Stredovekú klasifikáciu prírody na štyri všeobecné ríše – minerálnu, rastlinnú, živočíšnu a ľudskú – moderná veda považuje za zastaranú. Vedci prišli namiesto toho so svojou vlastnou hierarchiou subatomárnych častíc, atómov a molekúl kladených pred minerály, a živočíchy a ľudí spojila do jednej kategórie.
Starý systém štyroch kráľovstiev, založený na intuitívnej deduktívnej vízii pravdy a považovaný za príklad Večnej filozofie, je napriek tomu ešte stále zakorenený vo väčšine západných ezoterických škôl, ktoré vznikli od stredoveku, ako sú:
• teozofia,
• antropozofia,
• rozenkrucianizmus,
• moderný súfizmus,
• rôzne druhy New Age channelingov,
• škola Šri Aurobinda,
...a mnohé iné.
Zástancovia štyroch kráľovstiev vidia vývoj v tomto smere ako prirodzenú postupnosť od inertného minerálu po rastlinu, ktorá je nažive, ale zrejme nemá vedomie, cez živočícha s určitou schopnosťou logicky myslieť, ktorému však chýba sebauvedomenie, až po ľudskú bytosť, ktorá ako jediná disponuje uvedomením si seba samej a vedomou vôľou. K týmto štyrom klasifikáciám sa niekedy pridáva ďalšia, pod rôznymi, tak trochu nejasnými, alebo dokonca mätúcimi, menami.
Stredovekí filozofi zaradili túto piatu kategóriu do anjelskej hierarchie, podobne, akurát s trochu väčšou jasnosťou, antropozofia (Rudolf Steiner), nazýva piatu kategóriu transľudskou. Rozenkruciáni sa držia vzoru štyroch kráľovstiev a piatu kategóriu označujú ako „Rýdzeho ducha“ vôle a predstavivosti.
Teozofia označuje piatu kategóriu za štádium duchovného vývoja nasledujúceho po ľudstve, Teilhard de Chardin ju nazýva Omegou, zbožšteným transľudským štádiom a indický mudrc Šri Aurobindo ju volá zbožšteným nadduchovným štádiom.
Piate kráľovstvo má aj ďalšie mená. Bez ohľadu na názov je však rozdiel medzi transľudským a nižším ľudským štádiom v ezoterických kruhoch len veľmi nejasne naznačený a väčšinou sa mu nedostáva pozornosti alebo vysvetlenia, aké by si zaslúžil.
Starovekí Egypťania celú záležitosť objasnili. Prechod zo štvrtého do piateho kráľovstva počas zmŕtvychvstania znázornili na stropoch niektorých prastarých hrobiek s pozoruhodnou presnosťou. [12]
Vo svojom zobrazení ›› netérov či bohov, ktorí podstupujú duchovné vzkriesenie, vyobrazujú ľudské postavy so zvieracími hlavami pochodujúce po horizontálnej línii s červeným oválom – „vajcom metamorfózy“ – nad hlavami, až sa napokon línia otočí o 90 stupňov, a jedna postava po nej vzostúpi.
Znamená to, že dosiahla „náhlu biologickú premenu do odlišnej formy života“ a premenila sa do Piateho kráľovstva. Nesie so sebou výzbroj, ktorá je zrejme symbolom duchovnej kapacity a ovál nad jej hlavou už neexistuje, lebo ju pohltila jej bytosť. Premenila sa teda na kráľa. [13]
Z existencie v podobe bytosti nižšej kategórie sa táto postava stala jedinečným kráľom.
Egypťania dobre rozumeli cieľu ľudskej evolúcie ako prechodu alebo zmŕtvychvstaniu do vyššieho stavu bytia – vyššieho prirodzeného kráľovstva. Staroveké petroglyfy (kameňorezby) mužov s hlavou v podobe Slnka, ktoré sa našli v mnohých iných častiach sveta, predovšetkým v Strednej Ázii, hovoria o tom istom.
V tomto dvojdielnom článku by som chcela naznačiť, že kvôli okultnému tajnostkárstvu, ktoré zahaľovalo tému piateho kráľovstva najmenej po dobu 2000 rokov, sme si neuvedomovali jeho kľúčový význam. Nepochopili sme do hĺbky, že piate kráľovstvo pohlcuje štvrté, že toto je jeho evolučným cieľom, a že sme tieto kľúčové otázky nikdy nedokázali zodpovedať.
Zaradením piateho kráľovstva do prirodzeného poriadku vecí sa štvrté kráľovstvo, ktoré naše ľudstvo v súčasnosti obýva, stáva púhou chodbou na ceste k bytiu – prechodnou epizódou, ktorá nás poháňa vpred v procese transformácie zo živočíšneho stavu za nami k pravdivému ľudskému stavu, ktoré uznával aj samotný Gautama Budha.
Ako povedal, život, ľudský život, je nekonečná zmena a utrpenie so zmenou spojené – a tak to aj je, ak naň nazeráme ako na cestu neúnavného vývinu vedomia do naozaj ľudského kráľovstva, čiže toho piateho, v ktorom je zaslúžený vnútorný pokoj a harmónia.
Predstava potenciálneho piateho kráľovstva ako stavu duchovného šťastia a harmónie, ktoré túžime prežívať niekedy v budúcnosti, nie je pre nás nová.
Čo sa nám však staroveké chrámy záhad, ale aj moderní učitelia ezoteriky, ako napr. Guénon, zdráhali prezradiť, bolo, že piate kráľovstvo nie je nejakou vzdialenou možnosťou v budúcnosti, ale momentálna realita, zvrchovane osvietený stav ľudského bytia mimo nášho vlastného, ktorý, podobne ako zvyšné štyri kráľovstvá prírody, bude vždy siahať späť do neobmedzenej minulosti a zároveň do rovnako neobmedzenej budúcnosti a bude mať vždy svoje archetypálne postavenie vo vesmíre.
Uznáva sa dokonca, že existujú aj ďalšie kráľovstvá okrem piateho.
Gordon spomína štvrté, piate, šieste a dokonca aj siedme kráľovstvo prírody na našej planéte.
„Všetky tieto kráľovstvá existujú spolu (dokonca aj keď si to neuvedomujeme), a všetky spolu predstavujú vyvíjajúcu sa povahu Človeka. Preto je ľudstvo len jedným čiastkovým vyjadrením Človeka vo všeobecnosti.“ [14]
Z tohto uhla pohľadu sa nám otvárajú mnohé možnosti, ktoré predtým v našej filozofii neboli mysliteľné.
Podľa tohto názoru boli patriarchovia v akadsko-sumerskej legende, ako aj babylonskí a asýrski bohovia, vysoko-úrovňovým výkvetom predchádzajúceho ľudského cyklu, trvajúceho milióny rokov a ich privilégiom bolo slúžiť ako sprievodcovia evolúciou nasledujúceho cyklu – nášho vlastného.
Keďže ich pokročilý vývojový stupeň ich oslobodil od obmedzujúcich podmienok prechodnej štvrtej, ľudskej, úrovne, otvoril sa im vesmír, keďže časopriestor piateho kráľovstva údajne obsahuje mnohonásobné dimenzie nižším kráľovstvám nezrozumiteľné a neprístupné.
Títo takzvaní bohovia mohli cestovať medzi hviezdami po prameňoch pre nás neznámej nadpozemskej energie, inkarnovať sa podľa potreby na iných hviezdnych telesách alebo na planéte Zem, a keď chceli, stiahnuť sa do rozmerov pre ich pozemských zverencov neviditeľných.
V tomto scenári je vyšší stav ľudskej bytosti, známy ako boh, anjel, poloboh alebo mimozemská inteligencia, nerozlučne spojený s našou vlastnou históriou.
Táto nová perspektíva sa však netýka iba našej minulosti, ale v rovnakej miere aj našej budúcnosti.
Počas nášho stále rýchlejšieho vzostupu do vyšších stavov vedomia, teda aj do blízkosti piateho kráľovstva, stretávame patriarchov, ktorí klesajú nižšie v rôznych nadpozemských podobách, aby sa s nami stretli.
Ako súčasť vyššieho stavu ľudstva sú títo patriarchovia našou minulosťou i budúcnosťou.
