Nie je možné, aby som tu citoval nesmierne množstvo poznatkov uverejnených v súvislosti s geometricko-astronomickými interpretáciami celého pyramídového komplexu či jednotlivých stavieb a ich rozmerov. Tiež k mysticko-astrologickým vysvetleniam bolo povedaného a v publikáciách rôznej kvality napísaného už dosť, aby som sa pokúsil toto rozsiahle spektrum informácii zovšeobecniť (dúfajúc, že čitateľ má aspoň základné údaje preštudované) a najmä poukázať na niekoľko nových objavných poznatkov, ku ktorým som sa akosi intuitívne dopracoval pri štúdiu a analýze materiálov.
GÍZA A VEĽKÁ PYRAMÍDA
Inšpiratívne boli pre mňa najmä posledné, nekonvenčné práce, už uvedených vedcov a novinárov – R. Schocha, J. A. Westa, R. Bauvala a G. Hancocka. Na úvod predsa len uvediem niekoľko známych čísiel, aby čitateľ nemusel blúdiť v tej záplave pyramidologickej literatúry.
Dnes už môžeme s istotou tvrdiť, že nekonvenčné poňatý výskum spomínaných bádateľov preukázal, že celý komplex pyramíd, chrámov, Sfingy a línií, je viacúčelovým, matematickým a geometricko-astronomickým „zariadením“ nám neznámej, predhistorickej civilizácie, postavený (alebo zameraný?) najneskôr k roku 10 450 pr. n. l.! Okrem iného, o tom svedčí vzájomná poloha troch pyramíd a Sfingy; tie predstavujú presnú „kamennú mapu" oblohy a trojice hviezd Oriónu, aj lev – Sfinga, smerujúca k svojmu dvojníkovi – zvieratníkovému súhvezdiu Leva na oblohe, nás dôrazne upozorňujú na čas výstavby – zamerania – na epochu Leva, asi medzi rokmi 10 790 až 8 810 pr. n. l., kedy jarný bod východu Slnka smeroval k rovnomennému súhvezdiu na ekliptike (viď obr. 1).
Obr. 1 Gíza – tri pyramídy ako kamenný model pásu Oriona a Sfinga v korelácii so súhvezdím Leva v roku 10 450 p.n.l. (Zdroj: Graham Hancock “Otisky božích prstů”, upravené)
Podobnú starostlivosť ako celému komplexu, venovali vedci najtajomnejšiemu monumentu – Veľkej pyramíde. V jej rozmeroch objavili prastarý kód – číslo 43 200. Toto číslo delené desiatimi – 4 320, predstavuje čas precesie jarného bodu dvomi znameniami zverokruhu (2 x 2160 rokov). Ide o základný poznatok precesnej astronómie, totiž, že os našej Zeme veľmi pomaly migruje okolo súhvezdí zverokruhu, vytvárajúc tak úplný kužeľ a kruh počas 25 920 rokov Veľkého cyklu – platónskeho roku. Jednotlivé epochy po 2160-tich rokoch sú potom ako „platónske mesiace" alebo „astrologické veky", priradené postupne všetkým dvanástim súhvezdiam zverokruhu. To je dvanásť súhvezdí rozmiestnených v blízkosti roviny ekliptiky, v úplnom kruhu 360°, keď každému jednému súhvezdiu patrí kruhový výsek 30°. Ale k magickému číslu 43 200 neprišli bádatelia náhodne, lebo ono vyplýva zo známych a presných rozmerov Veľkej pyramídy a našej Zeme!
Veľká pyramída je pravidelný štvorboký ihlan, orientovaný osou základne veľmi presne severojužným smerom. Severná stena má pri základni dĺžku približne 230,5 metra a dĺžky ostatných stien sa líšia len o niekoľko desiatok centimetrov, čo pri veľkosti tohto monumentu predstavuje mizivú chybu asi 0,1%. Pôvodná výška pyramídy ako ihlana, nad geometrickou základňou (teda nie nad vyvýšeným a nepravidelným kamenným jadrom!) je asi 146,73 metra a uhol sklonu trojuholníkových stien je krkolomných 52° vzhľadom k horizontálnej rovine základne.
