Väčšina ľudí vie o veľkých stavebných úspechoch Egypťanov z čias dynastií, ako sú napríklad pyramídy a chrámy na planine v Gíze alebo Sfinga. Mnoho kníh a videí ukazuje mrhanie pracovnými silami, ktoré otesávali kamenné bloky na horúcom púštnom Slnku a pozorne ich ukladali na miesto. Niektoré z týchto úžasných diel však jednoducho nepostavili počas obdobia, ktoré voláme dynastický Egypt.
Až do 7. storočia p.n.l. bolo v Egypte iba málo železa, pretože tento materiál sa začal bežne používať až po invázii Asýrčanov – v skutočnosti starí Egypťania považovali železo za nečistý kov spojený s bohom Sethom, zlým duchom, ktorý podľa egyptskej tradície vládol púšťam v strede Afriky. Našlo sa aj niekoľko predmetov vyrobených z meteorického železa pred Asýrčanmi, tieto predmety však pozostávali iba z malých ozdobných korálkov.
Kamenná socha Boha Hóra v Edfu. Zdroj ›› Verejná doména
Veľmi zásadný problém je, že na mnohých starých miestach v Egypte nachádzame jemne vypracované diela z bazaltu, žuly, kremenca a dioritu, čo sú veľmi tvrdé kamene, ktoré sa nedajú účinne vytvarovať ani nástrojmi z kaleného železa. Počas skoro celej histórie Egypta sa používali na tesanie kameňa nástroje vyrobené z tvrdeného bronzu, ktorý je oveľa mäkší ako železo. V tomto článku uvidíme príklady prastarého majstrovstva opracovávania tvrdého kameňa, ktoré jednoducho nemohlo vzniknúť v čase egyptských dynastií (približne 2500 až 1500 rokov p.n.l.), kedy mali vzniknúť podľa názoru väčšiny akademikov. Preberieme iba zopár prípadov, oveľa viac o tom môžete vidieť a čítať v mojej knihe „Stratené technológie Egypta.“
Používanie bežných nástrojov na opracovanie kameňa v starovekom Egypte. Zdroj ›› Egyptraveluxe Tours
Slávny nedokončený obelisk
Začneme v Aswane, ktorý je pri sudánskych hraniciach – je to miesto kde nájdeme slávny nedokončený obelisk a ďalší, menší, stále spojený so žulovým podložím.
Veľký nedokončený obelisk v kameňolome v Aswane. Zdroj: Archív autora
Archeológovia vyhlasujú, že panovníčka známa ako Hatšepsut, ktorá sa dostala na trón v roku 1478 p.n.l., schválila vytvorenie väčšieho z uvedených obeliskov. Je približne o tretinu väčší než ktorýkoľvek egyptský obelisk aký bol kedy postavený. Dokončený by meral približne 42 m (približne 137 stôp) a vážil by skoro 1200 ton. Najdôležitejšie otázky, ktoré nám napadajú, sú tieto: Aké nástroje mohli použiť na vytvarovanie tohto masívneho kamenného monumentu a ak vezmeme do úvahy jeho nesmiernu veľkosť, ako ho Egypťania chceli zdvihnúť z jamy kde leží? Väčšina egyptológov verí, že ako hlavné nástroje sa používali okrúhle a ručné tĺky.
V zásade akýkoľvek nástroj by mal byť tvrdší než materiál, ktorý sa opracováva. Ružová žula, z ktorej je urobený obelisk, má podľa Mohsovej stupnice tvrdosti tvrdosť 6 až 7 (maximálnu tvrdosť 10 dosahuje diamant), je viacmenej rovnako tvrdá ako dolerit – teda dolerit sa na opracovávanie tejto žuly veľmi nehodí. A bronz, ďalšia látka na výrobu nástrojov, ktorú starí Egypťania poznali a používali, je oveľa mäkší, na Mohsovej stupnici dosahuje hodnotu priemerne 3,5.
Doleritové tĺky na kuse ružovej aswanskej žuly. Zdroj: Archív autora
Ďalším problémom spojeným s nedokončeným obeliskom je to, že v jame je veľmi málo miesta na to, aby mohli kamenári tvrdo udierať a takto sa mohol doloritový nástroj aj zlomiť. Podľa technika a odborníka na strojárstvo Christophera Dunna, autora diela “Stratené technológie starého Egypta: Moderné strojárstvo v chrámoch faraónov”:
'Tento nedokončený obelisk ponúka presvedčivý nepriamy dôkaz o technológii, ktorú dosiahli jeho tvorcovia – ani nie tak tým, že by jasne naznačoval aké metódy sa použili, ako tým, že naznačuje hlavne to aké metódy sa nemohli použiť.'
Aké nástroje sa použili pri tvarovaní?
Nápad, že nedokončený obelisk bol tvarovaný ručnými tĺkmi je nereálny, teda aký typ technológie sa mohol použiť? Chris Dunn je toho názoru, že ak sledujeme vzor, ktorý zanechali nástroje, ktorými bol obelisk naozaj tvarovaný, hlavne na stenách ryhy obklopujúcej obelisk, nájdeme pravidelný vzor, ktorý by bol pri použití ručných nástrojov ako sú tĺky, nepravdepodobný. Podľa Chrisa:
Horizontálne čiary sú typické pri rezaní ak je posuv nástroja, ktorým sa odstraňuje materiál počas dráhy nástroja prerušený. Nástroj sa vytiahne, aby sa odstránil odpad a prestávka v práci nástroja zanechá na povrchu značku. Ďalšou možnosťou je, že nástrojom sa triaslo dozadu a dopredu proti stenám ryhy, aby sa odstránil odpad na zvislej stene a horizontálne čiary vznikli tam kde bola rezná plocha nástroja pritlačená k stene, aby sa zabránilo zužovaniu ryhy.' Inak povedané – išlo o nejakú formu technológie, ktorú Egypťania v časoch dynastií jednoducho nemali. A preto sa pýtame: ak to nemohli urobiť starí Egypťania a neboli to ani Gréci a Rimania, ktorí prišli po nich, tak kto to urobil a kedy? Nemáme inú možnosť, iba prijať myšlienku, že pred takzvanými faraónmi existovala nejaká civilizácia, ktorá skutočne mala niečo čo by sme nazvali špičkovou technológiou a že títo ľudia v tejto oblasti žili pred rokom 3100 pred naším letopočtom.
“Stopy ako po lyžici” pri menšom z dvoch obeliskov. Zdroj: Archív autora
-pokračovanie-
Úvodný obrázok: Kameň na mletie, chrám v Dendere. Zdroj: Chris Beckett/›› CC BY NC ND 2.0
Brien Foerster
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/artifacts-ancient-technology/evidence-cut...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: Vladimíra
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Dôkazy pradávnej vedy?
http://www.kemet.sk/dokazy-pradavnej-vedy