Etablovaná veda neustále zdôrazňuje, že v staroveku neexistovali také technológie, ktoré by dnes boli dôležité pre život ľudstva. Údajne to tak bolo preto, že ani vládcovia, ani celý systém vtedajšej spoločnosti nemali záujem nahradiť ľudské pracovné sily strojmi, lebo všetky ťažké práce vykonávali otroci. Práve preto sa traduje názor, že k búrlivému vedecko-technickému pokroku došlo vlastne až počas industrializácie v 19. storočí. Možné je však aj to, že moderné poznatky, formujúce našu dnešnú spoločnosť, sú len zopakovaním stratených vedomostí zaniknutej vysoko rozvinutej civilizácie.
Britský geológ Charles Lyell (1797-1875) zaujal k existencii zaniknutých starovekých technických civilizácií skeptické stanovisko už v 19. storočí:
„Nemyslíte, že namiesto primitívnych hlinených nádob a kamenných nástrojov, formovaných natoľko nepravidelne, že nevycvičené oko ani nie je schopné nájsť medzi nimi nejakú podobnosť, by sme museli nachádzať sochy, prevyšujúce svojou krásou majstrovské diela Feidiasa (490-431 pred n. l.) a Praxitela (390-319 pred n. l.)? Nenachádzali by sme železnice, telegrafné stĺpy a iné vynálezy, z ktorých by sa mohli poučiť aj dnešní inžinieri, nevykopávali by sme astronomické prístroje a mikroskopy, prekonávajúce všetko, čo sa doteraz vynašlo? Neprišli by sme na stopu dokonalého umenia a vedy, o akej niet v našom 19. storočí ani chýru? Určite by sa prišlo na to, že triumfy geniálneho vynachádzavého ľudského ducha sú oveľa staršie ako predmety, ktoré dnes zaraďujeme do doby bronzovej či železnej. Darmo by sme si namáhali našu predstavivosť, nedokázali by sme uhádnuť účel použitia takých predmetov - napríklad strojov, pomocou ktorých by sa dalo lietať vo vzduchu požadovaným smerom, skúmať dná oceánov či riešiť matematické problémy prevyšujúce možnosti a schopnosti súčasných matematikov."
Lyellove závery vychádzajú z tradičných argumentov: ak by pred našou súčasnou civilizáciou bola niekedy existovala iná, staršia technická civilizácia, prečo sa po nej nezachovali konkrétne stopy? Počas archeologických výskumov sa medzitým nenašli len pozoruhodné umelecké predmety, ale aj odpisy starých dokumentov, ktoré sa dostali už aj do múzeí a do ich katalógov. Lyell by dnes dostal na svoje otázky priame a vyčerpávajúce odpovede. V 19. storočí totiž neexistovala taká rozsiahla výmena informácií ako dnes. Možné je však aj to, že by sa o niektorých veciach nedozvedel vôbec nič, lebo aj dnes existujú tabuizované témy, napr. objavy tzv. Out of Place Artefacts, čo by sa dalo po slovensky nazvať „umelo vytvorené predmety z podivných lokalít". Tieto predmety sa totiž zatiaľ nedajú priradiť k nijakej doteraz známej kultúre. Nejde však len o spomínané predmety; akokoľvek sa to dnešnej ortodoxnej vede nepáči, väčšina kľúčových vynálezov moderného sveta sa spomína už v časoch faraónov. Je možné, že účel mnohých nálezov alebo zmienok o nich si dnes vieme vysvetliť len preto, že náš vlastný vývoj a technický pokrok dospel tam, kde sa nachádzal pred tisíckami rokov. Časť nálezov je dokonca taká, že zatiaľ nevieme, na čo boli dobré. Naša kniha sa zaoberá sledovaním stôp takýchto predmetov a pokúšame sa v nej naznačiť, na čo tieto veci v skutočnosti slúžili.
-pokračovanie-
Erdogan Ercivan
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese
VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
ERDOGAN ERCIVAN Výber
http://www.kemet.sk/rubrika/erdogan-ercivan-vyber