Hĺbal som dlho a často o tajomstve účelu pyramíd, trávil som veľa hodín potkýnajúc sa cez skalnaté úlomky, ktoré ich obklopujú alebo som putoval v temných chodbách a komorách, ktoré sú umiestnené v ich vnútri. Často som sedával na bielych vápencových balvanoch na úpätí Veľkej pyramídy alebo na mäkkom piesku v prudkej horúčave popoludňajšieho slnka a uvažoval o tomto probléme. Znova a znova som sa šplhal na kusy stavby, pátral som starostlivo po nejakom kľúči, prezeral som pukliny a študoval celkové usporiadanie týchto troch stavieb.
Rušil som veľké jašterice a ohromných švábov vo vnútri temných, málokedy navštevovaných tuneloch druhej a tretej pyramídy. Skrátka, pri pátraní som pracoval tak usilovne, že som sa s týmito starými stavbami, s týmito kamennými pamätníkmi starého egyptského národa, zoznámil tak dôverne ako s izbami svojho nového bytu v Káhire.
A čím viac som spoznával ich detaily, tým viac som bol nútený ich obdivovať a čím lepšie som rozumel ich zvláštnym plánom, tým lepšie som spoznával ich pozoruhodnú technickú dokonalosť.
Obdivoval som technické znalosti použité už v lomoch, pri transporte a zdvíhaní ohromných kamenných balvanov do správnej polohy k týmto trojhranným dedičstvám vzdialeného staroveku v čase, keď nebola k dispozícii para ani elektrina. Žiadny pojazdný parný žeriav sa nepohyboval po oceľových koľajniciach, aby zdvíhal mohutné bloky z kameňa na určené miesto, pretože para i oceľ boli v tom čase neznámymi veličinami.
Iste, ak by nejaký faraón chcel po sebe pre potomstvo zanechať trvalú hrobku, nemohol by si zvoliť trvácnejšiu architektonickú formu než pyramída. Ohromná základňa, skláňajúce sa strany a úzky vrchol by chránili jeho hrobku proti vetru, piesku a času lepšie ako každý iný tvar, zatiaľ čo pevná masa vnútrajšku by ponúkala najväčšiu možnú odolnosť proti znásilňujúcim rukám ľudí. Aj keď impozantné mrakodrapy - veže New Yorku - dnes prekonávajú Pyramídu, ostáva faktom, že počas celej známej histórie sveta až donedávna bola Pyramída najvyššou stavbou zhotovenou človekom, zatieňujúcou všetko ostatné, divom pre staré národy a hádankou pre ľudí dneška.
Veľmi rýchlo som zistil, tak ako iní bádatelia predo mnou, že vnútorná konštrukcia Veľkej pyramídy je oveľa zložitejšia ako u zvyšných dvoch pyramíd a zároveň neporovnateľne zaujímavejšia. Oveľa väčšou veľkosťou prezrádza väčšiu dôležitosť. Preto som čoskoro sústredil svoje ďalšie štúdium na túto jednu, o ktorej som veril, že musí obsahovať pravé tajomstvo pyramíd.
Poznal som Veľkú pyramídu v každom pozoruhodne sa meniacom egyptskom svetle. Za svitania ju prvé lúče zafarbovali do striebrosiva; miznúce slnko ju zanechávalo bledofialovú, zatiaľ čo za tajomného svetla splnu vyzeral každý jej kameň od základne až po vrchol, akoby sa kúpal v modravom svetle so strieborným nádychom.
A predsa Veľká pyramída, ako ju vidíme dnes, nie je pyramídou, ako ju videli tí pred nami. Ich pyramída bola na všetkých štyroch stranách pokrytá jemným bielym hladkým lešteným vápencom, takže intenzívni odrážala slnečné lúče, čo fyzicky ospravedlňovalo jej staroegyptské meno Svetlo. Základne a strany týchto kamenných blokov mali tak dokonale opracované povrchy a zapadali do seba s takou mozaikovou presnosťou, že spojovacie špáry boli sotva viditeľné. Kamenný ihlan, taký neočakávaný, taký pútavý, postavený na žltom koberci púšte, planul zo silného východného slnka ako svetlo ohromného zrkadla a bol viditeľný z veľkej diaľky. Až do dvanásteho storočia stáli tieto biele kamene stále na svojich miestach. Na ich povrchu boli hieroglyfy, ktoré prinútili pero Abdula Latifa k nasledujúcemu čudnému opisu:
„Kamene sú popísané starými znakmi, teraz nezrozumiteľnými. V celom Egypte som sa nestretol s človekom, ktorý by im rozumel. Týchto nápisov je tak veľa, že iba opisy tých, ktoré je možné vidieť na povrchu dvoch pyramíd, by zaplnili viac ako šesťtisíc strán."
