IV Zlý program pre súbory
Každý, kto pracuje s počítačmi, vie, že ak vyvoláme súbor v textovom procesore nekompatibilnom s používaným, uvidíme na obrazovke skomolenú verziu textu.
To isté sa viac-menej stalo (a v mnohých ohľadoch sa ešte stále stáva) s egyptskými Textami z pyramíd a pyramídami. Nazdávame sa, že na ich čítanie sa použil nesprávny program. Nehovoríme o preklade z jazyka hieroglyfov do moderných jazykov; práci Faulknera a jemu podobných bezhranične dôverujeme. Máme teraz na mysli špeciálne interpretáciu, ktorú týmto textom dali egyptológovia. Domnievame sa, že vhodný program alebo dekodér existuje a treba ho pochopiť skôr, než budeme môcť správne dekódovať Texty pyramíd a extrahovať ich skutočný, ezoterický zmysel. Ale najprv si všimnime, ako sa vytvoril pravoverný konsenzus a čo môže byť výsledkom použitia nesprávneho „programu“.
Hoci Maspero publikoval veľkú časť Textov pyramíd po častiach od roku 1884 do roku 1894, dostali ich len kolegovia špecialisti, ako sa to s novými archeologickými nálezmi textového charakteru často stáva. Napríklad, slávne Zvitky od Mŕtveho mora, objavené v roku 1940, boli len nedávno publikované pre širokú verejnosť. Podobne sa aj Texty pyramíd dočkali po ich prvom objave len malého zverejnenia. Kurt Sethe v roku 1910 vydal „prvé štandardné vydanie“. Bolo to obrovské trojzväzkové dielo, ktoré, odhliadnuc od vysokej ceny, bolo pre neegyptológov takmer nedosažitelné. (Pre zaujímavosť práve Sethe presadzoval termín „výrok“ na označenie malých kapitol, občas len niekoľkých riadkov v hlavnej časti textov).
Prvý znak uznania, že hviezdny kult Textov pyramíd si zasluhuje bližšiu pozornosť, prišiel v roku 1946, keď plodný a vytrvalý Dr. Selim Hassan, domáci egyptológ, podal svoju rozsiahlu interpretáciu textov v jednom zväzku svojej impozantnej práce Excavations at Giza (Vykopávky v Gíze). Hoci Hassan v žiadnom prípade nemal chuť ani postavenie spochybňovať Breastedove vžité slnečné tvrdenia, predsa len venoval viac pozornosti hviezdnym prvkom Textov pyramíd. Poznamenal: „V istom dávnom období v histórii egyptského náboženského myslenia sa verilo, že duša kráľa sa po smrti stane hviezdou medzi nebeskými hviezdami...“39
Je nejasné, prečo Hassan videl túto vieru ako pochádzajúcu z „istého dávneho obdobia“ a nie ako súčasnú s Vekom pyramíd. Svoj záver odvodil z toho, čo čítal v Textoch pyramíd, a nie, ako implikuje jeho tvrdenie, z náboženského materiálu z „istého dávneho obdobia“. Čo tým Hassan myslel, je zrejmé: videl v textoch prvky hviezdneho náboženstva, ale predpokladal, že pochádzajú z dávnejšieho obdobia, pretože to tak povedal Breasted. Breastedova reputácia sa teraz v egyptologických análoch zvyšovala a jeho názory sa stávali akademickou dogmou, ktorú nebolo ľahké vyvrátiť. Lenže prvá trhlina v slnečnej teórii sa už ukazovala a Hassan zistil, že Texty pyramíd sa veľakrát zmieňovali o hviezdach a hviezdnom osude faraónov.
V roku 1952 Mercer pripravil prvú anglickú verziu prístupného rozsahu a ceny. Vyšla v štyroch zväzkoch, z ktorých tri boli venované interpretáciám.40 Mercer venoval viac pozornosti aj hviezdnym doktrínam textov a na rozdiel od Breasteda a Hassana začal zisťovať, že za liturgiou bola skrytá primitívna astronómia, vyjadrená v poetických alegóriách a symbolizme. Bol asi prvý, kto pokladal Texty pyramíd za niečo viac než nešikovnú kompiláciu „hymien a zaklínadiel“, ktoré spojili akýsi nedbalí pisári. Jeho analýza, hoci je miestami komplexná, bola prvým znakom zistenia, že v Textoch sú prvky náboženských rituálov, ktoré by sa dali lepšie pochopiť prostredníctvom ich hviezdneho a astronomického obsahu.
