AKO JE TO VLASTNE S NIBIRU? - Korekcia niektorých tvrdení a teórii Z. Sitchina a iných autorov
Po prečítaní kníh ako Dvanásta planéta, Návrat ku Genezis,... od autora Z. Sitchina a diel iných autorov napríklad od Wiesnera, Grygara, Wojnara, Železného a ďalej na základe biblických zdrojov (Kniha Jozueho, Kniha Jóbova, Babylonského eposu Enuma Eliš, legiend, bájí a spisov Egypťanov, Sumerov, Číňanov, Mayov, národa Hopi a podobne), som vykonal astronomicko-fyzikálne výpočty a úvahy.
Na základe výsledkov výpočtov a úvah som vypracoval hypotézy týkajúce sa Nibiru, čo je jedno z pomenovaní pre planétu našej slnečnej sústavy, ktorá fyzicky nebola doteraz objavená, ale mnohé skutočnosti nasvedčujú tomu že existuje.
Uskutočnil som konzultácie so Z. Egrym, ktorý je odborník na egyptskú mytológiu, astronomické a astrologické záležitosti, čo mi značne pomohlo pri objasnení niektorých faktov. Moje hypotézy sa týkajú dráhy Nibiru v slnečnej sústave, jej hmotnosti, objemu, účinkom na Zem a ostatné planéty a mesiace.
Nibiru je planéta alebo nezapálená, prípadne zhasnutá hviezda, ktorá obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe s veľkou excentricitou. Uhol ktorý zviera jej dráha s rovinou ekliptiky je približne 17 stupňov. Tento uhol by mal byť približne zhodný s uhlom, ktorý zviera rovina dráhy Pluta s ekliptikou. Je to napísané v Enuma Eliš, kde je Pluto premenované po strete s Nibiru na US.M I- ten kto ukazuje cestu. Uhol okolo 18 stupňov zviera aj veľká časť rovín dráh komét s rovinou ekliptiky.
V Enuma Eliš sa ďalej píše, že Nibiru sa vracia na bojisko, čím sa mieni miesto zrážky s Tiamat - planétou, ktorá obiehala okolo Slnka po dráhe niekde medzi Jupiterom a Marsom. Po prechode cez rovinu ekliptiky /vzdialenosť 2-2,66AU od Slnka/ prechádza Nibiru po oblúkovej dráhe ponad dráhy Marsu a Zeme smerom k Venuši. Tu vo vzdialenosti okolo 30 miliónov km nad Venušou a asi 114 miliónov km od Slnka má Nibiru perihélium.
Ak sa urobí model tejto vzájomnej polohy vidieť, že Nibiru prechádza z miesta bitky (2-2,66AU od Slnka, je to aj podľa Bodeovho diagramu pre vzdialenosti planét od Slnka a aj podľa Enuma Eliš) približne 15 miliónov km ponad dráhu Marsu a ďalej prechádza ponad obežnú dráhu Zeme asi v 20 miliónov km vzdialenosti. Od Zeme pokračuje k Venuši, kde vo vzdialenosti asi 30 miliónov km nad ňou má Nibiru perihélium. Z tohto miesta sa po druhej polovici symetrickej dráhy vracia späť smerom k Zem (viď obrázok).
Vzdialenosť dráhy Nibiru od Jupitera je približne 50 miliónov km, od Saturnovej dráhy okolo 200 miliónov km, 400 miliónov km od dráhy Uránu. Keď X prechádza ponad orbity planét tak aj planéty vplyvom gravitačnej sily od X konajú proti pohyb a tým vzájomné vzdialenosti sa môžu zmenšiť ešte približne o tretinu. Hoci sú vzdialenosti medzi vonkajšími planétami a Nibiru väčšie (ako medzi Nibiru a dráhami vnútorných planét), vzájomná relatívna rýchlosť je tu podstatne nižšia, a teda aj aj vzájomný pobyt v susedstve je dlhší. Výsledkom týchto faktov je veľmi veľký vplyv Nibiru na všetky planéty v našej slnečnej sústave. Nie každý návrat Nibiru do vnútra slnečnej sústavy, obzvlášť to platí pre vonkajšie planéty, je pre planéty a ich satelity kritický. Pre Zem je nebezpečný - spôsobujúci kataklyzmy (globálne potopy...) pravdepodobne každý druhý, alebo tretí (dva zo šesť...) návratov Nibiru. Len vtedy sú Zem a Nibiru dostatočne blízko dlhšiu dobu.