Otázka znela, prečo boli zvolené práve tieto rozmery a uhly?
Ak to mala byť iba hrobka ako tvrdia egyptológovia, načo bol zvolený pre výstavbu tak náročný uhol, nehovoriac o mase materiálu a organizácii výstavby?
„Dänikenovská" a iná záhadologická literatúra sa, aj v súvislosti s inými starovekými monumentmi, hemží rôznymi matematickými výpočtami a konštrukciami, dokazujúc, že v stavbe sú vtelené astronomické a geometrické veličiny, vzdialenosti Slnka a planét, rozmery Zeme a ďalšie údaje. Mnohé výpočty sú pochybné a špekulatívne, existuje však jeden presvedčivý fakt, ktorý si každý môže overiť a z ktorého vychádzali pri ďalších úvahách G. Hancock, R. Bauval a ďalší. Je totiž nespochybniteľným faktom, že obvod pyramídy je v relácii (2 x pí) k jej výške a teda, že v rozmeroch monumentu je vtelené Ludolfovo číslo pí (približne 3,14). To nemôže znamenať nič iné ako poukaz na kruhový alebo guľový tvar. Preto možno obhájiť tvrdenie, že základňa pyramídy je štvorcovým modelom kruhu a výška pyramídy modelom polomeru kruhu, resp. celá pyramída ako pravidelný štvorboký ihlan modelom pologule!
Obvod pyr. = 2 x pí x výška pyr., a po dosadení čísel:
921,46 = 2 x 3,14 x 146,73
To isté, samozrejme, platí pre jednoduchý vzorec výpočtu obvodu kruhu:
O = 2 x pí x r
Ide o reláciu (priemet) pologule a štvorbokého ihlana – je to naozaj tak! Kartograf by konštatoval, že ak zoberieme výšku ihlana pyramídy ako polomer guľovej plochy, potom ide presne o priemet pologuľovej plochy na plášť ihlana tak, aby v obvode podstavy zostal presne zachovaný obvod podstavy pologule – teda rovník. Takú pologuľu by sme okolo pyramídy naozaj mohli opísať (viď obr. 3). Ale toto všetko je opäť len zmenšeným modelom!
Obr. 2 Poloha Gízy v severojužnom reze zemegule. (Nákres: autor)
Obr. 3 Priemet severnej pologule na plášť Veľkej pyramídy. (Nákres: autor)
Modelom čoho? Vynásobme rovnakým koeficientom, a to „magickým číslom" 43 200, najprv obvod a potom výšku pyramídy:
43 200 x 921,4592 m = 39 807,037 km – obvod Zeme,
43 200 x 146,7292 m = 6 338,701 km – polárny rádius (polomer) Zeme.
Podľa najmodernejších geofyzikálnych meraní, meria obvod Zeme na rovníku 40 075,017 km a polomer pri póle 6 356,752 km. Ak si uvedomíme, že zemeguľa nie je presná guľa, ale existuje rovníkové vyklenutie aj iné anomálie v glóbuse a určíme chyby výpočtu oproti skutočným rozmerom Zeme, ktoré tvoria iba 0,75%, resp. 0,2%, môžeme konštatovať: Celý tento monument bol navrhnutý ako projekcia mapy severnej pologule našej planéty na plochu štvorbokého pravidelného ihlana v mierke 1:43 200. Je to obrovská mapa! Každá stena pyramídy predstavuje priemet jedného zemského kvadrantu.