To bolo, samozrejme, v rozpore s ustáleným názorom a Mercera vysmievali, že bol vo svojich interpretáciách unáhlený a príliš opovážlivý. Hovorilo sa tiež, že jeho preklady „nereprezentujú súčasné znalosti o starých Egypťanoch“,41 čo nebolo celkom pravda. Mercerove výsledky musia mať svoje miesto v antológii Textov pyramíd a jeho opovážlivosť sa ešte môže ukázať ako dobrá. (Ale čoskoro som zistil, že akademici neschvaľovali citovanie Mercerových názorov o Textoch.) Príliš zdôrazňoval, že obsahujú alegórie o hviezdach a ich pohyboch, a zistil, že z nich treba extrahovať astronómiu zmiešanú s mytológiou. Hlavnou témou, ukázal, bola pevná viera, že mŕtvy kráľ sa znova zrodí ako hviezda, a verilo sa, že jeho duša poputuje na oblohu a usadí sa v hviezdnom svete Usira-Orióna, boha mŕtvych a znovuzrodenia:
Psiu hviezdu identifikovali so Síriom; Orión identifikovali s Usirem... Neprekvapuje, že sa našla identifikácia Usira s Oriónom... [pretože] jednou z hlavných tém Textov pyramíd bola úplná identifikácia mŕtveho kráľa s Usirem...42
Obr. 8. Sah-Orión sledovaný Sopdet-Síriom a tri hviezdy v dennom sprievode po oblohe.
Mercer veril, že kult nájdený v Textoch je veľmi starý: „Uctievanie Usireho je bezpochyby predhistorické... v čase Veku pyramíd to bol už tradičný kult.“43
▲ ▲ ▲
Hviezdny svet Usireho sa nazýval Duat a Faulkner, po opatrnej a starostlivej analýze, ktorú si preklad Textov pyramíd vyžadoval, dospel k záveru, že Duat nebol časťou Slnka, ale často ho považovali za „časť viditeľného neba“.44 Dva roky pred publikovaním svojho prekladu Faulkner skúmal hviezdne náboženstvo v Textoch a publikoval svoje názory v prestížnom časopise Journal of Near Eastern Studies (Časopis blízkovýchodných štúdií).45 Som vďačný Dr. Edwardsovi, že ma v roku 1986, keď Mystérium Orióna ešte nebolo dokončené, upozornil na tento dôležitý článok.46 Faulkner citoval veľký počet úryvkov z Textov pyramíd, spomínajúcich hviezdy v súvislosti s dušou mŕtvych kráľov a ich posmrtným životom. Ale nevšímal si stovky iných úryvkov, ktoré takisto spomínajú hviezdny osud kráľov bez toho, aby špecificky spomínali slovo hviezda, a ďalšie úryvky, ktoré obracajú pozornosť k hviezdam prostredníctvom alegórií a metafor.
Je to zrejmé zo spôsobu identifikovania mŕtveho kráľa s Usirem, ktorý sa identifikuje so súhvezdím Orión, ako zdôraznil Mercer.47 Faulkner tiež podotkol, že súhvezdie Orión bolo jedným z posmrtných obydlí duší zosnulých kráľov, ktorí sa stali hviezdami.
Vtedy som začínal chápať, že pozorovatelská astronómiu a jej materiálne vyjadrenie v symbolickej architektúre pyramídových štruktúr a ich orientácií treba dôkladne preskúmať. Zistil som, že som nebol jediný, kto mal pocit, že nové preskúmanie Textov pyramíd je imperatívom, ak sa má urobiť pokrok v riešení záhady egyptských pyramíd.
