Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
6. Egyptskí faraóni mali často nadváhu
Egyptské umenie obyčajne zobrazuje faraónov ako vznešené a pekné bytosti, ale najskôr na to nebol dôvod. Egyptská strava pozostávajúca z piva, vína, chleba a medu mala vysoký obsah cukru a štúdie ukazujú, že mala neblahý vplyv na šírku kráľovských pásov. Výskumy múmií ukazujú, že veľa egyptských panovníkov trpelo chorobami, nadváhou a dokonca aj cukrovkou. Pozoruhodným príkladom je legendárna kráľovná Hatšepsut, ktorá žila v 15. storočí PNL. Zatiaľ čo ju jej sarkofág zobrazuje ako štíhlu a atletickú, historici tvrdia, že v skutočnosti bola obézna a plešatejúca.
7. Pyramídy neboli postavené otrokmi
Pohľad na pyramídy v Gíze
Život staviteľa pyramídy určite nebol jednoduchý – kostry robotníkov bežne vykazujú znaky artritídy a ostatných chorôb –, ale na základe zistených dôkazov sa predpokladá, že tieto impozantné hrobky nepostavili otroci, ale platení robotníci. Títo starovekí stavební robotníci boli zmesou kvalifikovaných remeselníkov a pomocných pracovníkov, ktorí môžu byť právom hrdí na svoje remeslo. Nápisy na stenách objavené v blízkosti monumentov vypovedajú o tom, že si pre svoje skupiny často vymýšľali humorné pomenovania ako napríklad „Menkaureovi opilci“ alebo „Cheopsovi priatelia“. Predstava o tom, že pyramídy vybudovali otroci pod údermi bičov sa prvýkrát objavila už v piatom storočí PNL u gréckeho historika Herodota, ale väčšina súčasných historikov ju dnes odmieta ako mýtus. Hoci staroveký Egypťania určite nemali problém s vlastníctvom otrokov, ale zdá sa, že ich najčastejšie používali na poľnohospodárske práce a ako domácich sluhov.
8. Kráľ Tutanchamón mohol byť usmrtený hrochom
Faraón Tutanchamón nachádzajúci sa uprostred bohov. Z ľavej strany pri ňom stoji boh Anubis (zobrazovaný ako muž so šakalou hlavou), ktorý bol strážcom brán podsvetia, sprievodcom duší a prinášal srdce zosnulého pred sudcu podsvetia. Na výjave Anubis pokladá ľavú ruku na rameno Tutanchamóna aby ho doviedol pred bohyňu Hathor. Z pravej strany je vyobrazená bohyňa Hathor, ktorá bola bohyňou západu a ochrankyňou Tébskeho pohrebiska. Na výjave prišla pozdraviť mŕtveho, ktorý práve prišiel do ríše mŕtvich a dáva život Tutanchamónovi prostredníctvom znaku Ankh, ktorý drží pri jeho nose. Maľba na stene pohrebnej komory faraóna Tutachamóna v Údolí kráľov, Téby
Prekvapivo málo informácii je známych o živote mladého faraóna Tutanchamóna, ale niekoľko historikov sa domnieva, že vedia, ako zomrel. Podrobné prehliadky tela mladého kráľa ukázali, že bol zabalzamovaný bez svojho srdca alebo hrudného koša. Tento drastický odklon od obvyklých egyptských pohrebných postupov naznačuje, že faraón pred svojou smrťou mohol utrpieť rozsiahle zranenie. Podľa niekoľkých egyptológov, jednou z možných príčin tohto zranenia mohlo byť uhryznutie od hrocha. Nálezy naznačujú, že Egypťania lovili zver pre šport a sochy objavené v Tutanchamónovej kráľovskej hrobke zobrazujú mladého faraóna v pozícií pri hode harpúnou. Pokiaľ mladý faraón skutočne obľuboval nebezpečný lov, potom mohla byť jeho smrť dôsledkom nehody, ktorú na ňom utrpel.
