OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Večná Ogdoada: Vytvorenie panteónu starovekého Egypta a predchodcovia bohov Starej ríše


›› Ogdoada (Osmoro, pozn. prekl.), nazývaná taktiež Hehu alebo Večná, nebeskí vládcovia kozmického veku. Sú považovaní za predchodcov nám dnes známeho egyptského náboženského systému. Bohovia Ogdoady sa zaujímali o zachovanie a prosperovanie božského sveta a neskôr i nepriamo o formovanie ľudstva.


Hoci ich moc nad Egypťanmi bola najvýraznejšia v období medzi 2686 a 2134 p.n.l. — v dobe osídlenia Hermopolisu za Starej ríše (nazvaného tak Grékmi, ktorí si spájali Thotha s Hermesom, poslom bohov) — ich panteón je možné vystopovať i ďalej v rámci ďalšej božskej formácie, korelujúcej s formovaním ľudstva pod vplyvom bohov Ogdoady.

 

Ako je uvedené vyššie, bohovia Ogdoady predchádzali známejším egyptským bohom, akými boli Osiris, jeho sestra Isis, a vyslanec podsvetia Anubis. S ohľadom na ich vznik už pred stvorením sveta, bohovia Ogdoady pozostávali zo štyroch skupín – ôsmich jednotlivých božských stvorení – ktoré zabezpečovali rovnováhu voči sebe vzájomne a celého vesmíru. Každý pár sa zhodoval s primárnymi elementmi vesmíru v rámci egyptského náboženského systému, t.j., vodou, vzduchom, svetlom a časom.

 


V rámci obdobia raného kresťanstva sa objavuje myšlienka Ogdoady taktiež v gnosticizme. Verilo sa, že oblasti planét sú rovinami existencie medzi zemou a nebeskými oblasťami. Zdroj ›› Verejná doména

 

V Starej ríši v starovekom Egypte sa verilo, že Nun a Naunet boli zodpovední za rozvoj a pokračujúcu obnovu prehistorických vôd vesmíru. Amon a Amaunet dbali o vzduch, zatiaľ čo Kuk a Kauket boli poslami temnôt. Poslední pár, Heh a Hauhet, disponovali zase zodpovednosťou za udržiavanie večnosti a nekonečna. Prvé meno v každom páre patrí mužskej entite, zatiaľ čo druhé patrí ženskej, taktiež týmto spôsobom vytvárajúc rovnováhu pohlaví.

 


Detail: Reliéf v chráme Hathor v Dendere, ukazujúc štyri páry Ogdoady Hermopolisu. Zdroj ›› CC BY 3.0

 

Tieto božské dvojice existovali ešte pred stvorením človeka a boli starovekými Egypťanmi Starej ríše považované ako priamo zodpovedné za stvorenie a udržiavanie nového sveta. Avšak z dôvodu značnej doby medzi obdobím Starej ríše a súčasnosťou, je záznam o ich dobe, ako stvoriteľov vesmíru, nekonzistentný a protirečivý – ako je to s väčšinou starovekých príbehov.

Existujú minimálne tri rôzne pohľady Egypťanov, ktoré prežili od doby bohov Ogdoady o tom, ako bol stvorený svet, ktorí poznali. Prvým bol názor, že bohovia Ogdoady vytvorili vajce, z ktorého sa svet vyliahol. Bolo vtedy považované za neviditeľné, pretože pred stvorením neexistovalo Slnko, až do dňa, keď sa vyliahlo a vypustilo jasné, zlaté lúče, na ktoré čakali. Táto forma Slnka sa nazývala Ra, jedno z mála egyptských božstiev, ktoré prekonalo zákony času, aby bolo prijaté obomi, stúpencami Ogdoady a neskoršieho náboženstva. A takto došlo k vzniku sveta.

 


Umelecká predstava Vajca sveta Osmora (Ogdoady). Zdroj: Pallina60Loon/›› CC BY 2.0

 

Ďalšia viera je, že vesmír bol stvorený z lotosového kvetu, ktorý „vyrástol z mora Dvoch Nožov.“ Medzi okvetnými lístkami bol ten istý slnečný boh Ra, ako je uvedené vyššie, ktorý následne vykoval vesmír.

A nakoniec, tretí názor začína tým istým spôsobom – lotosovým kvetom, vyrastajúcim z mora – avšak v kvete nebol Ra, ale jeden z posvätných chrobákov – skarabeus, ktorý predstavoval slnko. Tento chrobák sa potom premenil na chlapca, ktorého slzy vytvorili ľudstvo a dostal meno Nefertum („mladý Amon").

Čo majú všetky tieto názory, okrem vytvorenia sveta prostredníctvom vyliahnutia, spoločné, je pretrvávanie jedného boha neskoršieho egyptského náboženstva s jeho pôvodom v Ogdoade. Dáva to dokonalý zmysel zo svetského hľadiska, keďže nové náboženstvá často vychádzajú z nejakého božstva, ktoré ich spája. Avšak všetky tri verzie spomínajú boha Ra, pretože chrobák skarabeus reprezentuje vychádzajúce Slnko. Ogdoada bola potom primárne považovaná ako zodpovedná za stvorenie vesmíru, či už rodí vajce, alebo sa starala o lotosový kvet. „Kredit“ za budúcnosť Egypťanov bol nakoniec pripísaný ich potomkovi – „synovi“ Ra – po ukončení ich „Zlatého veku.“

 


Ra, slnečný boh Heliopolisu v starovekom Egypte. Zdroj ›› CC BY-SA 3.0

 

Hoci Ogdoada, ako oficiálny panteón starovekého Egypta, nakoniec vymrela a ich mená prežívali prostredníctvom ústne alebo písomne odovzdávaných legiend, verí sa, že sa im nepodarilo udržať rovnováhu vesmíru kvôli svojej neschopnosti udržať vlastnú rovnováhu, a tak Ra prišiel zachrániť, čo vykoval. Ogdoada, z Večných, zostala uznaná ako „Osiris“ a predchodcovia jeho panteónu, pričom sa dlho verilo, že samotnej Ogdoade sa ďalej darí v Podsvetí, udržujúc rieky Nílu v toku a večne vychádzajúce Slnko.

 


Úvodný obrázok: Ogdoada – Miesto pravdy. Reliéf v Deir el Medina ›› CC BY-SA 3.0)

 

Bibliografia

Allen, James P. Genesis in Egypt: the Philosophy of Ancient Egyptian Creation Accounts (Yale Egyptological Seminar: Yale University, 1988.)
Faulkner, R. O. The Ancient Egyptian Pyramid Texts (Oxford University Press: Oxford, 1969.)
Hamilton, Edith. Mythology (Warner Books: New York, 1969.)
Hill, J. "Ogdoad of Hermopolis (Khmunu)": Ancient Egypt Online. 2010. Accessed on July 15, 2015.
http://www.ancientegyptonline.co.uk/ogdoad.html
Morenz, Siegfried. Egyptian Religion. trans. By Ann E. Keep (Cornell University Press: New York, 1973.)

 

Ryan Stone

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/human-origins-religions/infinite-ogdoad-c...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: M.B.

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Egyptskí Bohovia
http://www.kemet.sk/stitok/egyptski-bohovia

Egyptský panteón
http://www.kemet.sk/egyptsky-pantheon

 


Sekcie: 

Komentáre