Fakt, že Nibiru ovplyvňuje každú planétu v našej slnečnej sústave sa nachádza v mnohých legendách a mýtoch rôznych národov sveta. Podľa nich paralelne s kataklyzmami na Zemi bol ešte viac postihnutý Mars (totálne zničená atmosféra, stiahnutý vodný obal, zničený život na planéte), dokonca zo Zeme nastala viditeľná zmena farby planéty. Venuša pri podobnom strete tiež výrazne zmenila farbu a dokonca na určitú dobu bola viditeľná s kometickým chvostom.
Nibiru pôsobí na planéty ale nielen svojou gravitačnou silou, je tu aj gravitačná sila jeho satelitov - mesiacov, ktoré pri vhodnej vzájomnej konštelácii sa môžu priblížiť k Zemi (inej planéte) na vzdialenosť niekoľko miliónov km. Nibiru má aj prstenec podobný prstencom Saturnu, alebo Jupitera či Uránu - podľa Enuma Eliš. Satelity Nibiru obiehajú okolo neho vo vzdialenosti maximálne do 30 miliónov km.
Nemôže to byť viac, lebo v perihéliu by boli prevzaté gravitačnou silou Slnka. Pás a menšie satelity by sa v príliš malej vzdialenosti od Slnka vyparili.
Čo sa deje s prstencom a satelitmi Nibiru v perihéliu. Podobne ako u komét, voda a iné zamrznuté látky sa topia a odparujú a spolu s malými kúskami hmoty sú vypudzované (tlakom slnečného vetra, rýchlymi časticami, fotónmi... uvoľnenými zo Slnka) od Nibiru. Vytvárajú kometický chvost a opúšťaju gravitačnú sféru Nibiru.
Keď je priemerná kométa v svojom perihéliu, voda, plyny, častice a kúsky jej hmoty sa uvoľňujú rýchlosťou desiatok ton za sekundu. Nibiru má prstenec a z tohto prstenca a z atmosféry a satelitov sa môže uvoľňovať v perihéliu milióny krát viac hmoty ako z priemernej kométy. Keď Zem prechádza cez takýto chvost je tu dážď a meteorický dážď. Keďže prstenec a satelity sú v prevažnej miere z vody (asi 80percent hmotnosti), takýto dážď z vesmíru na Zemi môže byť zdrojom prírastku vody v oceánoch. Úroveň morskej hladiny sa zdvihla po potopách vždy približne o 50 až 100 metrov. Sú vedecké dôkazy a aj podmorské terasy ktoré tomu nasvedčujú.
Čo môže spôsobiť Nibiru a jeho súpútnici, keď sú príliš blízko Zeme.
Je to zmena orbitálnej rýchlosti Zeme, jej smeru a tvaru dráhy - iná excentricita, sklon a zvlnenie dráhy.
Ako dôsledok to má zmenu dĺžky roku, zmenu polohy zemepisných pólov, magnetických pólov. V ľudskej histórii sú zaznamenané roky s dĺžkou 260, 360, 365 dní. Zem sa nakláňa a kolíše, keď Nibiru je príliš blízko, dokonca sa môže pretočiť Zem, takže póly sa vymenia. Tam kde bol severný je južný a opačne. Slnko namiesto na východe vychádza na západe... Takéto zmeny sú zaznamenané v egyptskej histórii dva krát.
Ale nielen dĺžka roku ale aj dĺžka dňa sa zmenila pôsobením Nibiru a jeho satelitov.
Ako ovplyvňuje Nibiru vodný obal Zeme, obzvlášť oceány. Keď je Nibiru v oblasti perihélia, príliš blízko ku Zemi okolo 15 až 35 miliónov km od nej, tak pôsobí tu gravitačná sila od Nibiru a jeho satelitov približne 35 dní z jedného smeru. Slapové sily od nášho Mesiaca pôsobia len asi 5 hodín zo smeru +-45 stupňov. Keď čítame Genezis, počas potopy bol dážď trvajúci 40 dní, potom 150 dní voda prevyšovala najvyššie končiare hôr (viac ako 5000m vysoký Ararat). Až po 150tich dňoch voda začala ustupovať.
Normálny príliv spôsobený gravitačnými-slapovými silami od Mesiaca môže byť do 20 metrov. Pre veľkosť gravitačného (slapového) pôsobenia Nibiru na Zem vychádza:
Nibiru pôsobí zo vzdialenosti 40 až 75 krát väčšej ako Mesiac,150 krát dlhší čas (na určitú oblasť povrchu Zeme - +-45 stupňov zdanlivo na oblohe) a vplyv je 250 krát väčší - 5000 metrový príliv. (Slapové sily~1/L3,kde L je vzdialenosť Nibiru od Zeme.)
