OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

SUENEÉ Výber

Tutanchamonova dýka pochází z vesmíru

Vědci se shodují, že zpracování kovu hraje nesmírně důležitou roli ve vývoji lidské civilizace, který historici konvenčně rozdělili do starověkých období, známých jako doby „kovové“. Postupně je bráno v úvahu využívání mědi, bronzu a železa. Nicméně je zřejmé, že běžně dochází k výrazným prodlevám mezi těmito dobami. Zejména začátek doby železné se diskutuje již dlouho.

Tajemné chrámy Staré říše

Turisté mají většinou jen 14 dnů na to, aby projeli celý Egypta a spatřili jeho nejzajímavější zákoutí. Vím, jak je to náročné, neboť jsem si tím prošel už 3x. Přesto pokaždé jsem měl možnost přijít na stejné místo s vidět více do hloubky, co tisíce lidí většinou přehlíží – prostě všechno běží tak rychle, že nemáte většinou šanci si všímat detailů, které by vás vedli k hlubšímu zamyšlení.

Skúmanie pyramíd pomocou miónov

Po prvýkrát bolo pomocou kozmických častíc odhalené vnútro starej egyptskej pyramídy. Nová technológia bola použitá pri 4500 rokov starej Lomenej pyramíde, ktorá svoj názov získala vďaka lomenému tvaru vrchnej časti stien. Podľa vedcov, ktorí svoje výsledky prezentovali nedávno v Káhire pred egyptským ministrom pre pamiatky Kaledom El-Enanym a bývalým ministrom Mamdouhom El-Damatym, sú výsledky vynikajúce a zachytávajú vnútro stavby.

Veľká pyramída ako matematický model

Je veľmi dobre známe, že Veľká pyramída v Gíze obsahuje transcendentné číslo pí, takže matematicky predstavuje pologuľu alebo hemisféru. Tiež nemožno poprieť, že jej architekt či architekti zakomponovali do svojho diela astronómiu, smerovanie do štyroch svetových strán a tiež prepojenie s konkrétnymi súhvezdiami, hlavne s Oriónovým pásom. Je to stavba, ktorá sa považuje za zmenšený model priľahlej polovice nebeskej klenby. Je tiež známe, že základom architektonického návrhu je niekoľko prvočísel a to vrátane 7 a 11 a druhej mocniny 11, teda 121.

Staroegyptská hvězdárna v Núbijské poušti?

Již několik staletí se lidstvo snaží proniknout do záhad Starověkého Egypta. Právě v této zemi vznikla v dávných dobách jedna z nejmocnějších a nejzáhadnějších civilizací. Jednou z nerozluštěných hádanek zůstává observatoř v Núbijské poušti, v Nabta Plaja, blízko kdysi vyschlého jezera (zhruba 100 km západně od Abú Simbelu).

Stránky

Subscribe to SUENEÉ Výber