očí bijúca duchovná nedostatočnosť moderných žien odchovaných na tejto viere, v egyptskom svete to bolo celkom inak. Žena nebola zdrojom pohoršenia či deformovaného poznania, skôr naopak; práve ona prostredníctvom grandióznej postavy Eset obstála v najhorších skúškach a objavila tajomstvo znovuzrodenia.

Eset bola vzorom pre kráľovné, ale aj pre manželky, matky i najpokornejšie ženičky. Spájala sa v nej vernosť s nezdolateľnou odvahou prekonávať prekážky, ale aj s nadľudskou intuíciou a schopnosťou prenikať do tajov sveta. Nebolo jej úporné hľadanie príkladom pre všetkých, čo túžia žiť vo večnosti?

Bohyňa Eset so synom Horom

Poznámky

1 Pozri napríklad М. О. Jentel: De la „Воппе Déesse" + la „Mau-vaise Femme": Quelques avatars du motif de la femme-serpent, Échos du monde classique. Classical Views, Calgary 28 č. 2, 1984, s. 283-9
2 Pozri L. V. Žabkar: Hymnes to Ísis in Her Temple at Philae, Hannover/Londýn 1998
3 Pozri F. Junge: Ísis und die ägyptischen Mysterien, in Aspekte der spätägyptischen Religion, Wiesbaden 1979, s. 93-115

-pokračovanie-

Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”