Projekt ISIDA: Osirisov chrám II.

Pridal KEMET.sk 12. september 2014 - 1:13

Hľadanie starovekých artefaktov, ich štúdium, analýza a klasifikácia. Obnova stratených znalostí dávnych civilizácií. Organizovanie expedícií, výletov a návštev múzeí. Úvahy o filozofických aspektoch starovekých civilizácií. Porovnanie s výsledkami oficiálnej vedy a s novými alternatívnymi trendmi - to sú len niektoré z cieľov unikátneho bádateľského Projektu ISIDA. Posúďte sami - vydajte sa s nami na pokračovanie ►prvej virtuálnej púte...
Sokol

Ešte jedna vec nás zaujala skôr, než sme vošli do teritória Chrámu. A to „okná“ v obvodových múroch. Zdôrazňujeme, že podobné technologické spôsoby spracovania sme spozorovali v Denderskom chráme, v Chráme Edfu, a takisto v pevnosti-nílometri na ostrove Elefantina. No ak vo všetkých týchto objektoch vysvetlíme formu okien a ich sklon smerom dovnútra technológiou smerovania prirodzeného svetla do interiéru, tak v prípade bariéry múru Osirisovho chrámu, ktorý má smer „okien“ naopak, nám význam tejto techniky zatiaľ nie je známy. Každopádne máme všetky dôvody vzdelávať sa v technologickom postupe a význame týchto okien ako aj v hypotézach o ich vhodnosti a nevyhnutnosti. Nevynímajúc obranné ciele.

Za obvodovými stenami sa našli ruiny budov s ledva rozoznateľnými kartušami Ramzesa II.

Na prvý pohľad pôsobia úlomky vápencových konštrukcií, ktoré sú po celom území Osirisovho chrámového komplexu, že bol komplex budov zničený úmyselne.

Na území areálu chrámu sa vnútri obvodových múrov nachádzajú ruiny vedúce do jeho podzemnej časti. Pre detailné štúdium podzemných štruktúr Osirisovho chrámu budete potrebovať špeciálnu speleologickú výbavu. To je úloha pre ďalšiu expedíciu. Nateraz sa podarilo spustiť sa len do malej hĺbky, aj to nie nadlho, a nie nám. Do podzemia sa spustil len jeden zo strážnikov. No zato jedna jediná fotografia, ktorá sa mu podarila urobiť na hranici technických možností, stojí určite za to. Čadičová socha, na ktorú hneď natrafil, sa od egyptských kánonov navonok líši (uši, nos, ploská hlava). Priestor okolo sochy sa zatiaľ nepodarilo nasnímať. Technické problémy a vysoký stupeň rizika v temnom a nepreskúmanom podzemí Osirisovho chrámu nám nedovolili postúpiť ďalej.

Vedľa Osirisovho chrámového komplexu sa nachádza Koptský kláštor. Podľa príbehu, ktorý rozprával opát, kláštor vznikol na tomto mieste nie náhodou.

Vyrástol na základoch starovekého chrámu a je murovaný zo starých tehál z blata. Táto časť je už od staroveku známa ako „zlá sila“, podľa slov chrámového opáta pochádza z Chrámu opice, ktorý sa rozprestiera pred Vstupnou bránou do Osirisovho chrámového komplexu. Podľa starých legiend sa v Chráme opice uskutočňovali rituály vyháňania diabla z posadnutých ľudí. Ale to bolo v dávnych dobách. Teraz ruiny chrámu pravidelne „očisťujú“ posvätné obrady obyvateľov kláštora. Rituály sa konajú raz za mesiac vždy v určitý deň počas 40 rokov. Potom nasleduje 20 rokov prestávka. Tento kanón sa prísne dodržiava od založenia kláštora.

Je potrebné uviesť ešte jednu, nie nezaujímavú poznámku. Moslimovia aj Kopti považujú toto miesto za „prekliate“, a ich kňazi tu často vykonávajú očistné rituály rovnakým spôsobom. Len dni kedy robia rituály si určujú po svojom. Dosť často sa tieto dni zhodujú – koptskí (pravdepodobne je to jediné miesto na svete) a kresťanskí mnísi i s moslimskými mulláhmi, vykonávajú spoločnú liturgiu s procesiou na troskách starovekého chrámu. Takisto vyháňajú duchov posadnutosti zabezpečujúc bezpečnosť svojich komunít pred „prekliatym“ miestom. Zaujímavé je, že koptská a moslimská komunita žijú na tom istom mieste v izolácii a len veľmi zriedka sa kontaktujú, ale ľahko sa zjednocujú v boji proti dávnemu spoločnému nepriateľovi. Čo je to? Sila tradície? Alebo je v tom naozaj niečo mimoriadne?

Ešte predtým, ako opát povedal o legendách spojených s Chrámom Osirisa a jeho okolím, členovia našej expedície zistili, že nad teritóriom komplexu vtáky nespievajú, a človek pociťuje značný psychický tlak. Táto nečakaná skutočnosť nás natoľko prekvapila, že sme sa rozhodli zopakovať si expedíciu inokedy, vyzbrojení profesionálnymi detektormi žiarenia a infrazvuku.

Do istej miery v prospech teórie „pôsobenia infrazvuku“ spôsobujúceho ťažkosti a halucinácie u ľudí, svedčia aj „Texty pyramíd“. Odvoláva sa na ne aj Wallis Budge vo svojom „Vzkriesení Osirisa“.

„Jama alebo cisterna sa nachádzala na ceste abydoského kanála. Nazývala sa Ha-Hetepet. Voda v nej bola veľmi búrlivá, čo spôsobovalo „veľký rev“. Boh, ktorý ju ochraňoval, sa volal Ka-Ha-Hetep v čase 21. dynastie. Text hovorí o tom, že bola vystavaná na príkaz Hóra. Jama alebo cisterna bola opravená v čase 11. dynastie, jej existenciu potvrdzuje i Strabon v opise „paláca Memnona“ hovoriac, že vo veľmi veľkej hĺbke je zostup do vody a kanál vedie k Nílu. Štruktúra, ktorú opísal Strabon, a ktorú nazval „palácom Memnona“ nemohla byť Chrámom Setiho I. ako veril Mariette, je pravdepodobne Osirisovým chrámom. Zmieňujúc Strabonovu štruktúru, dodnes sa nenašli dôkazy, no pravdepodobne by to malo byť niekde v Umm el-Kaab, skryté pod pieskami pustiny.“
E. A. Wallis Budge, „Vzkriesenie Osirisa“, r. 1911, Zväzok II, str. 12-13

Takže čo je „Osirisovým chrámom“? Prečo je toto málo známe miesto, opradené legendami a záhadami odovzdávanými z generácie na generáciu, stále považované za „prekliate“? Prečo je obklopené opevnením širokým 5m? Aký vodný kanál je pod Abydosom? Prečo “zvuk búrlivej vody v ňom nikomu nedovolil priblížiť sa k cisterne“? Čo spôsobilo rozrušenie hrubých vápencových štruktúr v oblasti Osirisovho chrámu? Čo skrývajú piesky Abydosu a priľahlého okolia na západ od Umm el-Kaab?

Nad tým všetkým sa treba vážne zamyslieť. Už sme začali - a je to krok správnym smerom.

-koniec-