OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Pradávne mestá pod pieskami Gízy III.


Medzi mystikmi, alebo členmi škôl egyptských mystérií trvala tradícia, že Veľká Pyramída bola skvelá mnohými spôsobmi. Napriek faktu, že sa do nej nevstúpilo až do roku 820, tajné školy predkresťanského Egypta trvali na tom, že rozloženie interiéru im bolo dobre známe.


Sústavne tvrdili, že to nebola hrobka, ani pohrebná komora žiadneho druhu, okrem toho, že predsa len mala jednu komoru pre symbolický pohreb ako súčasť rituálu zasvätenia.

 


Podľa mystických tradícií, do interiéru sa vstupovalo postupne a v rôznych stupňoch prostredníctvom podzemných priechodov.


 

O rôznych komorách sa hovorí, že existovali na konci každej fázy postupu, s najvyšším a konečným stupňom zasvätenia, predstavovaným teraz Kráľovou Komorou.

Kúsok po kúsku, tradície škôl mystérií boli overené prostredníctvom archeologických objavov, pretože sa to dokázalo v roku 1935, kedy existovalo podzemné spojenie medzi Sfingou a Veľkou Pyramídou a kedy tunel spájal Sfingu so starovekých chrámom umiestneným na južnej strane (dnes nazývaný Chrám Sfingy).

Ako sa 11-ročný projekt čistenia Emile Baraize masívneho piesku a morských lastúr priblížil k svojmu ukončeniu v roku 1935, začali sa vynárať pozoruhodné príbehy ohľadom objavov vykonaných v priebehu projektu čistenia. Článok v časopise, napísaný a zverejnený v roku 1935 Hamiltonom M. Wrightom, sa zaoberal výnimočným objavom pod pieskami Gízy, ktorý sa dnes popiera. Článok sprevádzali pôvodné fotografie, ktoré poskytol Dr Selim Hassan, vedúci vedeckého výskumného tímu z Univerzity v Káhire, ktorý objav učinil. Hovorí:

 


Objavili sme podchod, ktorý používali starovekí Egypťania pred 5 000 rokmi. Prechádza pod vyvýšenou cestou vedúcou medzi druhou Pyramídou a Sfingou. Poskytuje prostriedok prechodu pod vyvýšenou cestou z Cheopsovej Pyramídy do Pyramídy Chephrena [Khephrena]. Z tohto podchodu sme odhalili série šácht vedúcich dolu viac ako 125 stôp, s priestornými dvormi a bočnými komorami.


 

Približne v tej dobe vydali medzinárodné spravodajské médiá ďalšie detaily ohľadom nálezu...

Podzemný spájajúci komplex bol pôvodne vybudovaný medzi Veľkou pyramídou a Chrámom Slnečných ľudí, pretože Chefrenova Pyramída bola neskôr umelou konštrukciou. Podchod a jeho izby boli vykopané v pevnom, živom podloží - skutočne výnimočný skutok, berúc do úvahy, že bol urobený pred tisíckami rokov.

Existuje viac ohľadom príbehu podzemných komôr v Gíze, pretože správy z médií popisovali odhalenie podzemného priechodu medzi Chrámom Slnečných ľudí na planine a Chrámom Sfingy v údolí. Ten priechod bol odhalený pár rokov pred uverejnením a vydaním toho novinového článku.

Objavy viedli Dr Selima Hassana a ostatných k tomu, aby verili a verejne vyhlásili, že zatiaľ čo vek Sfingy bol vždy záhadný v minulosti, mohol byť súčasťou veľkého architektonického plánu, ktorý bol zámerne dohodnutý a prevedený v súvislosti s postavením Veľkej Pyramídy.

 


Archeológovia uskutočnili v tom čase ďalší podstatný objav...


 

V okolí polcesty medzi Sfingou a Chefrenovou Pyramídou boli objavené štyri obrovské vertikálne šachty, každá okolo osem stôp štvorcových, vedúce cez pevný vápenec priamo dolu.

Nazýva sa „Campbelova hrobka" na Slobodomurárskych a Rozekruciánskych rovinách, a „ten komplex šácht", povedal Dr Selim Hassan, "končil v priestornej miestnosti, v strede ktorej bola ďalšia šachta, ktorá klesala do priestorného dvora lemovaného siedmimi bočnými komorami".

Niektoré z komôr obsahovali obrovské, zapečatené sarkofágy z bazaltu a granitu, 18 stôp vysoké.

Objav viedol ďalej a zistil, že v jednej zo siedmich miestností bola ešte tretia vertikálna šachta, klesajúca hlboko do oveľa nižšej komory. V dobách jej objavu bola zaplavená vodou, ktorá čiastočne zakrývala opustený biely sarkofág.

Komora bola nazvaná “Osirisova hrobka” a ukázalo sa, že bola „otvorená po prvý krát” v televíznom dokumente vyrobenom v marci 1999...

- pokračovanie -

 

Tony Bushby

Výňatok z kapitoly 8 „Tajomstvo Biblie" z časopisu NEXUS MAGAZINE APRÍL-MÁJ 2004

Zdroj: http://www.galactic-server.com/

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

exkluzívne

 


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

 

Súvisiace:

Gíza
http://www.kemet.sk/rubrika/giza

 


 

Sekcie: 
Autori: 
Štítky: