OBDOBIA

PREDYNASTICKÉ OBDOBIE (pred rokom 3150 pr.Kr.)
Doba Bohov (49330-14175/9500 pr.Kr.) | Doba Polobohov (14175-3150 pr.Kr.)
RANODYNASTICKÉ OBDOBIE - ARCHAICKÁ DOBA (3150-2700 pr.Kr.)
1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.) | 2. dynastia (2930-2700 pr.Kr.)
STARÁ RÍŠA (2700-2180 pr.Kr.)
3. dynastia (2700-2635 pr.Kr.) | 4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.) | 5. dynastia (2510-2365 pr.Kr.) | 6. dynastia (2365-2180 pr.Kr.)
PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (2180-1994 pr.Kr.)
7. dynastia (70 dní) | 8. dynastia (2180-2170 pr.Kr.) | 9./10. dynastia (2170-2025 pr.Kr.) | 11. dynastia (2119-1994 pr.Kr.)
STREDNÁ RÍŠA (1994-1794 pr.Kr.)
12. dynastia (1994-1794 pr.Kr.)
DRUHÉ PRECHODNÉ OBDOBIE (1794-1543 pr.Kr.)
• 13. dynastia (1794-1650 pr.Kr.) | 14. dynastia (?-1650 pr.Kr.) | 15. dynastia (1650-1539 pr.Kr.) | 16. dynastia (1650-1550 pr.Kr.) | 17. dynastia (1650-1550 pr.Kr.)
NOVÁ RÍŠA (1550-1070 pr.Kr.)
18. dynastia (1550-1292 pr.Kr.) | 19. dynastia (1292-1186 pr.Kr.) | 20. dynastia (1186-1070 pr.Kr.)
TRETIE PRECHODNÉ OBDOBIE (1070-655 pr.Kr.)
21. dynastia (1070-664 pr.Kr.) | 22. dynastia (946-736 pr.Kr.) | 22. dynastia – Hornoegyptská línia (870-730 pr.Kr.) | 23. dynastia (756-712 pr.Kr.) | 24. dynastia (740-712 pr.Kr.) | 25. dynastia (746-655 pr.Kr.)
NESKORÁ DOBA (715-332 pr.Kr.)
26. dynastia (664-525 pr.Kr.) | 27. dynastia – 1. perzská nadvláda (525-401 pr.Kr.) | 28. dynastia (401-399 pr.Kr.) | 29. dynastia (399-380 pr.Kr.) | 30. dynastia (380-342 pr.Kr.) | 31. dynastia – 2. perzská nadvláda (342-332 pr.Kr.)
GRÉCKORÍMSKE OBDOBIE (332 pr.Kr. až 395 po Kr.)
• 32. dynastia – Macedónska (332-304 pr.Kr.) | 33. dynastia – Ptolemaiovská (304-30 pr.Kr.) | 34. dynastia – Rímska (30 pr.Kr.-395)
▲ BYZANTSKÁ DOBA AŽ PO SÚČASNOSŤ
• Východorímski a byzantskí cisári | Umajjovci | Abbásovci | Fátimovci | Ajjúbovci | Mameluci | Vládcovia Osmanskej ríše | dynastia Muhammada Alího | Prezidenti Egyptskej republiky

CHRÁMY

Zobraziť KEMET na väčšej mape

FOTO
ABYDOS | DENDERA | EDFU | LUXOR | KARNAK

Projekt ISIDA: ABYDOS – Chrám Setiho I. časť tretia


Ak preskúmame zvláštnosti vnútornej architektúry Chrámu Setiho I. (podľa nižšie uvedenej schémy Auguste Mariettea) nedá sa nepoložiť si otázku o pôvode a určení miestnosti, ktorá je autorom schémy označená písmenom „K“. Táto miestnosť predstavuje dvojposchodovú komoru so slepými múrmi.


›› Predchádzajúca časť

 

Vo svojej výskumnej práci ›› „Vykopávky v Abydose“ (1. časť) Auguste Mariette píše o Komore „K“ nasledujúce:

„Uvedieme tu opis miestnosti, ktorej účel je ťažké určiť.

Táto miestnosť sa líši od všetkých ostatných. Tvoria ju hrubé kamenné múry bez výzdoby. Podlaha pozostáva z obrovských horizontálnych blokov, v prostriedku ktorých je otvor. Chýbajú okná, dvere, nevedie sem žiadny prívod vzduchu. Celý priestor pozostáva z dvoch komôr uložených na sebe.

V každej komore sa nachádzajú dva piliere, ktoré podopierajú strop. V kúte dolnej komory – pár krokov od schodiska – je otvor v stene. Prečo je „Komora K“ situovaná v mieste pravého uhlu chráma?

Ak by mali tunely pod chrámami obradný účel, potom „Komora K“ by mohla byť vchodom do jedného z nich. Ale prečo tá zvláštna forma? Ťažko povedať.