Túto indíciu posilňujú aj správy starovekých historikov o tom, že pôvodne bol povrch pyramídy obložený dokonale hladkými a do seba presne zapadajúcimi doskami, ktoré vytvárali úplne rovné plochy stien a že tieto plochy boli popísané rôznymi obrazcami a znakmi. Plášť pyramídy teda predstavoval obrovskú trojrozmernú mapu severnej pologule v mierke 1:43 200, v projekcii pologule na ihlan.
Bola to však jediná funkcia?
Obr. 4 Maternov horoskop premietnutý na pôdorys Veľkej pyramídy – živá mapa žiarení Grálu. (Nákres: autor)
Naklonenie zemskej osi
Čo predstavuje vnútro pyramídy? Komory, chodby a šachty? Dnes je už preukázané, že 4 dosiaľ objavené tzv. „vetracie šachty", smerujú k Síriu, Zeta Orionis, Beta Ursa Minor (v Malom Voze) a Alfa Draconis, ak oblohu „otočíme" tak, aby znázorňovala stav v epoche okolo roku 2500 pr. n. l.
• Ale čo znázorňujú chodby a komory? Akú majú funkciu a čo znamená ich poloha?
• Znázorňujú snáď vnútro Zeme? Alebo umožňujú vypočítať ďalšie parametre našej planéty?
Ak je naozaj pyramída zmenšeným modelom našej Zeme (jej severnej pologule), potom by mohli existovať ďalšie, podporné výpočty, na základe umiestnenia vnútorných objektov, ktoré by nás utvrdili v tejto teórii. Táto myšlienka mi nedala spať, tak ako nedala spať výskumníkom predo mnou. Napríklad, umiestnenie dvoch hlavných komôr – tzv. Kráľovskej komory a Kráľovninej komory.
Vždy je dobré vychádzať z predpokladov danej teórie a potvrdzovať ju ďalšími stopami. O komorách už bolo vyslovené množstvo názorov a úvah. Už sme si istí, že hrobkami nikdy neboli! Názvy im dali egyptológovia, aby navodili predstavu celej pyramídy ako hrobky. Mystici a ezoterici hovoria zas o pyramidálnych energiách, ktoré sa práve v komorách koncentrujú ako v nejakých ohniskách. V Kráľovskej komore, ktorá je približne v tretine výšky pyramídy, sa tak ako u iných pokusných pyramidálnych objektov, naozaj deje niečo nezvyčajné: energie neznámych žiarení konzervujú potraviny, brúsia žiletky, uzdravujú alebo vyvolávajú živé holografické vízie, akú mal aj klasik ezoteriky Paul Brunton, počas noci prebdenej v samej Kráľovskej komore Veľkej pyramídy. Ale o tomto aspekte pyramídy ešte bude reč; zostaňme zatiaľ pri geometricko-geografickom skúmaní.
Pri rozbore mnohých obrázkov Veľkej pyramídy, najmä jej severo-južného rezu, ma zaujala práve poloha Kráľovskej komory. Bežne sa uvádza, že je umiestnená v jednej tretine výšky, ale na rozdiel od Kráľovninej komory, nachádzajúcej sa presne na výškovej osi pyramídy, je posunutá asi o 14 metrov južným smerom vzhľadom k výškovej osi. To nemôže byť náhoda v tomto úžasnom monumente, kde má každý detail svoj zmysel! A ďalej, pri presnejšom meraní, na dokonalejšom zobrazení zistíme, že podlaha Kráľovskej komory nie je v 1/3 výšky (teda 0,33...), ale iba 0,31 výšky nad povrchom. Vznikli teda dve otázky:
Prečo práve v tejto výške?
Odpoveď na prvú otázku prišla, keď som overoval teóriu projekcie gule na ihlan. Ak je pravdou, že plášť pyramídy je mapou – priemetom a zmenšením severnej pologule Zeme, potom ľahko môžeme premietnuť na plášť pyramídy rôzne geografické značky. Rovník pologule predstavuje v priemete obvod pyramídy, teda podstavy. Zaujímalo ma, kde leží priemet 30-tej rovnobežky, lebo takmer presne na nej leží Gíza. Na obr. 3 je znázornený priemet 30° sev. šírky na ihlan pyramídy.