Dnes sú kedysi hladké boky pyramídy terasovito usporiadané do akýchsi schodov, pričom nemožno nájsť ani jediný nápis. Zo všetkých tých tisícok kameňov, ktoré ju obkladali, ostalo iba niekoľko holých blokov pri základni. Zvyšky jasne dokazujú, že obkladový materiál pochádza z pohoria Mokkatam, ktoré leží juhovýchodne od Káhiry. Dva roky po návšteve Abdula Latifa sa Egypt roztriasol a rozochvel, veľké zemetrasenie rozbilo Káhiru na kusy. A potom sa Arabi vrhli na Veľkú pyramídu pre stavebný materiál, aby rozbité mesto obnovili, rovnako ako Turci a Gréci premenili ušľachtilý Panteón na lomy a odviezli väčšinu jeho kameňov, aby postavili domy pre seba. Chamtivo odlupovali šikmé biele vyleštené obkladové bloky a dovážali ich do Káhiry. Koľko starých domov, mešít a pevností egyptského hlavného mesta ukrýva vo svojich dnešných hrubých stenách hieroglyfické nápisy, ktoré kedysi pokrývali štyri strany Veľkej pyramídy? Časť krásnej mešity sultána Hassana, ocenená ako najkrajšia z troch stoviek káhirských mešít, bola vystavaná z týchto obkladových kameňov.
Pyramída má dosť kameňa na to, aby sa z neho mohlo postaviť celé mesto domov slušnej veľkosti - také ohromné množstvo materiálu obsahuje. Aj by boli celú Pyramídu odniesli, ale presvedčili sa, že náklady, práca a čas na odlomenie čo i len jedného z tých ohromných balvanov tvoriacich jej telo by boli celkom neprimerané jeho cene a vzdali sa tejto myšlienky ako beznádejnej. Avšak k tomuto názoru dospeli, až keď odstránili najvrchnejšiu vrstvu muriva, a tak olúpili Pyramídu o jej vrchol.
Vchod, ktorý dnes návštevníci používajú, nie je pôvodným vchodom, ktorý používali starí Egypťania. Starý vchod ostal tajomstvom, mystériom, ktoré strážila a udržiavala Pyramída niekoľko storočí, kým ho neobjavil jeden rozhodný arabský kráľ, ktorý minul celý majetok a obetoval celú armádu robotníkov, aby vyrval tajomstvo zapečateného vchodu z jej váhavého objatia. Vnútorné chodby a komory Veľkej pyramídy vzdorovali gréckym aj rímskym vladárom, rovnako vzdorovali nezasväteným Egypťanom a s odchodom Rimanov boli zabudnuté, aj keď povesť o nich pretrvávala.
- pokračovanie -
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
AUTOROVE KNIHY môžete zakúpiť ›› na tejto adrese.
Paul Brunton
O autorovi
Dr. Paul Brunton zomrel 27. júla 1981 v meste Vevey vo Švajčiarsku. Narodil sa v Londýne v roku 1898. Je autorom trinástich kníh (vydaných za jeho života), Z ktorých prvá, Tajnosti indické, bola publikovaná v roku 1935 a posledná, Duchovná kríza človeka, v roku 1952. Všeobecne sa uznáva, že Dr. Brunton predložil Západu jogu a meditáciu a vyjadril ich filozofické pozadie bežne zrozumiteľnou rečou.
Písal tak, že si stručne poznamenával inšpiratívne myšlienky hneď, ako sa objavili. Často ich zapisoval na zadnú stranu listovej obálky, na okraje novín alebo časopisov, keď sa prechádzal medzi kvetinami v záhradách lemujúcich Ženevské jazero. Potom ich prepisoval na stroji a triedil podľa námetov. Neskôr ich plánoval zredigovať a zostaviť do súvislého textu.
Paul Brunton žil posledných dvadsať rokov svojho života vo Švajčiarsku. Mal rád jeho miernu klímu a jeho majestátne horské scenérie. Sem za ním prichádzali návštevníci a korešpondencia z celého sveta. Hral dôležitú úlohu v životoch veľkého množstva ľudí.
„P. B.", ako ho nazývali jeho čitatelia, bol tichý a jemný človek. Vyžarovala z neho aura nesmiernej láskavosti. Svoje akademické vedomosti pretavil do žiary života. Jeho duchovnosť prerážala temnoty ako svetlo majáka. On však dôrazne odmietal všetky pokusy vytvoriť okolo seba kult. Často pripomínal: „Musíte nájsť svojho P. B. vo vlastnom vnútri."
Súvisiace:
Sfinga (Abu-Hol)
http://www.kemet.sk/stitok/sfinga-abu-hol