Pomocou týchto údajov vypočítaná hmotnosť Nibiru je približne 25 násobkom hmotnosti Jupitera.
Prečo sú nepresné výpočty dráh od Sitchina a aj iných autorov? Všetci totiž kladú perihélium Nibiru do oblasti pásu asteroidov a malých planétok. Keby tomu tak bolo, Nibiru by mala pri najvhodnejšej konštelácii minimálnu vzdialenosť od Zeme viac ako 100mil. km, čo je skoro vzdialenosť Zem - Slnko. Sklon jej dráhy voči ekliptike by bol okolo 17 stupňov - maximálne 30 stupňov. Z takej vzdialenosti by gravitačná sila od Nibiru aj pri hmotnosti okolo 1/40 hmotnosti Slnka bola oveľa menšia ako grav. pôsobenie Mesiaca na Zem a aj pri viac dňovom pôsobení na určitú oblasť povrchu Zeme by účinky nemohli byť také katastrofálne.
Obr. 8 Mapa dráhy Nibiru
V egyptských mýtoch ale aj v historických záznamoch je zmienený aj ďalší dôležitý fakt. Hovorí sa v nich, že počas celej egyptskej histórie (vrátane vlády bohov a polobohov) Slnko dvakrát vychádzalo na východe a dvakrát na západe. Ako to bolo možné?
Keď X bola v perihéliu tak, pôsobením svojej gravitačnej a elektromagnetickej sily pretočila Zem. Južná pologuľa sa ocitla tam kde bola severná a vice versa. Po prvom pretočení ale mohlo nasledovať druhé. Prečo? Planéta X prešla najprv z pozície pod ekliptikou po oblúku nad ňu a spôsobila prvé pretočenie. Z polohy nad ekliptikou sa ale opäť presunula pod ekliptiku a spôsobila druhé pretočenie. Toto všetko sa udialo z pohľadu zo Zeme v znamení Raka. Len znamenie Raka je v Denderskom zverokruhu presunuté z pod ekliptiky nad ňu, hoci normálne by tomu nemalo tak byť. Rak chodí aj spätne (symbol opačného chodu, pretočenia), čo tiež podporuje teóriu pretočenia. Pod znamením Raka je prekopŕcajúca sa postavička, ktorá je tiež dostatočne symbolická. Tieto skutočnosti korešpondujú s babylonskými mýtami a aj s knihou Jóba, kde podľa citácie sa planéta rozjasní v znamení Raka.
Pri priblížení X k Zemi môže dôjsť teda k dvojitému pretočeniu Zeme, ale ak sa Zem nachádza ďalej od X pri priblížení X k Slnku, tak dochádza len k jednému pretočeniu, prípadne len k rozkývaniu Zeme...
Planéty a súhvezdia
Podľa Sumersko - Chaldejskej tradície planéty vládnu zvieratníkovým súhvezdiam.
Každá z najbližších planét pritom vládne dvom súhvezdiam. Mesiac a Slnko majú pridelené ale len po jednom zvieratníkovom súhvezdí.
Ako vypadá toto priradenie:
Saturn - Kozorožec a Vodnár Slnko - Lev
Jupiter- Strelec a Ryby Mesiac - Rak
Mars - Škorpión a Baran
Venuša - Váhy a Býk
Merkúr - Panna a Blíženci
Po priradení planét k súhvezdiam a zakreslení do zverokruhu je dobre vidieť prečo máme práve takéto pridelenie. Astronómovia nám vlastne zakreslili na mape hviezdnej oblohy dráhu telesa ako ju videli prechádzať cez jednotlivé súhvezdia popri pozíciách planét na nebeskej nočnej oblohe. Znaky pre planéty zobrazujú symbolicky dráhy jednotlivých planét tak, ako mali vypadať a ako sa zmenili pri prelete Nibiru popri každej planéte, prípadne z ktorého smeru od Slnka planéta X preťala orbitu konkrétnej planéty. Znaky pre súhvezdia znázorňujú skratkovite tvar dráhy planéty X pri prechode cez jednotlivé súhvezdia, alebo čo sa počas tohto prechodu odohralo na Zemi, ako sa menila rýchlosť pohybov, ich smery a podobne. Pozri obrázky.