Pokiaľ rezná plocha 30-teho stupňa na guli rozpoľuje jej polomer presne na 2 časti (sin 30° = 0,5), pri priemete na ihlan s výškou, rovnajúcou sa polomeru tejto gule, rezná plocha priemetu 300 sa pretína presne v 0,31 celkovej výšky od základne ihlana, teda prechádza podlahou Kráľovskej komory!! Kráľovská komora preto vyznačuje svojou podlahou 30-ty stupeň sev. šírky na ihlanovej ploche a predĺženie priamky v priesečníku na južnej stene pyramídy preto vyznačuje polohu Gízy.
Kolmá os južnej steny potom vyznačuje akýsi prirodzený nultý poludník, prechádzajúci Gízou. Len na margo – existujú indície, podporené výpočtami, že tento poludník rozdeľuje súše zemegule takmer presne na dve zhodné časti.
Prečo je však komora vysunutá južným smerom?
Po ďalších úvahách mi prišlo na um, či by táto anomália nemohla súvisieť so sklonom zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme (ekliptike). Pozrel som si údaje tabuliek, ktoré uvádzajú, že zemská os je naklonená v uhle približne 23°30' k vertikále a tento uhol sa môže meniť o 1°30' na obidve strany, v obdobiach trvajúcich približne 41 000 rokov. Teda sklon osi sa s kolísaním mení medzi 22° až 25° voči vertikále. Keď som potom, na náčrte rezu pyramídy, spojil stred postavy s južným okrajom Kráľovskej komory, táto priamka sa od výšky pyramídy odkláňa asi o 22°! (obr. 3) Je možné, že asymetrické umiestnenie Kráľovskej komory naozaj vyznačuje sklon zemskej osi. Na iných obrázkoch i modeloch Veľkej pyramídy sa zobrazujú vetracie šachty v prepojení s oboma komorami. Graficky vytvárajú akési „závesné váhy", z Kráľovskej komory asymetrické.
Zo starého Egypta sa zachovala teologická predstava o tzv. „váhach spravodlivosti" – ›› Maat. Iné staroveké legendy, napríklad o Hyperborei, tvrdia, že dávno pred potopou bola zemská os takmer kolmá na obežnú dráhu Zeme (ekliptiku). Nejaká katastrofa zemskú os vychýlila, čo je jej neprirodzená poloha. Zdá sa, že „váhy Maat" vo Veľkej pyramíde zobrazujú takúto neprirodzenú polohu zemegule (dnešný stav) a Kráľovnina komora pôvodný „rajský stav" – možno zemské jadro, rotujúce v pôvodnej polohe. Proroctvá hovoria o tom, že raz opäť bude Zem rajom – zariadia to práve „váhy spravodlivosti – Maat".
Nie sú tu náhodou zakódované informácie, kedy došlo k narušeniu „váh" a kedy v budúcnosti dôjde opäť k „spravodlivému" vyváženiu – teda k narovnaniu zemskej osi do pôvodnej, takmer kolmej polohy?
Samozrejme, že takáto udalosť by opäť spôsobila „súd" nad svetom, tak ako spôsobilo vychýlenie zemskej osi „potopu".
Sú to nezvyčajné zistenia! To by mohli byť ďalšie indície, upevňujúce teóriu o pyramíde ako o modeli severnej pologule.
Marián Kapolka
KNIHU môžete objednať na tejto adrese
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S AUTOROM nájdete na tejto adrese
Zdroj: http://www.ekokonzult.com/
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Seriál: Matematické vzorce Veľkej pyramídy
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-matematicke-vzorce-velkej-pyramidyO mýtoch egyptológie
http://www.kemet.sk/rubrika/o-mytoch-egyptologie