Prvá vážna výhrada, ktorá si vyžadovala nové a nezaujaté preskúmanie Textov pyramíd, prišla v roku 1948 od vynikajúceho orientalistu Dr. Henriho Frankforta, profesora orientálnej archeológie na univerzite v Chicagu a riaditeľa Warburgovho ústavu v Londýne. Frankfort zaútočil na Breastedov pohľad ako na „biblický“ a vyčítal, že sa neurobil nijaký vážny pokus extrahovať skutočný význam Textov pyramíd.48 Dva roky potom, čo Mercer publikoval svoje komentáre k textom, prišiel sústredený útok z iného tábora, tento raz z uznávaného filologického zdroja. Alexander Painkoff, ktorý preložil časť Textov pyramíd z Venisovej pyramídy, lamentoval:
Prístup k štúdiu egyptského náboženstva prudko prešiel z jedného extrému do druhého. Pre starších egyptológov bolo toto náboženstvo veľmi záhadné a mystické... Potom prišla náhla reakcia: vedci stratili všetok záujem o náboženstvo ako také a dívali sa na náboženské texty len ako na zdroj materiálu pre svoj filologicko-historický výskum...49
V roku 1992, keď sme s Adriánom Gilbertom písali Mystérium Orióna, prišla iná, silnejšia výzva na nové hodnotenie Textov pyramíd, a to od Jany B. Sellersovej, egyptologičky, ktorá takmer šesťdesiat rokov študovala astronomický obsah Textov pyramíd.50 Sellersová vo svojej nedávnej knihe The Death of Gods in Ancient Egypt (Smrť bohov v starom Egypte)51 verejne vyslovuje mnohé výhrady no to, ako odborníci zaobchádzajú s Textami a s egyptskými náboženskými textami vo všeobecnosti.52 Cituje Henriho Frankforta,53 ktorý otvorene napadol Breastedovo potláčanie štúdia Textov pyramíd:
[James H. Breasted] opísal v roku 1912 „rozvoj náboženstva a myslenia v starovekom Egypte“ smerom k etickým ideálom, ktoré sa vzťahujú na biblické, ale nie na staroegyptské náboženstvo. Odvtedy interpretácia (Textov pyramíd) zaostávala... Najproduktívnejší spisovatelia... zaujímali voči nášmu predmetu skôr vedecký než odborný postoj; zatiaľ čo ostentatívne predstierali, že sa zaoberajú náboženstvom, v skutočnosti sa zahĺbili do úlohy vniesť poriadok do neprehľadného množstva materiálu.54
Sellersová pridala niekoľko svojich vlastných komentárov: „Frankfort zdôraznil, že ľudia tejto školy dominovali od dvadsiatych rokov 20. storočia, a obvinil ich zo zodpovednosti za široko prijímaný názor, že náboženstvo bolo vždy dôsledkom politickej moci, a z toho, že pre stromy nevidia les.“55
Dávno pred osviežujúcou otvorenosťou Jany Sellersovej som aj ja prišiel k záveru, že nikto nemôže skutočne porozumieť Textom pyramíd, ak ich prekladá a interpretuje bez základných znalostí výskumnej astronómie. Bolo zrejmé, že bez týchto poznatkov a bez všeobecného posúdenia architektonickej symboliky ostanú Texty nezrozumiteľné. Nemohlo byt pochýb o tom, že k týmto dokumentom bolo treba pristupovať s najvyššou vážnosťou a nepokladať ich za náhodnú prácu ľahkomyseľných pisárov. Boli v nich dôkazy toho, že ich vytvorila skupina zasvätených kňazov-astronómov, riadiacich štátne náboženstvo kráľov, ktorí boli pokladaní za bohov a ktorých posmrtným osudom bolo byť stálou hviezdnou dušou vo svete Usireho.
Ale prečo na dosiahnutie tohto hviezdneho osudu vybudovali masívne pyramídy? Prečo si predstavovali, že odnesením zabalzamovaného tela ich kráľa do „jeho“ pyramídy na memfiskom pohrebisku sa jeho duša pripojí k Usiremu na nebi?
-pokračovanie-
Zdroj: ›› Robert Bauval & Adrian Gilbert: MYSTÉRIUM ORIÓNA; Odhaľovanie tajomstiev pyramíd, Remedium 2001
Poznámky
39 S. Hassan: Excavations at Giza (Vykopávky v Gíze), zv. VI, časť i, str. 43.
40 Mercer: The Pyramid Texts (Texty pyramíd).
41 Faulkner, op. cit., str. vii.
42 Mercer: The Religion of Ancient Egypt (Náboženstvo starého Egypta), str. 25 a 112.
43 Tamže, str. 121–122.
44 Faulkner, op. cit., str. vii.
45 R. O. Faulkner: The King and the stár religion... (Kráľ a hviezdne náboženstvo...) v JNES, XXV, 1966, str. 153-161.
46 List I. E. S. Edwardsa Robertovi Bauvalovi zo dňa 20. 7. 1986.
47 Ako poznámka 42.
48 H. Frankfort: Ancient Egyptian Religion (Staroegyptské náboženstvo), 1961, predhovor.
49 A. Piankoff: The Tomb of Ramesse VI (Hrobka Ramesseho VI.), Bollingen Series XL.I.
50 Sellers, op. cit. Sellersová vyštudovala na UCLA a študovala egyptológiu na Orientálnom ústave v Chicagu.
51 Tamže.
52 Tamže, str. 173-175.
53 Frankfort: Ancient Egyptian Religion (Staroegyptské náboženstvo).
54 Sellers, op. cit., str. 8.
55 Sellers
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.
Súvisiace:
Robert Bauval
http://www.kemet.sk/robert-bauvalAdrian Gilbert
http://www.kemet.sk/adrian-gilbertKritický pohľad na „MYSTÉRIUM ORIÓNA“
http://www.kemet.sk/clanok/kriticky-pohlad-na-mysterium-oriona