Pri opakovanom pohľade na Denderský zverokruh doplnený o symboly pre planéty a súhvezdia vidieť, že planéta X prišla do slnečnej sústavy zo súhvezdia Kozorožca alebo Vodnára, teda v tomto súhvezdí prekročila orbitu Saturna. Pri prechode orbitou Jupitera v súhvezdí Strelca zrýchlila a prešla cez orbitu Marsu a Venuše - súhvezdie Váh popri Merkúrovi a Slnku v súhvezdí Leva kde mala perihélium, asi 30 miliónov kilometrov nad dráhou Venuše. Potom X opäť preťala orbitu Merkúra ale v znamení Blížencov. Dráhu Venuše ďalej prekročila v Býkovi, orbitu Marsu v Baranovi, Jupitera v Rybách a vychádzala von z pozorovateľnej oblasti do vonkajšieho vesmíru cez orbitu Saturna v Kozorožcovi alebo vo Vodnárovi.
Podľa znakov pre planéty a podľa smeru krížikov vidno, že X preťala dráhu Merkúra a Venuše zo strany od Zeme, že teda perihélium X bolo niekde medzi Zemou a Venušou. Znaky pre Jupiter a Saturn znázorňujú pôvodný smer ich dráh a ich deformácie pri prechode Nibiru.
Pri znakoch pre súhvezdia je dobre zrejmé, že napríklad v Rakovi došlo k pretočeniu alebo rozkývaniu Zeme - dve pretočené šestky, spätný chod Raka, číslo 66-číslo človeka... Pri Merkúrovi - súhvezdí Panny vďaka zakriveniu dráhy X od Jupitera, pričom môže X prejsť popri Slnku vnútorným ale aj vonkajším oblúkom...
Denderský zverokruh v priemete do lineárnej podoby
Súčasťou výzdoby chrámu bohyne Hátor v Dendere sú aj rytiny na stenách, ktoré zobrazujú znamenia zverokruhu v lineárnej podobe. Pozri obrázky. Znamenia sú na reliéfe vyobrazené v pravidelných odstupoch, pričom sú akoby v pohybe smerom od osôb, ktoré symbolizujú nebeskú oblohu. Sú to postavy bradatého muža a ženy (alebo mladého muža), ktorých odevy sú pokryté hviezdami. Postavy svojimi pohľadmi a rukami zadávajú smer pre pohyb znamení.
Ženská ruka určuje smer pohybu od Kozorožca cez Strelca, Škorpióna až po Leva. Bradatý muž zadáva smer pohybu pre znamenia od Vodnára cez Ryby až po Raka, čiže v protismere k predchádzajúcej skupine znamení. Prečo je tomu tak?
Planéta X pri svojom priblížení, ktoré bolo zaznamenané do zverokruhu pretočila Zem. Severný pól sa stal južným a južný severným. Dôsledkom toho bolo aj to, že Slnko začalo vychádzať nie na východe ale na západe. Južné súhvezdia sa stali severnými a severné južnými. Precesný pohyb súhvezdí zmenil smer o 180 stupňov a znamenia sa teda vtedy začali pohybovať opačným smerom. Táto zmena sa podľa zverokruhu odohrala v znamení Raka, pričom Rak ako jediné znamenie na reliéfe je vysunuté zo smeru ostatných súhvezdí. Pri Rakovi je znázornené teleso s kometickým chvostom, čo výstižne symbolizuje X pri jej priblížení do vnútra slnečnej sústavy. Ak považujeme precesný pohyb za pomerne plynulý, tak k pretočeniu Zeme podľa tohoto zvieratníka došlo pred asi o čosi menej ako 11.000 rokmi. Plynulosť precesie je ale pri priblížení X k Zemi narušená, takže tento údaj môže byť zavádzajúci. Ďalším dôležitým symbolom je dvojitá špirála, alebo akoby na koncoch spojené dve osmičky. Táto krivka nasleduje za znamením Panny a symbolizuje tvar dráhy X ako sa javí pri pohľade zo Zeme na nebeskú oblohe, a ako som ho aj opísal v predchádzajúcich textoch.
Je tu použitá na zverokruhu dvojznačnosť, keď pretočenie v znamení Raka môže symbolizovať každé pretočenie Zeme, keď je X v periastrone, čiže pri pohľade zo Zeme je X v súhvezdí Raka, alebo je to záznam udalosti, ktorá sa odohrala keď Zem bola v Rakovi (teraz sme v znamení Rýb).
Obr. 9
- pokračovanie -
RNDr. Smutný Pavel v spolupráci so Z. Egrym, 12. 11. 2002
http://web.archive.org/web/20030609033148/mujweb.cz/veda/senmut/
Uverejnené so súhlasom autora
var wm_a, wm_o;
wm_a = 0; // konverzna akcia; 0 = nie; 1 = ano
wm_o = 0; // suma za objednavku