OBDOBIA

▲ PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
• Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
▲ RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
• 1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
▲ STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
• 3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
▲ PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
• 7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
▲ STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
• 12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
▲ DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
▲ NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
• 18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
▲ TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
• 21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
▲ NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
• 26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
▲ GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Seriál: Patenty egyptských faraónov

Erdogan Ercivan: Patenty egyptských faraónov IV. – PODZEMNÝ LABYRINT S TAJNÝMI KOMORAMI 2

Pridal KEMET.sk 24. apríl 2016 - 17:19

V knihe Hermetica sa zachoval dialóg medzi božstvom Hermom Trismegistom (Thotom) a jeho žiakom Asklépiom (Imhotepom). V dialógu sa celkom otvorene hovorí o astronomických účeloch stavieb na skalnej plošine: „Nevieš, Asklépios, že Egypt je obrazom nebies a odrazom celého usporiadania nebeských záležitostí?" Teória publikovaná pred niekoľkými rokmi poskytuje prinajmenšom indície o súvislosti Sfingy so súhvezdím Leva v tej podobe, ako toto súhvezdie vyzeralo okolo r. 10 500 pred n. l. V tom roku mala byť Sfinga v deň jarnej rovnodennosti nasmerovaná presne na súhvezdie Leva. Možnosť, že Sfinga vznikla niekedy okolo r. 10 500 pred n. l., nevylučujú ani geológovia.

Erdogan Ercivan: Patenty egyptských faraónov III. – PODZEMNÝ LABYRINT S TAJNÝMI KOMORAMI

Pridal KEMET.sk 21. apríl 2016 - 23:16

Niektoré výskumy sa v okolí pyramíd v Gize rozbehli už r. 1909. Pri vykopávkach sa objavila podzemná chodba v podobe dláždeného chodníka s dĺžkou 450 m, šírkou 22 m a s rôznymi odbočkami, vedúcimi na povrch. Iné odbočky spájali jednotlivé objekty popod zem. Klaus-Ulrich Groth, duisburský advokát a výskumník v oblasti pyramíd objavil túto informáciu v knihe Henriho S. Lewisa La Prophézie symbolique de la Grande Pyramide, ktorá bola vydaná len vo francúzštine. V nej sa píše:

Erdogan Ercivan: Patenty egyptských faraónov II.

Pridal KEMET.sk 2. január 2016 - 23:48

Anglický štátnik, prírodovedec a filozof Francis Bacon (1561-1626) kritizoval stredovekú logiku ako „bezduchú zábavu". V diele Novum Organum, vydanom v Londýne r. 1620, si už pred stáročiami vytýčil cieľ nahradiť Aristotelov Organon. Podľa Bacona ovplyvňujú život ľudstva aj vedecké objavy: „Treba pozorovať silu, účinok a následky vynálezov. Nikde to nie je vidieť lepšie, ako na troch vynálezoch, ktoré boli v stredoveku úplne neznáme: kníhtlač, pušný prach a magnet. Tieto tri vynálezy úplne zmenili tvár sveta: prvý v oblasti šírenia písaného slova, druhý vo vedení vojen a tretí v navigácii. Žiadna ríša, náboženská viera či filozofia nemala na ľudstvo väčší vplyv ako tieto objavy".

Erdogan Ercivan: Patenty egyptských faraónov

Pridal KEMET.sk 25. december 2015 - 21:01

Etablovaná veda neustále zdôrazňuje, že v staroveku neexistovali také technológie, ktoré by dnes boli dôležité pre život ľudstva. Údajne to tak bolo preto, že ani vládcovia, ani celý systém vtedajšej spoločnosti nemali záujem nahradiť ľudské pracovné sily strojmi, lebo všetky ťažké práce vykonávali otroci. Práve preto sa traduje názor, že k búrlivému vedecko-technickému pokroku došlo vlastne až počas industrializácie v 19. storočí. Možné je však aj to, že moderné poznatky, formujúce našu dnešnú spoločnosť, sú len zopakovaním stratených vedomostí zaniknutej vysoko rozvinutej civilizácie.

Subscribe to Seriál: Patenty egyptských faraónov