Keďže čas a priestor sú funkciami vedomia, ich hodnota sa prudko mení, keď sa meníme my. Môžeme ľahko objaviť, že humanita je udomácnená všade vo vesmíre a prekračuje lineárny čas. Nemá začiatok ani koniec a je večná, rovnako ako vesmír.
Podľa mňa by sme sa teda mohli teraz bližšie pozrieť na všetky naše moderné predstavy o votrelcoch, mimozemšťanoch, kozmonautoch zo Síria a anjelských návštevníkoch so svojím nadprirodzeným repertoárom vesmírnych vozidiel, UFO, kruhy v obilí atď. a všetky ich uznať ako členov nášho vlastného ľudského druhu, ktorí sa spolu so svojimi vyspelými technológiami dostali do piateho kráľovstva skôr ako my.
Inými slovami, ako sa stále rýchlejšie blížime v stave nášho vedomia k prahu duchovného sveta, veľmi pravdepodobne objavíme piatu doménu, ktorá nepatrí bohom, ale nášmu vlastnému pokoleniu a ktorá už bude mať pevne zakorenenú majestátnosť a moc. Bude už teda môcť, podobne ako egyptskí kňazi-králi dávnych čias, voľne putovať po kozmických cestičkách podľa svojej chuti ako Páni vesmíru.
Ako možno takúto metamorfózu dosiahnuť?
Tajné učenia najranejších nám známych ság tvrdia, že po celý život sa všetka múdrosť a tvorivá moc premietajú na rovinu Zeme prostredníctvom spirituálnej energie, ktorá prúdi z vyšších nebeských rovín, a že spôsob, akým môže ľudstvo dosiahnuť úplnú dokonalosť, spočíva vo vzostupe tohto posvätného prúdu, symbolizovaného stĺpom alebo stromom sveta, spájajúceho nebo so Zemou.
Ďalším tradičným okultným symbolom prúdu tejto božskej energie je kabalistický Strom života, definovaný astrologicky.
Známy britský autor Trevor Ravenscroft prirovnáva Strom života ku „stromu Yggdrasil z nórskej mytológie, popol sveta, ktorý spolu spútava nebo, zem a peklo.“ Ďalej hovorí, že „koruna stromu je tvorená dvanástimi konšteláciami horoskopu, jeho špirálovité konáre symbolizujú planétu, a korene siahajú hlboko k zemským živlom.“
Strom by mal teda znamenať metaforu pre archetypálnu štruktúru vesmíru, v ktorej je každý živel súčasťou živého funkčného celku, v ktorom hrá humanita kľúčovú evolučnú úlohu pomocou vzostupu po strome, spájajúc tak zemskú rovinu s nebeskou.
Osud človeka je preto chápaný ako konečný návrat jeho duše do hviezdnej ríše.
Táto predstava návratu domov je vlastná všetkým kmeňovým systémom, ktoré sa nachádzali na svete v raných šamanských spoločenstvách, vo svojej náboženskej podobe sa však naplno uplatnila až keď si neolitické spoločenstvá koncom poslednej doby ľadovej osvojili pojem kráľovského stavu ako hierarchického pravidla zhora.
Učenci starovekých tradícií na celom svete rozprávajú o niekdajšej dobe svetového mieru, keď na našej planéte existovala len jedna kultúra, jedno náboženstvo, jedno zvrchované božstvo a jeden jazyk, a všetci ľudia si boli rovní. A Guénonovo vydanie diela o prehistórii, ako sme mali možnosť vidieť, naozaj naznačuje, že počas prvej migrácie Hyperborejcov na juh a ich rozvetvenia medzi strednú Áziu a južný atlantický kontinent sa na svete zachovával všeobecný rovnostársky súlad.
Po čase sa však táto tzv. pilierová ideológia obidvoch kultúr stále viac líšila od ich spoločných koreňov, čo viedlo k vzniku celosvetového konfliktu. Tieto udalosti boli neskôr mytologizované v biblickom príbehu o babylonskej veži.
Opis Blavatskej (teozofky) veľkej atlantskej migrácie verne sleduje opis historika z 18. storočia Jacoba Bryanta, ktorý dospel k záveru, že Trójania boli starovekí obyvatelia Atlantídy, ktorí museli opustiť svoju potápajúcu sa domovinu v južnom Atlantiku a rozptýlili sa na východ a sever do rozsiahleho eurázijského prieseku.
