OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

V skratke

Staroegyptská hvězdárna v Núbijské poušti?

Již několik staletí se lidstvo snaží proniknout do záhad Starověkého Egypta. Právě v této zemi vznikla v dávných dobách jedna z nejmocnějších a nejzáhadnějších civilizací. Jednou z nerozluštěných hádanek zůstává observatoř v Núbijské poušti, v Nabta Plaja, blízko kdysi vyschlého jezera (zhruba 100 km západně od Abú Simbelu).

Mimozemské U.F.O. ve starém Egyptě?

Egyptské hieroglyfy jsou fascinující a ne nadarmo se nazývají Slova Vesmírných Bohů, které předal Thovt. Dovolil jsem si přeložit z hieroglyfického písma zajímavý text: „Ve dvacáté druhé dekádě panování, třetího měsíce zimy a šestého dne. Při studování v Domě Života bylo viděno, jak zvláštní ohnivý Disk přilétá na obloze a z jeho útrob vycházel zápach. Velikost Disku byla stejná na délku i na šířku. Nevydával žádný zvuk...”

Tutanchamonova dýka je ze železa z vesmíru, ukázala analýza kovu

Dýka pohřbená společně s mumií egyptského faraona Tutanchamona byla vyrobena ze železa, které pocházelo z meteoritu. Na mimozemský původ kovu ukazuje složení bohaté na kobalt a nikl, zjistili výzkumníci. Zbraň patří k dvojici dýk, které objevil britský archeolog Howard Carter v roce 1925 uvnitř pohřebního obalu mladého krále Tutanchamona, jenž byl mumifikován před více než 3300 lety. Původ nože byl pro vědce dlouhé roky záhadou, neboť taková práce s kovem byla ve starověkém Egyptě vzácná.

GEOLOGICKÉ DŮKAZY NAZNAČUJÍ, ŽE BY SFINGA MĚLA BÝT STARÁ 800 000 LET

Jedním nejzáhadnějších a nejmystičtějších objektů na povrchu naší planety Země je bezesporu Sfinga v Egyptě na Gízské plošině. Jde o pradávnou stavbu, která zaměstnává výzkumníky od jejího znovuobjevení po současnost. Nikdo není schopen s naprostou jistotu doposud určit její stáří. Neexistují žádné jednoznačné písemné záznamy o době vzniku Sfingy. Nyní dva Ukrajinští výzkumníci vyslovili provokativní teorii, ve které tito dva vědci předpokládají, že Velká Sfinga v Egyptě je stará minimálně 800 000 let. Ona revoluční myšlenka je podpořena vědeckými poznatky.

Veľká pyramída a skrytá matematika

Graham Hancock: Keď výšku Veľkej pyramídy vynásobíme 43200, dostaneme polárny polomer Zeme. A keď odmeriame obvod Veľkej pyramídy a vynásobíme ho 43200, dostaneme rovníkový obvod Zeme. Takže Veľká pyramída či už náhodne alebo podľa plánu odráža rozmery našej planéty. Počas dlhého temného obdobia stredoveku, keď sme ani nevedeli, že žijeme na planéte, boli rozmery planéty zakódované v mierke 1:43200 vo Veľkej pyramíde.

Stránky

Subscribe to V skratke