OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Egyptológia na Slovensku a v Čechách

Egyptolog prof. Miroslav Verner

Prof. PhDr. Miroslav Verner, DrSc. je jedním z nejvýznamnějších českých egyptologů. Pracuje v Českém egyptologickém ústavu Filozofické fakulty Univerzity Karlovy a v letech 1976-2010 vedl výzkum v Abúsíru nedaleko Káhiry. Podílel se na řadě významných objevů jakými byly pyramidový komplex faraona Raneferefa nebo hrobka kněze Luffa. Je členem mnoha mezinárodních vědeckých organizací a přednášel také na zahraničních univerzitách.

Egyptológ Martin Odler

Egyptské pyramídy, stavby starovekej pohrebnej architektúry, sú už dlhé roky veľkou záhadou pre vedcov. Aj keď na mnohé otázniky sa už našli odpovede, stále vychádzajú na povrch nové objavy, ktoré vyvracajú niektoré predchádzajúce tvrdenia. Je to aj osobná skúsenosť egyptológa Martina Odlera, mladého muža z malej dedinky v Turci, ktorý v Prahe na Karlovej univerzite vyštudoval pravekú, stredovekú a klasickú archeológiu a pridal si k nej aj egyptológiu. A už deväť rokov je súčasťou vedeckého tímu Českého egyptologického ústavu, ktorý vďaka vynikajúcim výskumným výsledkom má otvorenú cestu nielen k egyptským pyramídam, ale aj do Sudánu. Čo nevidieť ho opäť čaká cesta do severnej Afriky, stihol však ešte prednášku v Bratislave a stretol sa aj s Ľubicou Hargašovou.

Dobrodružství archeologie: KOLAPS CIVILIZACÍ

Sledujeme profesora Miroslava Bártu a tým egyptologů při jejich detektivní terénní práci objevování tajemství egyptské civilizace
Za tu dobu, co profesor Miroslav Bárta se svým týmem jezdí do Abúsíru, zde byla odkryta desítka historicky velmi významných hrobových komplexů patřících nejvyšším hodnostářům takzvané Staré říše z doby 2700–2200 před Kristem. Jižní Abúsír, místo, kde došlo k nejnovějším a zcela převratným objevům českých egyptologů, je lokalitou, kde výzkumy probíhají již přes dvě desetiletí.

ZÁHADY STARÉHO EGYPTA 6 (Údolí králů)

Údolí králů na západním břehu Nilu sloužilo jako pohřebiště faraonů a mocných šlechticů. Leží nedaleko bývalého hlavního města Luxoru v hluboké skalní rozsedlině vápencového masivu Lybijského pohoří. Je to nehostinné místo, a řada hrobek byla navíc i v minulých staletích vykradena. Většina z nich přesto zůstává důkazem obrovské moci a bohatství tehdejších vládců. Veřejnosti je toto pohřebiště asi nejznámější díky objevu Tutanchamonovy hrobky, ve které byl nalezen poklad nedozírné hodnoty.

V Abúsíru byl objeven nový chrám Ramesse II.

Archeologické výzkumy Českého egyptologického ústavu Filozofické fakulty Univerzity Karlovy na jeho archeologické koncesi v Abúsíru potvrdily existenci doposud zcela neznámého chrámového komplexu staroegyptského panovníka. Byl objeven na východním okraji české koncese, v prostoru, která vytváří přirozený předěl mezi úrodnou oblastí kolem Nilu a jeho terasou.

Stránky

Subscribe to Egyptológia na Slovensku a v Čechách