Egyptologická literatúra je rozsiahla, utápa sa však v -izmoch: ›› skepticizme, ›› relativizme, ›› materializme, ›› prezentizme, ›› obskurantizme a ›› scientizme. Napriek tomu však niektoré teórie vo “vonkajších kruhoch” dávajú zmysel, vlastne dávajú väčší zmysel, než konvenčné teórie.
Máme tu teóriu nazývanú Orion Correlation Theory (1993), ktorú podporoval Robert Bauval a ktorá naznačuje, že tri pyramídy na planine v Gíze boli postavené tak, aby odrážali tri hviezdy v súhvezdí Orion, známe tiež ako Oriónov pás. A nielen to – Bauval šiel ešte ďalej a podotkol, že šachta vo vnútri Veľkej pyramídy bola v určitom momente v minulosti orientovaná smerom k prostrednej hviezde Oriónovho pásu, čo je hviezda, ktorá reprezentuje túto pyramídu.
Chufuova pyramída v Gíze znázornená s vnútornými šachtami. Zdroj ›› CC BY-SA 3.0
Tieto pozorovania majú veľký vplyv keď ich spájame s astronomickým fenoménom nazývaným precesia rovnodennosti. Tento fenomén je vlastne cyklus Zeme, ktorý podľa NASA trvá 25 800 rokov a manifestuje sa pozorovateľnou skutočnosťou, že hviezdy v pozadí a súhvezdia zvieratníka ráno v deň rannej rovnodennosti sa v priebehu tisícročí menia, pričom každé súhvezdie zvieratníka je v deň rovnodennosti na rannej oblohe 2 125 rokov. Tento cyklus je spôsobený buď pomalým kmitaním Zeme v dôsledku gravitačného ťahu Mesiaca, alebo tým, že celá slnečná sústava sa pohybuje po špirálovitej orbite.
Ako prvý precesiu rozpoznal starogrécky astronóm Hipparchus (129 p.n.l.). Už dlho predtým však o tomto cykle vedeli v starej Mezopotámii, Mezoamerike a Egypte a nevieme, či túto znalosť prevzali zo starších čias, alebo či to bol ich vlastný vedecký objav. Tento cyklus stopuje čas počas dlhého obdobia a podľa novinára Grahama Hancocka je „bez sofistikovaných prístrojov je extrémne ťažké sledovať ho a ešte ťažšie presne ho zmerať.”
Veľká Sfinga: Značenie času a priestoru
Podľa Bauvala je plošina v Gíze prepojená s astronomickým cyklom tak, že celé miesto v Gíze stopuje čas. V bezprostrednej blízkosti pyramíd tu máme Sfingu, ktorá hľadí na východ. Jej tvar pripomína leva, teda podľa Bauvala symbolizuje súhvezdie zvieratníka Leva. Ráno v deň rovnodennosti Sfinga v súčasnosti hľadí na súhvezdie Rýb a mierne sa posúva k súhvezdiu Vodnára. Ak však na počítači nasimulujeme precesiu Zeme spätne, zistíme, že v istom bode vzdialenej minulosti Sfinga hľadela na súhvezdie Leva v rokoch 10 970 až 8 810 p.n.l. A tam je pri určovaní presného dátumu veľmi užitočná Veľká pyramída. Jej šachta smerovala na strednú hviezdu pásu Orióna presne v roku 10 450 p.n.l. Otázka znie: čoho sa týka tento dátum?
Sfinga v Gíze. Zdroj ›› Pixabay
Zdá sa, že teória Orióna lepšie odpovedá na otázku ‘prečo’, čo však s otázkou ‘ako’? Žiadne dva z 2,3 milióna kamenných blokov Veľkej pyramídy nemajú rovnakú veľkosť ani váhu. Ako to, že tak krásne a s plánovanou presnosťou zapadli do homogénneho celku? Ak by ste chceli určiť kam patrí každý jedinečný blok s priemernou hmotnosťou od 2,5 do 15 ton, potrebovali by ste mikroprocesor. V technike a v architektúre je teraz známe, že stavba, ktorá je vybudovaná z nerovnakých blokov pravdepodobne lepšie odolá zemetraseniam a vydrží dlhšie.
V tomto bode je dokonca diskutabilné či starí Egypťania navrhli a vybudovali nekropolu v Gíze. Poznáme mnoho aspektov každodenného života v starom Egypte až do najmenších podrobností, v ich hieroglyfických záznamoch vnútri troch hlavných pyramíd však neexistuje žiadna zmienka typu: “Ó, mimochodom, vybudovali sme aj pyramídy!”.