So sebou si priniesli hierarchický kult Slnka a jeho kráľovské dynastie, uctievanie bojových býkov a defenzívne, koncentrické mestské plánovanie, a boli tak pravým opakom domorodej populácie. Kráľovský stav a pravidlo vlády zhora sa stali príčinou trpkých ideologických vojen, ktoré svojím spôsobom na našej planéte prebiehajú dodnes a narušujú jej mier.
Približne v piatom tisícročí pred n.l. došlo k veľkej klimatickej zmene v strednej Ázii, kde bola sústredená najväčšia koncentrácia usadenej ľudskej civilizácie, hyperborejskej aj atlantskej, čo znamenalo novú nútenú migráciu do iných končín sveta.
Práve v tomto období si podľa Guénona náboženstvá a tajné spoločenstvá Slnka začali získavať viac stúpencov a uctievanie obetovaného a zmŕtvychvstaného boha-kráľa preniklo v každej krajine do všetkých vrstiev spoločnosti.
V obmedzenom priestore, ktorý máme k dispozícii, nie je možné naozaj plne vystihnúť zložitosť tejto témy. Preto iba narýchlo – podľa solárnych náuk, starovekého piliera náboženstva, spočíva kráľovská autorita a moc vládnuť spravodlivo v počiatočnej schopnosti kráľa vystúpiť po osi alebo strome sveta k božskému stredu stvorenia na vrchole nebies.
Iba tam môže dosiahnuť splynutie s bohom; tam sa môže dostať k nebeskej moci, z ktorej vyvierajú všetky impulzy vodcovstva, tvorivosti a múdrosti; a tam môže získať božskú podobu.
John Major Jenkins, vedúci bádateľ v starovekej kozmológii, hovorí:
Posvätné vedomosti sa získavajú podstúpením vizionárskej cesty nahor Osou sveta do Centra vesmíru. Panovník tu môže splynúť s božským prameňom a začať vyžarovať moc života a múdrosti a zhromažďovať bytosti a predmety nižších stupňov. [15]
Takýto vládca znamená oveľa viac, ako len ozdobnú figúrku alebo administratívny symbol v srdci svojej ríše. Po dosiahnutí Stromu života sa môže stať prameňom nového stavu bytia pre celé svoje spoločenstvo.
Jenkins verí, že v niektorých dôležitých okamihoch histórie Zeme je táto odysea transformácie kozmickým pilierom nahor k božskému centru na vrchole možná pre celú rasu, čo znamená pokrok smerom k ďalšiemu evolučnému cieľu – nadpozemskému kráľovstvu, piatej úrovni.
-pokračovanie-
Poznámky
1. J.S. Gordon, The Rise and Fall of Atlantis, and the Mysterious Origins of Human Civilization, Watkins Publishing, London, 2008, 131.
2. Charles Hapgood, Maps of the Ancient Sea Kings, Turnstone Press, London, 1979.
3. Gordon, op. cit., 131.
4. Ibid., 159.
5. William Fix, Lake of Memory Rising, Council Oaks Books, LLC, San Francisco, 2000, 203.
6. H.P. Blavatsky, The Secret Doctrine, Vol. 2., Theosophical Publishing House, Los Angeles, 1947, 324.
7. Drunvalo Melchizedek, The Ancient Secret of the Flower of Life, Light Technology Publishing House, Flagstaff, AZ, 1990 - 8, 143.
8. Ibid., 143.
9. Ibid., 139.
10. J.G. Bennett, Gurdjieff: Making a New World, Turnstone Books, London, 1976.
11. René Guénon, The Lord of the World, Coombe Springs Press, U.K., 1983, 66.
12. Melchizedek, op. cit., 43.
13. Ibid., 43.
14. J.S. Gordon, op. cit., 85.
15. John Major Jenkins, Galactic Alignment, Bear & Co., Rochester, Vermont, 2002, 150.
Victoria LePage
Zdroj: https://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: Chrysemis
Súvisiace:
Vzostup
http://www.cez-okno.net/rubrika/vzostup