Existuje niečo, čo nám hovorí, že oficiálna chronológia ľudských dejín je úplne chybná. Existujú nálezy, ktoré naznačujú, že pred nami Zem obývala iná civilizácia – civilizácia, ktorej poznatky a technológia boli omnoho dokonalejšie ako tie, ktoré máme dnes, sofistikovaná spoločnosť, ktorá by mohla priniesť odpovede na mnohé záhady obklopujúce našu civilizáciu a pradávnu históriu.
To vysloviac, musím spomenúť, že pre vedcov a historikov sú Nasledovníci Hóra bezpochyby jednou z najväčších a najtajomnejších záhad, čo sa týka histórie Egypta. Tieto ´mýtické bytosti´ sú spomínané v Turínskom papyruse, Palermskej stéle a v iných starodávnych textoch. Textoch vypovedajúcich znepokojivý príbeh, ktorý niektorí vedci hlavného prúdu klasickej egyptológie odmietli ako rušivú a prázdnu mytológiu, pravda je však ďaleko viac prekvapivá.
Odkazy na tieto záhadné ´bytosti´ môžeme nájsť v niekoľkých textoch. Dozvedáme sa, že existovali v starovekom Egypte ešte pred faraónmi prvej dynastie. Pre egyptológov sú len bytosťami mýtov, výsledok ´divokých príbehov´, ktoré boli mnohými vytrhnuté z kontextu, no i tak sa zdá, že ich existencia bola mimoriadne dôležitá.
Nedávna kontroverzná štúdia veľkej egyptskej Sfingy spochybnila názory klasickej archeológie ohľadom jej veku, pôvodu a staviteľoch. Štúdia prezentovaná na Medzinárodnej konferencii archeológie a mineralógie v Sofii s názvom “Geologický aspekt problému datovania výstavby veľkej egyptskej Sfingy,” navrhuje kontroverznú a revolučnú teóriu, podľa ktorej by Sfinga mohla mať prinajmenšom 800 000 rokov.
›› Podľa Maničeva a Parchomenka, autorov štúdie (ZDROJ):
„Problém datovania výstavby veľkej egyptskej Sfingy je stále otvorenou témou napriek dlhoročnej histórii jej výskumu. Geologický pohľad v spojení s ďalšími prírodovedeckými metódami umožňuje odpovedať na otázku relatívneho veku Sfingy. Z vykonaného vizuálneho prieskumu možno vyvodiť záver, že voda zohrala dôležitú úlohu v tom ako Sfinga dnes vyzerá. Bola čiastočne zaplavená veľkými vodnými plochami, čo môžeme pozorovať na priehlbinách na jej zvislých obvodových stenách, ktoré boli vyformované vlnami.“
„Štruktúra týchto útvarov je analogická s tými, ktoré vznikajú vplyvom mora v pobrežných oblastiach. Genetická podobnosť formy erózie, geologická štruktúra a petrografické zloženie sedimentov vedú k záveru, že rozhodujúcim faktorom pri zničení historickej pamiatky bola pravdepodobne energia vĺn a nie piesočná abrázia v eolických procesoch (proces obrusovania blokov hornín úlomkami činnosťou vetra, pozn. red.). Obrovské množstvo geologickej literatúry potvrdzuje skutočnosť, že v rôznych obdobiach štvrtohôr od skorého pleistocénu po holocén, po dlhšiu dobu existovali sladkovodné jazerá. Tieto jazerá boli rozložené na územiach priľahlých Nílu. Najvyšší bod hornej veľkej eróznej priehlbiny na Sfinge zodpovedá úrovni vodnej hladiny počas raného pleistocénu. Veľká egyptská sfinga stála na Gízskej plošine už v tomto geologickom (historickom) období.“
To znamená, že dejiny ako ich poznáme v prípade starovekého Egypta naliehavo potrebujú aktualizáciu, aktualizáciu, ktorá privíta nové teórie a dôkazy predložené vedcami, ktorí sa rozhodli spochybniť oficiálne názory a hľadať alternatívne vysvetlenia.
Existuje mnoho výskumníkov, ktorí nesúhlasia s prevládajúcimi názormi v egyptológii. Títo ´alternatívni myslitelia´ veria, že staroveká egyptská civilizácia je omnoho staršia ako nám hovoria klasické dejiny, a Gaston Maspero, jedna z najvplyvnejších osobností egyptológie, položil dôležité otázky v klasickom pohľade na dávnu históriu Egypta.
Odkiaľ pochádzajú starovekí Egypťania? Aký je ich skutočný pôvod? Maspero bol schopný s neuveriteľnou zručnosťou skúseného archeológa zostaviť profil a dospel k záveru, že ľudia, ktorí vytvorili tento sofistikovaný ´korpus viery´ boli v modernom Egypte prítomní už dávno pred prvou dynastiou ´smrteľných´ faraónov vládnucich nad krajinou starovekého Egypta.
Na to aby sme pochopili pôvod, vieru a neuveriteľné príbehy starovekých Egypťanov, musíme zmeniť spôsob akým myslíme a pozrieť sa na našu históriu z úplne inej perspektívy.
Gaston Maspero navštívil Egypt v roku 1880 v rámci francúzskej delegácie a tak isto, ako mnohí pred ním a po ňom, bol očarený ohromnou krásou Gízskej plošiny, pyramídami a predovšetkým veľkou Sfingou, monumentom, ktorý mu vyrazil dych. Po tejto ceste Maspero vynaložil obrovské úsilie na štúdium všetkého, čo sa týka starovekej egyptskej civilizácie...
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Zdroj: http://amazinguniverse.net/shemsu-hor-the-celestial-architects-of-the-gr...
Preklad: Zuzana
Obr. Nasledovníci Hóra – skutočné božské bytosti, ktoré vládli Egyptu? ›› Zdroj
Súvisiace:
ŠEMSU HOR
http://www.kemet.sk/rubrika/semsu-horSfinga (Abu-Hol)
http://www.kemet.sk/stitok/sfinga-abu-hol