Keď sme začali vykopávky, verili sme, že sme objavili rovnakú studňu, ktorú spomínal Strabon a ktorú možno neskôr používali obyvatelia okolitých dedín. Na túto myšlienku nás priviedol fakt, že štrk, ktorý naplnil komoru, obsahoval z troch štvrtín črepiny z džbánov a iných nádob na prenášanie vody. To sa dá objasniť iba bezprostrednou blízkosťou vodného zdroja. Avšak vykopávky pod úrovňou zeme nepotvrdili naše očakávanie.“

Auguste Mariette
›› Preklad z francúzštiny
Zdroj: ›› Vykopávky v Abydose, časť prvá, 1869, str. 27-28

 

O tejto skrytej komore sa píše tiež v práci ›› „Chrám Setiho I. v Abydose.“ (3. časť) (The Temple of King Sethos I at Abydos, Volume I-IV: The Second Hypostyle Hall. Copied by Amice M. Calverley, with the assistance of Myrtle F. Broome, and edited by Alan H. Gardiner. Originally published in 1958.) Hovorí sa tu o poškodení západného krídla Chrámu Setiho I. – pretože jeho nosné konštrukcie prechádzali nad kanálom, vytvoreným v čase výstavby Osireion. (V uvedenom prameni „Komora K“ je označená číslicou „13“).

Dnes je prístup ku „Komore K“ možný výlučne cez strechu chráma. Strop v hornej komore chýba. Čiastočne chýba aj podlaha. Dve značky na schéme – kolmé piliere podľahli silnému narušeniu. Žiadne náznaky kresieb, fresiek, basreliéfov či stopy ich výskytu na múroch alebo stĺpoch „Komory K“ nie sú ani na prvom, ani na druhom poschodí miestnosti. Či bola „Komora K“ pôvodne naprojektovaná slepá, alebo ju izolovali z nejakých príčin oveľa neskôr – nie je známe.

 
















 

Na nižšie uvedených fotografiách vedľa basreliéfov, ktoré zdobia múry chrámu a pojednávajú o starých kultoch, sme sa pokúsili zaznamenať rovnaký „pokles“ chrámu, o ktorom sa hovorí vo vyššie spomenutej ›› práci v roku 1958.

 




 

Z fotodokumentácie je možné posúdiť (zvlášť prvá fotka, kde oblúk a stena nie sú úplne v osi), že múry a dlážka chrámu sú v niektorých miestach viditeľne naklonené vzhľadom na úroveň a línie horizontu. Podobné rozdiely sú na viacerých miestach vnútri Chrámu Setiho I. Na prvý pohľad sa môže zdať, že príčinou je počiatočná nepresnosť v prevedení. Avšak, uveriť v omyl architekta, ktorý vytvoril tak grandiózne dielo, možno len ťažko.

„Múry chrámu nie sú kolmé, ani rovné, ani súbežné. Ich uhly nie sú priame. Okrem toho ich návštevníci a miestni obyvatelia značne poškodili. Steny sa naklonili, základy klesli, povrch stien sa poodlupoval.“
A. Thomas St. George Caulfield
›› Chrám Kráľov v Abydose (Seti I.), 1902, str. 2

 

Tak vyzeral Chrám Kráľov v čase archeologických prác Thomasa A. St. Georgea Caulfielda a Flindersa Petrieho.

 


 

„Tiež sme zistili, že základ chrámu nie je veľmi hlboký a stojí na piesku. Skala, ktorú spomínali Mariette a G. Maspero, pri pokuse vysvetliť nezvyčajný tvar obvodu chrámu, nebola objavená.“
A. Thomas St. George Caulfield
›› Chrám Kráľov v Abydose (Seti I.), 1902, str. 8

 

Tak prečo Chrám Kráľov, postavený faraónom Setim I., má takú zvláštnu formu? A prečo tak očividne pozorujeme jeho pokles? Poskytnúť presné odpovede na tieto otázky bez uskutočnenia georadarového výskumu nie je možné. Dovolíme si len vysloviť predpoklad o možnom pokračovaní megalitickej podzemnej stavby Osireionu, časť ktorej môže ležať pod základmi Chrámu Setiho I. Ak vezmeme do úvahy fakt, že sa pri vykopávkach v „Komore К“ Auguste Mariette zmieňuje o prítomnosti množstva úlomkov rozbitej keramiky na prenášanie vody, môžeme vyvinúť hypotézu o existencii podzemnej stavby pod Chrámom Setiho I., ktorú zaplavila voda.

A čo sa týka neobvyklého tvaru Chrámu Kráľov, ktorý postavil Seti I., môžeme len predpokladať, že bol architekt nútený odstúpiť od pôvodného projektu, aby sa vyhol „zrážke“ s oveľa staršou stavbou (Osireion), ktorý objavili až počas výstavby.

-koniec-


Všetky časti “ABYDOS – Chrám Setiho I.” nájdete na tejto adrese.

Všetky časti “ABYDOS (Projekt ISIDA)” nájdete na tejto adrese.

Všetky časti “Projektu ISIDA” nájdete na tejto adrese.

Projekt ISIDA

Expedícia sa uskutočnila v období november-december 2013

Zdroj: http://isida-project.org/egypt_december_2013/seti_1.htm

Preklad: Danica

Exkluzívne


 

Súvisiace:

SETI I.
http://www.kemet.sk/search/node/seti%20i

Chrámy Egypta
http://www.kemet.sk/rubrika/chramy-egypta

Seriál: Osirisov chrám (Projekt ISIDA)
http://www.kemet.sk/rubrika/serial-osirisov-chram-projekt-isida

Abydos
http://www.kemet.sk/abydos

 


Vládcovia: 
Sekcie: 
Náleziská: