„Načúvaj svojmu presvedčeniu, aj keď sa rozumu zdajú dôvody nezmyselné.“
Egyptské príslovie
Pyramídy sa tešia najväčšej sláve spomedzi všetkých obdivuhodných stavieb starých Egypťanov. Hoci v 6. storočí padla mienka, že sú to Jozefove sýpky, a vyskytla sa hŕba najrozmanitejších teórií o ich účele, egyptológovia chápu pyramídy ako hrobky, hoci význam ich geometrického tvaru zostáva predmetom úvah.
Pyramídy by sme nemali chápať ako izolované objekty. Každá pyramída predstavuje ohnisko väčšieho komplexu s chrámami zasvätenými zádušnému kultu, často k nim patrí vzostupná cesta a iné vedľajšie stavby či ohrada.
Hoci obrovské egyptské pyramídy obdivovali ľudia staroveku takisto ako ľudia novoveku, visí nad nimi veľký otáznik. Kto vôbec postavil jeden z najpozoruhodnejších architektonických výtvorov ľudstva? Už otec dejepisu Herodotos z Halikarnasu tvrdil, že pyramídy stavali otroci.
Avšak dôvodov prečo to otroci nemohli byť je hneď viacero. Napríklad nemožnosť fyzického ovládania más pracujúcich z donútenia. Neprítomnosť otrokov nám čiastočne dokladajú aj neexistujúce písomné záznamy, alebo zmienky o otrokoch, či otroctve.
V písomných záznamoch a ani v archeológii sa nenašlo nič, čo by potvrdzovalo, že pyramídy stavali otroci. Naopak, ich prácu zjavne vnímali ako významný príspevok k splneniu dôležitej úlohy. V technickej vyspelosti týchto obrovských stavieb sa zračí obdivuhodná spoločenská usporiadanosť, keď boli úrady schopné naverbovať tisíce ľudí na práce mimo domova, ubytovať ich, stravovať a obliekať. Pyramídy sú výsledkom rozvoja pohrebných a náboženských predstáv, ale aj egyptskej spoločnosti ako takej.
Vrátim sa k Veľkej teda Cheopsovej pyramíde (2589–2566 pred Kr.), ktorá sa nachádza na gízskej plošine pri Káhire. Podľa názorov odborníkov Veľká pyramídy pozostáva z 2,5 milióna kamenných kvádrov pričom väčšina váži okolo troch ton. Ak by sa pyramída stavala 20 rokov muselo byť ročne spracovaných 125 000 kvádrov. Ak sa domnievame, že ani Egypťania nepracovali každý deň (sviatky, slávnosti) tak môžeme predpokladať, že pracovali asi 300 dní. 125 000 kvádrov za 300 dní vedie k dennému výkonu 416,6 opracovaných kvádrov ak predpokladáme, že pracovali 12 hodín denne. Takže 416 kvádrov delené 12 hodinami je 34 kvádrov za hodinu a keď to vydelíme ešte 60 minútami dostaneme sa k tomu, že každé dve minúty musel byť hotový jeden kváder (tento prepočet sa týka už opracovaných kameňov a vylúčili sme prepravu, vylamovanie zo skál a pod.)
Čo sa týka samotných pyramíd v Gíze hovorí sa o možnom usporiadaní podľa hviezd. Hviezdy nepochybne hrali významnú úlohu v starých egyptských predstavách o smrti. Existencia hviezdnych súvislostí náboženských predstáv o smrti sa v egyptológií všeobecne prijíma, ale polemizuje sa o tom, do akej miery zasahovali do projektov pyramíd.
Teórie spájajúce projekty pyramíd s hviezdami sa zameriavajú hlavne na pyramídy 4. dynastie, pretože sú najlepšie zachované. Tri najzávažnejšie okruhy z hľadiska prijateľnosti tejto teórie sú:
- orientácia základní pyramíd na kardinálne (hlavné) body definované podľa hviezd
- orientácia šácht Veľkej pyramídy na kulmináciu (prechod nebeského telesa poludníkom) konkrétnych hviezd
- rozloženie troch pyramíd v Gíze ako názornú reprezentáciu troch hviezd Oriónovho pásu
Väčšina pyramíd je veľmi presne orientovaná na kardinálne body, najmä pyramídy štvrtej dynastie. Orientovať základňu pyramídy bolo možné tak, že sa použili dve hviezdy na opačných stranách pólu, keď sa nachádzali vo vertikálnom usporiadaní.
