Hľadanie starovekých artefaktov, ich štúdium, analýza a klasifikácia. Obnova stratených znalostí dávnych civilizácií. Organizovanie expedícií, výletov a návštev múzeí. Úvahy o filozofických aspektoch starovekých civilizácií. Porovnanie s výsledkami oficiálnej vedy a s novými alternatívnymi trendmi - to sú len niektoré z cieľov unikátneho bádateľského Projektu ISIDA. Posúďte sami - vydajte sa s nami na prvú virtuálnu púť...
Sokol
O dome, kde žil človek, ktorý vstal z mŕtvych i o pozícii, ktorú zastával vo svetovej histórii, sa toho z dnešných ani starých textov veľa nedozvieme. Presné miesto posledného odpočinku Osirisa nie je známe. No egyptské a grécke legendy prakticky nemajú žiadnu pochybnosť o tom, že miesto jeho odpočinku je v Abydose.
E. A. Wallis Budge: „Vzkriesenie Osirisa“ Zväzok 1
Osirisov chrám sa nachádza severo-západne od Chrámu Setiho a Osireonu. Asi tak kilometer. Toto miesto ako prvý objavil a opísal Auguste Mariette vo svojej práci "Abydos: description des fouilles", ktorá zahŕňa aj geografickú mapu-schému Abydosu, a takisto aj schému samotného Osirisovho chrámového komplexu.
Plná veľkosť Obr.►http://www.kemet.sk/files/clanok-subory-2014/abydos-mapa-auguste-mariett...
Schémy sú prebraté z práce Augusta Marietteho "Abydos: description des fouilles"
Miesto, kam pricestovala naša skupina v apríli roku 2013, je vlastne ruinou rôznych budov z rôznych dynastií, vybudovaných na základoch a pozostatkoch starobylých budov ešte z predynastického obdobia. Skutočné meno ani účel tejto prvej stavby, ktorá sa neskôr stala miestom uctievania Boha Osirisa, dodnes nie je známe. Vieme len to, že stavba bola vyvýšená v časoch 6. dynastie a dostavovali a zrekonštruovali ju v časoch 11.-12. a 19. dynastie.
Dnes je Osirisov chrámový komplex z troch strán obkolesený egyptskou dedinou (vľavo na obrázku).
Na mieste to vyzerá takto:
Chcem si len označiť terén v sledovanom štvorci. Vymyká sa z celkového reliéfu púšte od Setiho chrámu po Osirisov chrám a odlišuje sa početnými prepadliskami. Čo je ich príčinou - dosiaľ nie je známe. Je možné, že je to kvôli mnohým vykopávkam (ale kde je nejaká zmienka o nich?). Je možné, že púštny piesok v sebe ukrýva staré stavby, čakajúce na archeológov a výskumníkov. A možno sú to prepadliská do podzemných poschodí. Táto otázka ostáva zatiaľ otvorenou.
Celé územie chrámového komplexu je ohradené stenou z nepálených tehál vybudovanou staviteľmi neskorého dynastického obdobia. Šírka stien v najzachovalejších častiach dosahuje až 5 metrov.
Ak si pozorne prezriete horizontálnu úroveň obvodových stien, ľahko zbadáte výškové prepady a „vlnitosť“. Čím to môže byť? Ničím iným než podzemnými prepadliskami a usadeninami pod základmi. To znamená, že verzia lokálneho, zjavného reliéfu teritória Osirisovho chrámového komplexu spojeného s prepadlinami do podzemných dutín, má svoje opodstatnenie.
Vpravo od hlavnej brány vedúcej do chrámu, spod masívu piesku, vykukuje časť žulovej stély s kartušou Men-Maat–Ra. Podľa zoznamu kráľovských mien uvedených v Egyptskom hieroglyfickom slovníku od Wallisa Budgeho, kartuša, s najväčšou pravdepodobnosťou, patrí faraónovi Setimu I. z 19. dynastie.
-pokračovanie-
Všetky časti nájdete na tejto adrese.
Všetky časti "Projektu ISIDA" nájdete na tejto adrese.
Projekt ISIDA
Expedícia sa uskutočnila 8. - 14. 4. 2013
Zdroj: http://isida-project.org/egypt_april_2013/sanctuary.htm
Preklad: Horča
Korektúry: Sokol
Súvisiace:
Abydos
http://www.kemet.sk/abydos