„Na vlastné oči som ho videl a nemám slov. Ak by niekto zrátal všetky budovy a umelecké diela Grécka, zdali by sa menšie, vo vynaloženej námahe aj nákladoch oproti tomuto labyrintu... Aj pyramídy sú neopísateľné, každá z nich sa vyrovnala mnohým aj veľkým stavbám gréckym, no labyrint prekonáva aj pyramídy.“
Toto sú slová gréckeho historika Hérodota, ktorými v 5. storočí pred naším letopočtom (´Dejiny´, Kniha II, 148) opísal kolosálny chrám údajne čítajúci 3000 izieb plných hieroglyfov a malieb. Labyrintom bol nazvaný Grékmi podľa spletitého bludiska chodieb navrhnutého Daidalom pre krétskeho kráľa Mina, kde údajne býval legendárny Minotaurus. Napriek tomu sa v súčasnosti z tohto impozantného chrámového komplexu nezachovalo nič – aspoň nie na povrchu. Monumentálny labyrint sa stratil v prúde dejín.
Obr. 3D model labyrintu založený na Petrieho kresbe (1890)
Hérodotos nebol jediným historikom, ktorý opísal staroveký egyptský labyrint. Obrovský chrámový komplex bol opísaný mnohými klasickými autormi, vrátane Manetha Aigyptiaka (3. st. pred Kr.), Diodora Sicílskeho (1. st. pred Kr.), Strabóna (64 pred Kr.-19 po Kr.), Plínia Staršieho (23-79 po Kr.) a Pomponia Mela (cca 43 po Kr.), z ktorých minimálne dvaja tvrdia, že ho videli na vlastné oči.
Hérodotos bol prvým, ktorý ho opísal. V druhej knihe jeho ´Dejín´, grécky spisovateľ udáva nasledujúci popis:
„V labyrinte je dvanásť krytých nádvorí s bránami navzájom oproti sebe. Šesť je ich obrátených na sever, šesť na juh a tesne na seba nadväzujú. Zvonku ich obklopuje spoločná stena. V labyrinte sú dva druhy miestností, podzemné a nadzemné nad nimi, dokopy ich je tritisíc, pätnásťtisíc z každého druhu. Nadzemné komnaty sme videli na vlastné oči, ... o podzemných sme iba počuli... vstupné brány do sál a krivolaké zákruty na nádvoriach, všade pestrofarebné, prinášali nekonečný údiv tým, ktorí putovali z nádvorí do komnát, z komnát do stĺpových siení, zo stĺpových siení do iných sál a z komnát opäť do ďalších nádvorí. Nad týmto všetkým sa nachádzal kamenný strop, rovnako ako kamenné steny, po nich plno vytesaných obrazov, každé nádvorie obklopené stĺporadím z bieleho kameňa, s kameňmi čo najdokonalejšie spojenými. V rohu, kde končí labyrint, je štyridsaťsiahová pyramída (73 metrov, pozn. red.), na ktorej sú vytesané veľké postavy, vchod vedúci do podzemia. Takýto je labyrint.“
Na základe detailného Hérodotovho opisu, ďalší dávny dejepisec Athanasius Kircher, nemecký jezuitský učenec a polyhistor žijúci v 17. storočí, vypracoval prvú obrazovú rekonštrukciu. V strede kresby sa nachádza bludisko obklopené dvanástimi nádvoriami, ktoré opísal Hérodotos.
|
---|
Nie je zrejmé či bol egyptský chrám opisovaný ako labyrint len preto, že bol tak obrovský a zložitý, že sa mohol človek v ňom ľahko stratiť, alebo bol zámerne navrhnutý ako bludisko, do ktorého ak niekto raz vstúpil, musel sám nájsť cestu von. Strabón, staroveký grécky dejepisec, ktorý tiež tvrdil, že navštívil chrám napísal v svojej knihe geografie 17, I, 3, 37 a 42:
„ ... Pred vstupom sa nachádzala oblasť s početnými a dlhými skrytými komnatami, ktorých chodby sa navzájom križujú, kľučkujú a menia svoj smer tak, že nikto nemôže vstúpiť ani odísť zo žiadneho nádvoria bez sprievodcu.“
Rímsky geograf Pomponius Mela (1. st. po Kr.) v prvom zväzku svojej knihy ´Chorographia´ 9, 56 popisuje chrámy s „nespočetnými chodbami“, čo „spôsobuje obrovský zmätok jednak kvôli neustálemu kľukateniu a tiež stĺporadiam, ktoré často menia svoj smer“. Veliteľ rímskej armády a filozof, Plínius Starší (23-79 po Kr.), v knihe Naturalis Historia 36, 84-89, tiež popisuje labyrint ako „zmätočné bludisko chodieb“, dodávajúc, že ľudia, ktorí vstúpia do chrámu sa nielenže musia orientovať v rade spletitých rámp, stĺporadí, miestností a schodísk, ale musia čeliť aj „desnému hrmotu“ a prechádzať komnaty za tmy.
Rôzne líčenia labyrintu, napísané v priebehu šiestich storočí medzi 5. storočím pred Kristom a 1. storočím po Kristovi, sa z veľkej časti zhodujú. Všetky napríklad popisujú strechu postavenú z jediného kamenného bloku a všetky záznamy sa zhodujú na jeho nesmiernej nádhere. Grécky historik Diodorus Sicílsky (1. st. pred Kr.) ponúka jeden z najkvetnatejších opisov:
„Keď ste vstúpili do posvätného okruhu, našli ste chrám obklopený stĺporadím, 40 stĺpov na každej strane, so strechou z jediného kameňa zakrývajúcou budovu s vyrezanými tabuľami bohato zdobenými dokonalými maľbami. Súčasťou boli pamätníky venované rodnej vlasti každého panovníka, takisto ako chrámov a v nich uskutočnených obiet, všetko zručne vypracované maľbami najväčšej nádhery.“
Detailné a dôsledné opisy labyrintu indikujú, že skutočne existoval v dávnej minulosti. Dokonca, ako zachvíľu preberieme, zrejme už bol aj objavený...
-pokračovanie-
April Holloway
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Viac informácií o labyrinte nájdete na tejto adrese a na facebooku
Referencie
Mataha Expedition Hawara 2008 – Labyrinth of Egypt
http://www.labyrinthofegypt.com/people.html
Geophysical Studies at Hawara - Download pdf:
http://www.ancient-origins.net/sites/default/files/geophysical-studies-h...
A Virtual Exploration of the Lost Labyrinth - The Bartlett Centre for Advanced Spatial Analysis (University College London)
http://www.casa.ucl.ac.uk/digital_egypt/hawara/enco2000/enco2000_web.html
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-africa/lost-labyrinth-anci...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: Zuzana
Súvisiace:
Labyrint Egypta
http://www.kemet.sk/clanok/obrazom/labyrint-egyptaPod pyramidami v Gíze se skrývá rozsáhlý jeskynní komplex
http://www.kemet.sk/clanok/pod-pyramidami-v-gize-se-skryva-rozsahly-jesk...Seriál: Pradávne mestá pod pieskami Gízy
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-pradavne-mesta-pod-pieskami-gizySeriál: Skúmanie tunelov pod plošinou v Gíze!
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-skumanie-tunelov-pod-plosinou-v-gize"Siene Amenti"
http://www.kemet.sk/search/node/amenti