Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s príbehom Atlantídy, takzvanej „Starej zeme“: V dávnych dobách ľudia verili, že v oblasti severného Atlantiku kedysi jestvoval ostrovný kontinent, ktorého presné umiestnenie je predmetom diskusií učencov až do dnešných dní; bádatelia vytvorili tiež alternatívne teórie v snahe objasniť mnohé mýty a legendy, ktoré sa k tejto bájnej zemi viažu. Avšak najlepšie známe pojednanie o Atlantíde je obsiahnuté v Platónových dialógoch Tímaios a Kritias, v ktorých tento filozof popisuje jej pokročilú technológiu, veľkolepú architektúru, nezvyklé spoločenské usporiadanie a faktory, ktoré sa spolupodieľali na jej konečnom páde, ktorý sa časovo zhodoval s biblickou potopou a obdobnými legendami po celom svete. Pôvodným rozprávačom tohto príbehu bol Solón (639-559 p. n. l.), jeden zo siedmich gréckych mudrcov, ktorý bol všeobecne považovaný za najmúdrejšieho.
Od Solóna sa tento príbeh preniesol do rodiny Kritiasa staršieho a potom k jeho vnukovi Kritiasovi, ktorý ho rozprával Platónovi (427-347 p. n. l.). To však nie je v žiadnom prípade jediný popis Atlantídy, ktorý je možné nájsť v starobylých spisoch, a pre tých, ktorí majú o tento príbeh hlbší záujem, existuje množstvo podložených dôkazov z ďalších zdrojov starovekých ako aj moderných. Téma Atlantídy sa vlastne v priebehu rokov ukázala natoľko populárna, že keď bola v minulom storočí publikovaná kniha Ignatia Donnellyho (1831-1901) „Atlantída – predpotopný svet“, prieskum verejného mienenia, ktorý v tej dobe uskutočnili britskí novinári, zhodnotil správy o Atlantíde ako druhé najvýznamnejšie hneď po správach o príchode Krista! Existuje celý rad teórií, čo sa týka príčiny potopenia Atlantídy, z ktorých väčšinu som podrobila dôkladnej analýze vo svojej knihe „Atlantída: mýtus či realita“?
Manéthó usporiadal obdobie vlády rôznych kráľov do tridsaťjeden dynastií, ktoré egyptológovia rozdelili na Starú, Strednú a Novú ríšu a neskoré obdobie (viď Dodatok), pričom každú etapu charakterizuje homogénna civilizácia a oddeľuje prechodné obdobie politickej nestability. Presná dĺžka rôznych vlád však nie je vo všetkých prípadoch uvedená, čo vyvoláva zmätky v údajoch až prípadne chybné časové posuny udalostí. Učenci majú tendenciu vyriešiť egyptskú chronológiu tak, že postupujú do minulosti a budúcnosti od určitých pevne daných momentov, ktoré boli zistené z náhodných záznamov astronomických javov. Napríklad heliakický východ hviezdy Síria, ktorý bol zaznamenaný v siedmom roku vlády kráľa Senvosreta III., sa udial podľa výpočtov v roku 1872 p. n. l. Prehistorické obdobie bolo datované iba podľa archeologických prieskumov v rôznych lokalitách Horného a Dolného Egypta, až nedávny objav metódy určovania veku pomocou rádioaktívneho izotopu 14C pomohol vytvoriť presnejší obraz týchto pradávnych dôb.
Cyril Aldred v súlade s všeobecne uznávanými archeologickými predstavami o predynastickom období nás vo svojej knihe „Egypťania“ informuje, že v neskorom paleolite ovplyvnila podnebie v Severnej Afrike ustupujúca ľadová čapica, čo spôsobilo, že sa klíma stala postupne suchšia. Níl, ktorý bol v minulosti obrovským vnútrozemským jazerom, sa zmenšil, dosiahol svoje súčasné rozmery, čo nutne vyvolalo rozptýlenie obyvateľov daného regiónu, ktorí sa následne zhromaždili v snahe nájsť vodu v okolí tejto veľkej rieky. Stará predynastická doba, ktorá sa približne počíta od 5.000 rokov p. n. l. a pre ktorú existujú dôkazy z archeologických nálezov vo Fajjúmskej preliačine, v oblasti Mosta Gedda na severe a Dér Tása na juhu, zahŕňala neolitické a chalkotické obdobie. Tieto rané predynastické obdobia sú vymedzené periódou od 4.000 do 3.600 rokov p. n. l. a k ich hlavným sídlam patria Badárí, Merimda, Al-Amra, Nakáda, Ballás, Kus, Abydos a Mahásna. Stredná a neskorá predynastická doba sa datuje od 3.600 do 3.200 rokov p. n. l. a po nej sa už dostávame do ríše zaznamenanej histórie. To, čo však vieme skutočne s istotou, je, že behom amratienského obdobia v rokoch 4.000 až 3.600 p. n. l., ktoré sa nazýva podľa archeologického náleziska v Al-Amre blízko Abydosu v južnom Egypte, sa tu objavil príliv ľudí so širokou hlavou (brachikefalickí), zatiaľ čo pôvodná populácia Hamitov náležala k dlhohlavému (dolichokefalickému) typu. Všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že toto rozšírenie cudzieho vplyvu v 4. tisícročí p. n. l., podobne ako v 2. tisícročí, prišlo zo severu.
Teraz porovnajme predchádzajúce údaje s tými, ktoré sú dostupné z iných zdrojov. Podľa Hérodota, ktorý získal svoje informácie od egyptských kňazov, sa egyptská písaná história objavuje už 11.340 rokov pred jeho érou čiže takmer 14.000 rokov pred súčasnosťou. Pre toto tvrdenie môžeme nájsť istú mieru podpory u Ignatia Donellyho v jeho citáte nasledujúceho výťahu z knihy profesora Winchella „Ľudia pred Adamom“:
„V epoche Meniho,“ hovorí Winchell, „boli už Egypťania civilizovaný a veľmi početný národ. Manéthó nás informuje, že Athótis, syn prvého kráľa Meniho, vybudoval palác v Memfise; že bol lekárom a zanechal po sebe knihy o anatómii. Všetky tieto prehlásenia vedú jednoducho k záveru, že dokonca i v tomto ranom období sa Egypťania nachádzali na vysokej civilizačnej úrovni. V dobách Meniho mali Egypťania už dávno svojich architektov, sochárov, maliarov, mytológov a teológov.“ Profesor Richard Owen hovorí: „Egypt je popisovaný ako civilizovaná a vysoko organizovaná spoločnosť už pred Meniho dobou. Pastiersku komunitu skupiny kočovných rodín, ako sú zobrazené v Pentateuchu, je možné považovať za prvý krok k civilizácii. Avšak o koľko predstihuje toto štádium národ, ktorý je riadený kráľovskou vládou, má odstupňovanú spoločenskú štruktúru, deľbu práce, z ktorej jeden druh, ktorý zastávalo kňazstvo, spočíval v písomnom zaznamenávaní mien a dynastií kráľov, trvaní a hlavných udalostí ich vlády!“ Ernest Renan poukazuje na to, že „Egypt sa už v počiatkoch javí ako vyspelá, zrelá spoločnosť, ktorej úplne chýba mýtické a heroické obdobie, akoby táto zem nikdy nepoznala mladosť. Jej civilizácia nemá žiadne počiatočné štádium a jej umeniu chýba archaická etapa. Civilizácia tejto starej monarchie sa neobjavila v nezrelom vývojovom štádiu, šlo už o vyspelú spoločnosť.4
- pokračovanie -
Murry Hope
Odkazy:
4. I. Donnelly: Atlantis (Atlantída), str. 131-2.
Ďalšie časti nájdete na tejto adrese.
SÍRIUS A SÚVISLOSTI, vydavateľstvo PRAGMA 2009
Preložila Hedvika Vlasová
Preklad z češtiny: Sokol
Knihu môžete objednať na tejto adrese
