Predpokladá sa, že pred vznikom historicky doložených kultúr Sumeru a starovekého Egypta existovala veľká civilizácia, ktorej veda a technológia predčila dokonca i naše súčasné úspechy. Keď však rozmar prírody spôsobil vyhladenie jej materskej zeme, všetko, čo zostalo, bola ľudová tradícia, ktorá sa pomaly menila na legendárne mýty a povery. V knihe Sírius a súvislosti som sa zaoberala významom a vplyvom dvojhviezdy Sírius na rozvoj a kultúru dynastického Egypta. Malo napríklad toto spojenie vzťah iba k záplavám Nílu behom „psích dní“, alebo si boli starí Egypťania vedomí hlbšieho, závažnejšieho významu? Mnohí mystici a metafyzici sa domnievajú, že Sírius je evolučným kľúčom k vývoju Zeme, a čo je dôležitejšie, že pravdepodobne hrá dôležitú úlohu vzhľadom k budúcnosti našej planéty. Možnože starí egyptskí kňazi, ktorí získali svoje znalosti od zmienenej technicky vyspelej predpotopnej civilizácie, si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomovali, čo bolo dôvodom, prečo sa snažili skryť jej skutočný význam do svojich najtajnejších a najúčinnejších rituálov. Avšak v priebehu mnohých storočí, kedy trvali dynastie starého Egypta, sa pôvodné znalosti a skutočné významy, ktoré sa skrývali za podobnými praktikami, pomaly menili na poverčivé hókusy pókusy, až kým nakoniec nepodľahli nevyhnutnému „syndrómu moci“, pričom jej pôvodná podstata (a etika) bola dávno zabudnutá.
No táto kniha sa nezaoberá v prvom rade starým Egyptom a náboženskými vierami a zvykmi, ktoré si títo ľudia staroveku obľúbili, ale je skôr zameraná na skúmanie tých aspektov viery starých Egypťanov, ktoré boli prevzaté z omnoho staršej a hlbšej tradície. Tradície, v ktorej sa spájajú znalosti všeobecnej vedy, astronómie, astrofyziky a psychológie, ktoré sú úplne porovnateľné s tým, čo poznáme dnes my a v niektorých ohľadoch sú dokonca vyspelejšie. Mnohostranné vedomosti obsiahnuté v týchto kozmických pravdách zahŕňali úlohu našej planéty a slnečnej sústavy vzhľadom ku galaxii, evolučný model daný ľudskému rodu a všetkým ostatným druhom, s ktorými žijeme spoločne na Zemi, a skutočnú povahu a konečný potenciál ľudskej mysle/vedomia.
Mojou snahou teda bolo spretrhať putá historickej ortodoxie a predložiť obraz Egypta z archaických dôb, ktorý sa sústredí na pôvod egyptských metafyzických predstáv, lebo práve tu spočíva plán labyrintu nevedomosti, z ktorého sa musíme vymaniť, ak chceme spojiť dávne vedenie s modernou vedou a psychológiou. Nebolo napríklad obyčajnou náhodou, že bol Sírius vždy zobrazovaný ako päťcípa hviezda, pričom týchto päť cípov symbolizuje to, čo je z metafyziky známe ako prvotná štvorka – Oheň, Vzduch, Voda a Zem – spolu s časom, ktorý sa nachádza v piatom či najvyššom cípe.
Viac než štyridsať rokov bádaní a skúmaní pôvodu starých magických a mystických predstáv ma priviedlo k záveru, že na to, čo sa tak populárne označuje ako „okultná“ či „magická“ sila, môžeme ľahko nájsť porovnanie a vysvetlenie v súčasných štúdiách parapsychológie a teoretickej fyziky. Všetky zdroje energie v rámci známeho vesmíru spadajú, ako sa zdá, do štyroch odlišných kategórií – slabé a silné nukleárne sily, elektromagnetizmus a gravitácia, s prípadnou existenciou piatej, čiže harmonizujúcej sily, ktorú predstavuje podľa môjho názoru čas (viď moja kniha s názvom „Time: The Ultimate Energy“; „Čas: najvyššia energia“). Dve z týchto síl (slabú nukleárnu silu a elektromagnetizmus) označujem ako chaotické a dve (silnú nukleárnu silu a gravitáciu) ako usporiadané. Čas je potom nositeľom oboch aspektov v rovnakom pomere. Čas, podobne ako zvyšné štyri energetické sily, má zodpovedajúce elementárne častice na kvantovej (mikroskopickej) úrovni, ale navyše, ako sa zdá, je nositeľom hlbších metafyzických aspektov, ktoré najstaršie známe centrá civilizácie a ich prehistorickí predchodcovia zjavne uznávali a s náležitým rešpektom oceňovali.
Prevažnú časť okultnej/magickej/náboženskej tematiky, ktorá prenikla historickým sitom, by som teda definovala ako jadro znalostí týkajúcich sa prírodných zákonov, ktoré sa vzhľadom k prílišnému dôrazu na svet hmotnej povahy postupne oddelili od hlavného prúdu vedy. Takzvané „okultné“ mystériá, ktoré majú pravdepodobne svoj pôvod buď v prehistorickej ére, alebo v sumerských, egyptských a babylonských dobách nie sú teda nič viac než starobylé vedecké fakty, ktoré boli zakódované do pevných zásad, ktorým ľahko rozumeli i ľudia neznalí písma. Mnohé z týchto mystérií sa však v priebehu storočí postupne zvrhlo na povery a ich skutočný zmysel upadol dávno do zabudnutia.
Musím sa však vrátiť k archaickému a starobylému Egyptu a ku zdroju, z ktorého Egypťania tieto znalosti čerpali. Stále sa vedú neutíchajúce diskusie o tom, či ich učitelia skutočne prišli z oblasti samotného Síria – inými slovami či boli mimozemšťania, ako tvrdí Robert Temple a ďalší bádatelia – alebo či pôvod týchto znalostí bol bližší domovu, či nevzišiel napríklad z Atlantídy či Antarktídy, ako nedávno navrhol Graham Hancock vo svojej knihe „Fingerprints of the God“ („Odtlačky prstov bohov“). Môj vlastný predpoklad, v ktorom sa spája jednak empirický výskum, a tiež vrodená „pamäť“, je ten, že táto slnečná sústava bola „oplodnená“ z dvojhvezdia Síria A a B, ktorého archetypy predprogramovali svoje znalosti do genetických štruktúr niekoľkých jedincov zo zmienených prehistorických vysoko vyspelých civilizácií, ktorí boli schopní ich pochopiť a využiť nielen k svojmu duchovnému poznaniu, ale tiež na rozvoj technológie. Biblický príbeh týkajúci sa „synov Boha a dcér ľudí“ sa teda vzťahuje skôr k určitému genetickému zásahu, ktorý riadili vyvinutejšie inteligencie (pole vedomia), než k pohlavnému spojeniu s mimozemšťanmi! Tento implantovaný gén sa potom preniesol na určitých jedincov v rámci kolonizovaných oblastí a z času na čas sa počas vekov manifestuje – možno u nemnohých tzv. géniov, ktorým všetci vďačíme za ich príspevok k rozvoju vedy, umenia a humanity, ale častejšie u tých neznámych hrdinov a hrdiniek, ktorých úlohou je jednoducho zaistiť jeho trvanie či už geneticky, alebo cestou rozširovania vedenia.
Zamyslime sa na okamih nad problémami, ktorým čelila uvedená vyvinutá rasa, keď sa pokúšala preniesť svoj obrovský prameň vedomostí na nevzdelaných ľudí, ktorí boli hlboko ponorení v ochrannom rubáši povier a ktorí ešte stále žili prevažne inštinktívne, pričom racionálne a intuitívne aspekty ich mozgov, ktorým chýbala vhodná stimulácia, neboli schopné pochopiť pokročilú technológiu bežne používanú učiteľmi. Ich bohovia a bohyne boli pre nich vládnucimi mystickými archetypmi vlastnej existencie, boli tými metafyzickými silami, ku ktorým sa obracali o pomoc a radu, keď to vyžadovali udalosti každodenného života. Aký lepší spôsob by ich učitelia mali, pokiaľ im chceli odovzdať svoje vedomosti o kozmických energiách, než týchto päť síl, o ktorých vedeli, že sú riadiacimi skrytými silami tohto vesmíru, zosobniť možno v podobe piatich epagomenálnych netérov? Objavuje sa tu i rad ďalších zaujímavých (a pre parafyzika úplne samozrejmých) postáv, ako napríklad vládcovia času Thovt/Tehuti a Anup, zatiaľ čo znalosť striedavých prúdov chaosu a poriadku je úplne isto ilustrovaná v opakovaných rozprávaniach o nekonečnom boji Hóra a Setha. O tom všetkom bude reč na nasledujúcich stránkach.
Hoci pri uvádzaní príslušných egyptologických údajov plne súhlasím so známymi faktami a uznávanou vedou, snažím sa tiež rozšíriť celkovú panorámu v snahe o niektoré názory a interpretácie, ktoré sa objavujú v súčasných metafyzických/parafyzických predstavách, ako je napríklad prirodzená povaha vedomia, ktoré je definované teóriou „polí“ ako „pole aktívnych častíc usilujúcich o usporiadaný stav“. Všetky informácie by teda mali byť posudzované v rámci každej z nasledujúcich kategórií: aktuálne, astronomické, alegorické a archetypálne. Vydajte sa teda na púť labyrintom minulosti a behom nej si utvorte svoje vlastné závery, čo ako viem, iste urobíte.
- pokračovanie -
Murry Hope
Ďalšie časti nájdete na tejto adrese.
SÍRIUS A SÚVISLOSTI, vydavateľstvo PRAGMA 2009
Preložila Hedvika Vlasová
Preklad z češtiny: Sokol
Knihu môžete objednať na tejto adrese