Veľká galéria vo Veľkej pyramíde v Gíze. Zdroj ›› CC BY-SA 3.0
Niektoré dôkazy dokonca naznačujú, že toto miesto tu bolo už pred legendárnou potopou. Keď bola Veľká pyramída otvorená po prvý raz, našli sa v jej vnútri inkrustácie prírodnej soli. Aj Herodotos vo svojom diele História uvádza, že v okolí pyramíd pozoroval morské lastúry a známky kalcifikácie slanou vodou. Toto všetko spochybňuje konvenčné vedomosti o staviteľoch pyramíd, čase kedy boli vybudované a o tom prečo a ako boli vybudované.
Zotavovalo sa ľudstvo z kataklizmy?
Jednu vec vieme určite – že desiate tisícročie pred naším letopočtom je pre staviteľov pyramíd a aj pre naše konvenčné vedomosti dôležitým dátumom. Vtedy skončila posledná doba ľadová, v Amerike sa objavili drevené domy a ľudské sídla, a došlo k domestikácii zvierat. Ľudské ostatky v jaskyniach a pozoruhodná transformácia, ktorou boli začiatky poľnohospodárstva patria do tej istej éry. Všetok tento náhly rozvoj by mohol naznačovať dva možné scenáre. Podľa toho prvého vtedy ľudia zaznamenali najdôležitejší krok vo svojom dlhom vývoji, druhý naznačuje, že ľudia sa v skutočnosti zotavovali z celosvetovej kataklizmy. Na dôkaze nezáleží, ide o to ako sa na to pozeráme.
Ruiny v Göbekli Tepe v Turecku, najstarší známy chrám na svete. Čo nám tieto záhadné kamene hovoria o prastarej histórii? Zdroj: ›› Wikimedia Commons
Samozrejme, človek by nečakal, že tí, ktorí prežili kataklizmu si vybudujú mestá od úplného začiatku. Museli by sa rozšíriť po celej Zemi, teda sledovať sa navzájom by nebolo možné kvôli tomu, že neexistovali komunikačné prostriedky. To by nakoniec viedlo k jazykovým rozdielom a skomoleniu historických záznamov. Namiesto progresu by museli prejsť fázou mlčania, zápasiť s prírodou a používať archaické nástroje. Vedomosti, ktoré máme o raných archaických ľudských kultúrach obdobia ›› paleolitu (kultúry nástrojov ›› Olduvan, ›› Acheuléen a ›› Moustérien) jasne opisuje ľudí po kataklizme pokúšajúcich sa prežiť na ruinách svojich predkov.
Zdá sa, že všetky kultúry sa začali objavovať súčasne, bez akýchkoľvek dôležitých známok predchádzajúcich fáz v ére, ktorá nasledovala po Veľkej potope. Prešli od fázy lovcov a zberačov až po občanov s právami a zodpovednosťou.
Na ruinách predkov
“Ako sa môže objaviť plne rozvinutá civilizácia? Pozrite sa na automobil z roku 1905 a porovnajte ho s moderným automobilom. V procese ‘vývoja’ nie je žiadna chyba. V Egypte však nie sú žiadne paralely, všetko je tu už na začiatku. Odpoveď na túto otázku je samozrejme jasná, pretože je však pre väčšinu moderne mysliacich ľudí neprijateľná, iba zriedka sa ňou zaoberajú. Egyptská civilizácia sa ‘nevyvinula’, bola dedičstvom.”
John Anthony West, 1979
Vznik civilizácie bol bezpochyby podporovaný starobylými znalosťami a tieto vedomosti tu zostali dodnes. Heliocentrický obraz sveta môžeme vystopovať až k starobylým textom v sanskrite (to jest Jadžnavalkja, približne v roku 900 p.n.l., Árjabhata približne v roku 476 n.l.) a neskôr k Aristarchovi zo Samosu (približne v roku 230 p.n.l.). Toto robí z Kopernikovej revolučnej teórie skôr znovuobjavenie stratených vedomostí. Okrem toho, umelé rozdelenie 12 súhvezdí zvieratníka s presnosťou 30 stupňov v každom súhvezdí sa nedá spätne vystopovať v žiadnej kultúre.
“Napriek histórii ako ju poznáme, v tejto vzdialenej dobe, ktorú voláme ‘prehistorická’, existovalo až zahanbujúce množstvo vedomostí o astronómii. A dovoľte mi naznačiť, že čím viac sa človek na to pozerá, tým viac cíti, že pred nami tu žila rasa obrov s dobrými vedeckými znalosťami.”
Johnathan Gray, 2004
Elektrina nebola v skutočnosti objavená, ale znovuobjavená. Na archeologických náleziskách, napr. na pohrebisku generála Zhou Chu (265-420 n.l.) sa našlo mnoho predmetov z hliníka, hoci sa verilo, že hliník nevznikol do roku 1854, pretože pri procese jeho výroby je určite potrebná elektrina.
Starobylé hindské texty opisujú veľké boje, ku ktorým došlo a neznámu, veľmi ničivú zbraň. Ilustrácia v tomto rukopise zobrazuje bitku pri Kurukšetre zaznamenanú v epose Mahábháráta. Zdroj ›› Wikipedia
Okrem fyziky starobylé mapy pomohli aj skúmaniu mora. Mapa Piriho Reisa dnešných ľudí ohromuje svojou presnosťou a zobrazením Antarktídy dlho pred objavením tohto kontinentu (v roku 1819). Táto mapa s veľkou presnosťou zobrazuje kontinent bez ľadovej pokrývky, hory a rieky sú zakreslené s podrobnosťami, ktoré zodpovedajú profilu, ktorý získala švédsko-britsko-nórska Antarktická expedícia v roku 1949 pomocou seizmickej echolokácie (ako uviedol Ohlmeyer, veliteľ USAF v liste Charlesovi Hapgoodovi v roku 1960).
Akademici medzitým rozprávajú o tom, že hmota Antarktídy bola pod ľadovou pokrývkou dlho predtým, ako sa ľudstvo ‘vyvinulo’.
“Aký je rozdiel medzi fikciou a realitou? Fikcia musí dávať zmysel.”
Tom Clancy
Akákoľvek ‘anomália’ vo vede by mohla viesť k novému objavu alebo posunu paradigmy, ktorý mohol byť nepovšimnutý alebo dokonca popieraný kvôli mizoneizmu (odpor k novým myšlienkam, pozn. prekl.) – čiže z nenávisti ku zmene. Skutočná vedecká a intelektuálna úprimnosť nebude nikdy dosiahnutá, pokiaľ nezoberieme do úvahy anomálie a nepokúsime sa podľa nich upraviť, alebo dokonca úplne prepracovať naše teoretické predpoklady – pokiaľ sa, ako povedal Kuhn, anomálie nezačnú očakávať. Zúfalo potrebujeme nielen posun paradigmy, ale hlavne renesanciu vedy.
Poznanie našej budúcnosti je veľmi cenné a má veľký dopad na súčasnosť a budúcnosť. Minulosť, súčasnosť a budúcnosť tvoria spolu jednu reťaz udalostí. Čím viac vieme o minulosti, tým lepšie poznáme sami seba a tým lepšie vieme kam kráčame. Stále zostáva jedna otázka: Ukazujú pyramídy na dátum tejto kataklizmy?
Úvodný obrázok: Obraz mnohých kostier, ktorý sa našli v Mohendžo Dáro (Pakistan), výnimočnej starobylej metropole, z ktorej z neznámych dôvodov zostali iba ruiny. Zdroj ›› Wikimedia
1. časť nájdete na tejto adrese.
Odkazy
Bauval, R., & Gilbert, A. (1994). The Orion mystery: Unlocking the secrets of the Pyramids. New York: Crown.
Dinwiddie, J. (2001). Revelations: The Golden Elixir. Lincoln: iUniverse.
Gray, J. (2004). Dead men's secrets: Tantalising hints of a lost super race. Bloomington, Ind.: Author House.
Kuhn, T. (1970). The structure of scientific revolutions (2nd ed.). Chicago: University of Chicago Press.
West, J. (1979). Serpent in the sky: The high wisdom of Ancient Egypt. New York: Harper & Row.
Zakaria Bziker
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/opinion-editorials/ancient-civilizations-...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: Vladimíra
Súvisiace:
Starobylé civilizácie, ktoré tu boli pred nami – zničili sa sami, alebo zanikli v dôsledku prírodnej kataklizmy?
http://www.cez-okno.net/clanok/starobyle-civilizacie-ktore-tu-boli-pred-...ROBERT BAUVAL Výber
http://www.kemet.sk/rubrika/robert-bauval-vyber