9. Niektorí egyptský lekári mali odbornú špecializáciu
Detail z hieroglyfického nápisu v chráme Setiho I., Abydos
Staroveký doktor bol obyčajne všeobecným lekárom, ale nálezy ukazujú, že egyptský lekári niekedy cieľavedome liečili iba určitú časť ľudského tela. Táto raná forma lekárskej špecializácie bola prvýkrát zaznamenaná v roku 450 PNL cestovateľom a historikom Herodotom. V diele Pojednanie o egyptskej medicíne napísal, „Každý lekár je lieči iba jednu nemoc a nie viaceré... niekto oči, niekto zuby, niekto to, čo prináleží do brucha.“ Títo špecialisti mali dokonca charakteristické pomenovania. Zubári boli známi ako „doktori na zub,“ zatiaľ čo pomenovanie pre proctologistov sa literárne vyjadrovalo ako „pastier konečníka.“
10. Egypťania chovali mnoho zvierat ako domácich miláčikov
Detail nástenej maľby husí požierajúcich trávu z Médúmu. Táto časť nástenej maľby bola objavená v mastabe Nefermaata a jeho manželky Itet v Médume kde zdobí spodnú časť jednej zo stien v chodbe vedúcej do kaplnky Itet. Datovanie: Obdobie Starej ríše, 4. dynastia (asi 2613 - 2494 PNL) Rozmery: Výška 27 cm Dĺžka 180 cm Šírka 172 cm. Umiestnenie: Káhira, Egyptské národné múzeum.
Egypťania videli zvieratá ako stelesnených bohov a boli jednou z prvých civilizácií, ktorá sa starala o domácich zvieracích miláčikov. Egypťania boli predovšetkým milovníkmi mačiek, ktoré boli spájané s bohyňou Bastet, ale mali tiež úctu k jastrabom, ibisom, psom, levom a paviánom. Mnoho z týchto zvierat malo špeciálne miesto v egyptskej domácnosti a často boli mumifikované a pochované po svojej smrti pri svojom majiteľovi. Iné zvieratá boli špeciálne trénované ako pomocníci pri práci. Napríklad egyptskí policajní dôstojníci boli známi tým, že používali psov alebo cvičené opice, aby im pomáhali, keď boli na hliadke.
11. Egypťania oboch pohlaví nosili makeup
Zosnuli predstupujú pred sudcu mŕtvych - Usireva, detail výjavu z egyptskej Knihy mŕtvich. Datované do obdobia probližne 1070 - 945 PNL
Márnivosť je taká stará ako civilizácia a ani starovekí Egypťania neboli výnimkou. Muži aj ženy boli známi nosením hojných vrstiev make-upu, o ktorom verili, že im dáva ochranu bohov Hora a Ra. Táto kozmetika bola vyrobená drvením minerálov ako je malachit a galenit do látky nazvanej černidlo. Tá bola potom hojne nanášaná okolo očí nástrojom vyrobením z dreva, kosti alebo slonoviny. Ženy si mohli taktiež namaľovať líca červenou farbou alebo použiť henu na ofarbenie rúk a nechtov. Obidve pohlavia používali voňavky vyrobené z oleja, myrhy a škorice. Egypťania verili, že ich make-up má magické liečivé účinky a celkom sa nemýlili: výskum ukázal, že kozmetika založená na obsahu olova používaná v povodí Nílu pomáhala zabrániť očným infekciám.
Vedeli ste?
• Veľká pyramída v Gíze natoľko predbehla svoju dobu, že sa stala najvýznamnejším ľudským architektonickým úspechom na niekoľko tisícročí. Bola postavená v roku 2560 PNL pre faraóna Cheopsa. Pyramída pozostáva z asi 2,3 milióna kamenných blokov a na jej dokončenie bola potrebná armáda robotníkov, ktorá na nej pracovala počas dvadsiatich rokov. Nielen, že je najstarším zo Siedmich divov starovekého sveta, ale je jediným, ktorý sa zachoval až do dnešných čias. Snáď najprekvapujúcejší zo všetkého je fakt, že táto 481 stôp vysoká (v súčasnosti 456 stôp, po storočiach pôsobenia erózie) Veľká pyramída stála ako najvyššia budova sveta počas 3800 rokov.
Evan Andrews
Foto: Werner Forman/Universal Images Group/Getty Images
DEA/A. Dagli Orti/De Agostini/Getty Images
Gianni Dagli Orti/Corbis
Giovanni DallOrto/Wikimedia Commons
Universal History Archive/Getty Images
Zdroj: http://www.history.com/
Preklad: Pavol
Súvisiace:
Egypt a Mainstream
http://www.kemet.sk/egypt-a-mainstream