Taktiež bol vyslovený názor, že rozloženie pyramíd v Gíze (Chufuovej, Rachefovej, Menkaureho) reprezentuje tri hviezdy pása v súhvezdí Orión. Túto teóriu egyptológovia neprijímajú. Ale orientácia pyramíd podľa hviezd mohla predstavovať spojivo medzi kráľovým pozemským miestom odpočinku a nebeskou ríšou.
Existuje nespočetné množstvo kníh o „náhodách“ okolo Veľkej pyramídy, ale je to naozaj iba náhoda? Podľa Aristotela je náhoda to, čo môže byť takým, ale aj niečím iným; to, čo môže nejakej veci práve tak patriť, ako aj nepatriť. Facta voquuntur! (Fakty hovoria za seba!)
- Pyramída je natočená presne podľa 4 svetových strán
- Pyramída leží v ťažisku zemskej pevniny
- Poludník, ktorý pretína Gízu, rozdeľuje oceány a súš na dve rovnako veľké časti
- Pyramída je dokonalým geodetickým pevným a smerným bodom. Pomocou triangulácie (vymeriavanie plochy a výšok terénu pomocou sústavy trojuholníkov) sa dá vymerať celá krajina až po horizont, toto skonštatovali Napoleonovi vedci
- Tri gízske pyramídy sú zapasované do Pytagorovho trojuholníka v pomere 3:4:5
- Pomer medzi výškou a obvodom pyramídy zodpovedá pomeru medzi polomerom a obvodom kruhu
- Pyramída predstavuje obrovské slnečné hodiny. Pozorovaním tieňa možno určiť dĺžku roka s presnosťou na 0,2419 dňa
- Normálna dĺžka strany štvorcovej základne je 365,342 sakrálneho lakťa, čo predstavuje počet dní tropického slnečného roka
- Vzdialenosť Veľkej pyramídy od stredu Zeme je taká istá ako vzdialenosť k severnému pólu a zodpovedá tak vzdialenosti severného pólu od stredu Zeme
- Ak vydelíme obvod základne dvojnásobnou výškou, dostaneme Ludolfovo číslo π= 3,14
- Priemerná vzdialenosť Zeme od slnka sa rovná výške pyramídy vynásobenej 10^9
Náhod okolo Veľkej pyramídy je naozaj neskutočne veľa. Niektoré sú archeológmi prijímané, iné len čiastočne a ostatné úplne zavrhnuté, pretože pre ne existujú pragmatické vysvetlenia. Napriek tomu prepočty neklamú a my stojíme pred záhadou ako je to možné. Ako je možné, že mali Egypťania pred tisíckami a tisíckami rokov tak vynikajúce architektonické či matematické znalosti? Teórií je určite dostatočné množstvo. Odpoveď spočíva možno v tom, že egyptská kultúra sa vyvíjala ako jedna z prvých kultúr a veľmi skoro dosiahla kultúrneho vrcholu čo umožnilo rozvoj vied ako takých a ich uplatnenie a zakomponovanie do architektonických stavieb.
Bibliografia
Bareš, L., Veselý, R.,Gombár, E. Dejiny Egypta.Praha: Nakladatelství lidové noviny (NLN) 2009
Bárta, M. Život a smrt ve stínu pyramid. Praha: Paseka 2008
Däniken, E., Lovci straceného vědení. Liberec: DIALOG 2005
Däniken, E., Oči sfingy. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor 1991
Däniken, E., Výbušná archeologie. Liberec: DIALOG 2005
Manley, B., Sedemdesiat veľkých záhad starého Egypta. Bratislava: Perfekt 2001
Zamarovský, V., Ich veličenstvá pyramídy. Bratislava: Perfekt 2001
Kristína Rašlová
Súvisiace: