Schwaller de Lubicz sa ďalej domnieva, že Sírius má určitý vplyv na podnebie našej planéty a komentuje skutočnosť, že klimatologická zmena, hoci len o niekoľko stupňov, môže ovplyvniť všetok život na zemi. Pokles teploty núti ľudí, aby sa presídlili do iných menej nehostinných pásiem, zatiaľ čo vyššie teploty sú svedkami zrodu nového rastlinného a živočíšneho života. Niektoré z hlavných pohybov v rámci našej slnečnej sústavy sú veľmi dobre známe, o iných nevieme takmer nič, a keďže sa zdá, že sa klimatologické zmeny riadia podľa hviezdnych variácií, Schwaller de Lubicz považuje Sírius za činiteľa, ktorý je zodpovedný nielen za naše podnebie, ale tiež za klímu v celej slnečnej sústave. Tieto skutočnosti by sme mali mať na mysli vzhľadom k zmenám stavu klímy, ku ktorým v priebehu niekoľkých posledných rokov globálne dochádza.
Zo štúdia síriuského (sóthického) kalendára je možné vyvodiť, že precesia bodov rovnodennosti, ktorej objav je až dosiaľ prisudzovaný Hipparchovi, bola starým Egypťanom (a Atlantíďanom) známa, pričom heliakický východ Síria bol spájaný s počiatkom nílskych záplav a so zrodením Rea v zodiakálnom znamení Leva. Schwaller de Lubicz hovorí:
„Aj tak je to vždy Nun, prapôvodný a slobodný stav (či oceán), kto prijíma charakteristický impulz nebeského vplyvu a tento vplyv sa líši podľa precesného mesiaca.
Z tohto dôvodu ovládali faraónsku prehistóriu Blíženci Šov a Tefnut, ktorých podstata spočíva v oddelení nebies od Zeme. To je interpretované ako reprezentácia dvoch korún egyptskej ríše, až dosiaľ oddelených. V tej dobe tu existovalo Južné kráľovstvo s dvoma hlavnými mestami s názvami Nechen a Necheb a Severné kráľovstvo tiež s dvoma hlavnými mestami Dep a Pe. Pozostatky tohto obdobia ukazujú výrazný podvojný charakter a je úplne isté, že práve v tejto dobe bolo vyjavené heliopolské mystérium prvotnej duality.
V Memfise v období Starej Ríše mal dominujúce postavenie Hap, Býk, ktorý prejavil nebeský oheň v pozemskej forme. Býk, veľký netér historického obdobia, ktorého nadvláda trvala od roku 4380 do roku 2200 pr. n. l., ovláda i krétsku civilizáciu.
Od Strednej ríše až po začiatok kresťanskej éry sme svedkami nadvlády Amona čiže Barana. A práve pod vládou Amona je v Tébách zásluhou Tehutiho (Thovta), pána Heliopolisu, vznikajúci oheň „odčerpaný“ zo svojej, dalo by sa povedať pozemskej jalovej kryštalizačnej látky, ktorú stelesňuje Chons.
Nun je nemenný, zatiaľ čo receptívne vonkajšie prostredie je tvorivé a plodné, a preto ženskej povahy. Bohyne reprezentujúce toto plodné prostredie vznikali postupne: Nut v Heliopolise, Sachmet-Hathor v Memfise a neskôr Mut v Tébach.
V Heliopolise vznikli ako dielo stvorenia Šov a Tefnut; v Memfise sa ním stal Nefertum, potomok dvojice Ptah-Sachmet, zatiaľ čo v Tébach bol plodom Amona a Muty Chons.
Avšak postupnosť znamená postupné vytváranie, nie postavenie vedľa seba, hoci filozofická legenda musí tieto princípy umiestniť, akoby príslušné osobnosti existovali súčasne.
A nakoniec okolo roku 60 pr. n. l., kedy končí pod vládou Kleopatry politické impérium Egypta, začína naša kresťanská éra Rýb.“15
Ako som už naznačila vo svojich predchádzajúcich publikáciách, prevládajúci étos skresľuje skryté vplyvy a každá jednotlivá kultúra reaguje odlišne a vysvetľuje si netérov čiže bohov a bohyne podľa svojho vlastného obrazu a predstavivosti alebo podľa svojich konkrétnych potrieb.
Podľa tohto výpočtu Schwallera de Lubicz je možné slávne Smaragdové dosky Herma Trismegista (http://www.kemet.sk/clanok/smaragdove-dosky-thotha-atlantana) približne historicky zaradiť. Ich vznik teda spadá niekam medzi memfidskú a Strednú ríšu. Platónove kulty býka, ako sú popisované v dialógoch Tímaios a Kritiás, nadobúdajú tiež v svetle neskoršieho datovania novú podobu, čo ukazuje, ako buď samotný Platón, Solón, ktorý s touto informáciou prišiel, či egyptskí kňazi, zaraďovali svoje historické skutočnosti len približne. Mám tendenciu pochybovať o slovách Solóna a ako sa zdá, práce Schwallera de Lubicz a Lucie Lamy potvrdzujú moju domnienku, že Egypťania si zachovali svoje rané znalosti len s určitou mierou presnosti.
Čo sa týka zmien, ku ktorým došlo v minulých astrologických vekoch a ktoré mali výrazný vplyv na našu planétu, moje vlastné výskumy ukazujú, že jedna veľká katastrofa – možno posun pólov, sa odohrala na konci zodiakálneho veku Škorpióna. V jej dôsledku došlo k potopeniu zeme Mu, ktorú britský vedec P. Sclater neskôr označil podľa lemurov ako Lemúriu. Táto katastrofa ďalej zavinila veľké zmeny v oblasti Južnej Ameriky (viď Codex Troanus). To spôsobilo, že sa veľké časti zeme oddelili od pôvodnej kontinentálnej zemskej masy, čo mohlo mať za následok vznik ostrovného kontinentu Atlantídy. Nasledujúci vek Váh so sebou pravdepodobne priniesol opätovné vyváženie evolučných činiteľov, nielen pokiaľ ide o samotnú Gaiu, ale tiež o formy života, ktoré ju obývali. Vo veku Panny sa všetko skľudnilo a vyrovnalo a vyspelé civilizácie, ako napríklad Atlantída, pravdepodobne využívali hojnosti vonkajšej energie na objavy a rozvoj medicíny a ďalších vedných odborov. V tomto období pravdepodobne prevládalo uctievanie ženského princípu.
Evolúcia len zriedkakedy, ak vôbec, ustrnie, preto mohol vek Leva veľmi ľahko privodiť rýchly prechod k uctievaniu mužského princípu alebo aspoň nastoliť rovnosť medzi podobou bohov a ľudským pohlavím. Lev je tiež uznávaný ako znamenie kráľov a preto niet divu, že Platón dokázal podať tak živý popis kráľovského obdobia Atlantídy, ktoré samozrejme pretrvávalo i vo veku Raka, podobne ako dnes mnoho ľudí húževnato ľpie na pomaly upadajúcich pozostatkoch vplyvu Rýb.
- pokračovanie -
Murry Hope
Ďalšie časti nájdete na tejto adrese.
SÍRIUS A SÚVISLOSTI, vydavateľstvo PRAGMA 2009
Preložila Hedvika Vlasová
Preklad z češtiny: Sokol
Knihu môžete objednať na tejto adrese
