OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

ABÚ SIMBEL: Obrovský chrám Ramzesa II. Veľkého bol pochovaný takmer 3000 rokov


Chrám Abú Simbel je obrovský kamenný chrámový komplex, ktorý sa nachádza na hraniciach Egypta so Sudánom. Dva chrámy z tohto komplexu postavili v 13. storočí p.n.l. počas vlády veľkého a mocného Ramzesa Veľkého. Dnes je tento chrám známy pod menom Chrám Abú Simbel, ale v minulosti ho prezývali aj “Chrám Ramzesa Veľkého, milovaného Amonom”. V 60-tych rokov postavili Asuánsku vodnú nádrž, vďaka ktorej neskôr vzniklo Nasírovo jazero (Nasírovo more). Toto však chrám ohrozovalo, až nakoniec Abú Simbel museli v roku 1968 premiestniť.

 


Vchod do chrámu Abú Simbel, so štyrmi sochami Ramzesa Veľkého. Zdroj ›› UNESCO

 

Počiatok Veľkého Chrámu

Chrám Abú Simbel pozostáva z dvoch obrovských chrámov (Veľký Chrám a Malý Chrám), ktoré boli vytesané do horského svahu. Chrám si nechal postaviť samotný Ramzes Veľký, jeden z najznámejších egyptských faraónov.

Podľa niektorých vedcov chrám začali stavať okolo roku 1264 p.n.l. Tvrdia tak na základe skutočnosti, že v interiéri Veľkého Chrámu sú vyobrazenia oslavujúce víťazstvo Ramzesa Veľkého nad Chetitmi v bitke pri Kadeši v roku 1274 p.n.l. Druhou alternatívou je rok 1244 p.n.l., ktorý sa tiež považuje za začiatok výstavby Chrámu Abú Simbel. Podľa tejto hypotézy sa Chrám nachádza na hranici s porazenými krajinami Núbie a tak ho tam postavili po dobyvateľských operáciách, ktoré faraón viedol proti Núbijcom.

Každopádne, všetci sa zhodujú na jednom, a to, že výstavba Chrámu trvala 20 rokov. Nad vchodom do Veľkého Chrámu sa týčia štyri kolosálne sediace sochy Ramzesa Veľkého (majú 20 metrov na výšku) a pozerajú sa na každého, kto prichádza. Čo sa týka Malého Chrámu, ten bol pravdepodobne postavený pre Nefertari, ženu Ramzesa Veľkého a jeho vchod strážia dve sochy kráľovnej a štyri sochy faraóna (každá socha má cca 10 metrov).

 


Chrám Nefertari v Abú Simbel. Zdroj ›› Verejná doména

 

Svätyňa

K najzaujímavejším aspektom Chrámu Abú Simbel patrí najmä vnútorná svätyňa Veľkého Chrámu. Na tomto posvätnom mieste sú štyri sochy – sochy Ra, Amuna, Ptaha, a samotného Ramzesa Veľkého. Chrám bol postavený tak, že dvakrát do roka – 21. februára a 22. októbra – slnečné lúče preniknú priamo do svätyne a osvetľujú tri sochy. Socha Ptaha ostáva v tme, pravdepodobne preto, že o jeho božstve sa rozpráva v spojitosti s Podsvetím. Uvedené dva dátumy sa považujú za deň narodenia a korunovácie faraóna, hoci žiadne priame dôkazy neexistujú. Vedci sa zhodujú na tom, že sa určite jedná o dátumy, ktoré v živote Ramzesa Veľkého predstavovali dôležité momenty.

 


Chrám Abú Simbel, štyri sochy božstiev vo Vnútornej Svätyni. Zdroj ›› CC by SA 3.0

 

Stratený v piesku

Nakoniec zostal Chrám Abú Simbel opustený a na tisícročia zostal pochovaný pod pieskom. Na túto pamätihodnosť sa zabudlo a “znovu-nájdený” bol až na začiatku 19. storočia. Podarilo sa to švajčiarskemu cestovateľovi a geografovi Johannovi Ludwigovi Burckhardtovi (preslávil sa hlavne objavením kamenného mesta Petra v Jordánsku). Podľa jednej verzie príbehu sa v roku 1813 Buckhardt plavil po Níle, keď zbadal vrchol Veľkého Chrámu, ktorý nebol zakrytý pieskom. V inom príbehu sa hovorí, že švajčiarskeho učenca sprevádzal egyptský chlapec Abú Simbel, po ktorom neskôr nálezisko pomenoval. Buckhardt nebol schopný Chrám vyhrabať spod piesku sám. Nálezisko spomenul svojmu priateľovi Giovannimu Battistovi a spolu sa pokúsili pamiatku odkryť, ale bez výsledku. V roku 1917 sa Battista vrátil a Chrám sa mu podarilo úspešne odhaliť a zobrať stadiaľ všetko hodnotné, čo sa len dalo.

 


Obrázky z diela “Egypt a Núbia” od Davida Robertsa, vydaného medzi 1845 a 1849, zobrazujú Veľkú sieň chrámu Abú Simbel pochovanú v piesku. Zdroje ›› Verejná doména 1; ›› Verejná doména 2

 

Zachránený pred zničením

V 60-tych rokoch bol Chrám ohrozený výstavbou Asuánskej priehrady. Kompetentní však rozhodli, že pamiatku by mali zachrániť a odsúhlasili opatrenia, ako to urobiť. Nakoniec sa rozhodlo, že Chrám rozoberú a potom poskladajú späť na novom mieste. Premiestňovanie začalo v roku 1964 a skončilo v roku 1968 a doteraz sa považuje za jedno z najväčších počinov v archeológii. Chrám je dnes súčasťou svetového dedičstva UNESCO a patrí k obľúbeným turistickým destináciám. Podľa jedného zdroja je Chrám Abú Simbel najnavštevovanejšou lokalitou v Egypte, hneď po pyramídach v Gíze.

 


Demontáž a opätovná montáž Abú Simbel bola inžinierskym veľdielom. (›› Verejná doména)

 


Úvodný obrázok: Veľká stĺpová sieň, Chrám Ramzesa II., Abú Simbel. (›› Terry Feuerborn/flickr)

 

Zdroje

emdrichardson, 2017. The Temple of Abu Simbel. [Online]
http://www.atlasobscura.com/places/the-temple-of-abu-simbel-egypt
Jarus, O., 2013. Abu Simbel: Temples of Ramesses II. [Online]
https://www.livescience.com/37360-abu-simbel.html
Mark, J. J., 2013. Abu Simbel. [Online]
http://www.ancient.eu/Abu_Simbel/
Sacred Destinations, 2017. Abu Simbel, Aswan Governorate. [Online]
http://www.sacred-destinations.com/egypt/abu-simbel
UNESCO, 2017. Nubian Monuments from Abu Simbel to Philae. [Online]
http://whc.unesco.org/en/list/88
http://www.ancient-egypt-online.com, 2017. Abu Simbel. [Online]
http://www.ancient-egypt-online.com/abu-simbel.html

 

Dhwty

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-africa/abu-simbel-enormous...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Lucia Urbanová

Exkluzívne


 

Súvisiace:

Ramesse II.
http://www.kemet.sk/ramesse-ii

Abú Simbel
http://www.kemet.sk/nalezisko/abu-simbel

Chrámy Egypta
http://www.kemet.sk/rubrika/chramy-egypta

 


Vládcovia: 
Sekcie: 
Náleziská: