KAPITOLA I.
Cesta sa začína (pokračovanie)
Počas deväťdesiatych rokov sme sa s Bobom Vawterom ponorili do podrobného štúdia kníh Schwallera, Halla, Edgara Cayce, Westa a Blavatskej. Pomocou týchto diel sme dospeli k presvedčeniu, obzvlášť z knihy G. R. S. Meadsa Hermes Trikrát veľký, že skutočne existoval vnútorný kruh adeptov, majstrov a iniciovaných, ktorí riadili chod dávneho Egypta a zdedili múdrosť a poznanie od oveľa staršej civilizácie. Títo ľudia sú z rôznych zdrojov známi ako Vnútorný chrám, Hermetické bratstvo Luxoru, Majstri skrytých miest, Bratstvo Tatu, Bratstvo Hada, alebo jednoducho len Bratstvo. Tiež sme uchovávali nádej, že pozostatky tejto tradície snáď ešte v Egypte existujú a našou nesmiernou túžbou bolo zoznámiť sa s členmi tejto tradície.
K ďalšej dôležitej udalosti došlo v marci roku 1992. Spoločne s Bobom Vawterom som mal schôdzku s Dr. McDonaldom a ďalšími členmi Kinnamanovej nadácie. Táto schôdzka bola špeciálne zvolaná kvôli tomu, aby sme diskutovali s mužom, s ktorým som sa stretol už skôr (v roku 1979) v dobe, kedy som pracoval pre rosekruciánsky rád. Touto osobou bol Albert H. Doss, psychiater pôsobiaci v Severnej Karolíne (teraz na dôchodku), rodený Egypťan z prominentnej rodiny a vysoký funkcionár rosekruciánov (viď obr. 2). Okrem iného sme sa s Dr. Dossom rozprávali o našom presvedčení, že grécky koncept Herma Trismegista (Trikrát Veľkého) symbolicky reprezentuje tri stupne tohto záhadného bratstva, ktorými toto bratstvo prechádzalo v rôznych obdobiach histórie Egypta. Tieto rôzne stupne boli nevyhnutné podľa toho, ako členovia tejto tradície museli odísť do „podzemia“, aby ochránili svoje poznanie, keď boli vytlačení hlavným prúdom náboženských vodcov. Doss s nami súhlasil a so zatvorenými očami odvetil: „Áno, ale je tu ešte štvrtý Hermes.“ Bob a ja sme sa na seba okamžite pozreli a prikývli, obidvoch nás napadla rovnaká myšlienka: Dr. Doss nám práve potvrdil, že táto tradícia ešte stále v Egypte existuje. Neskôr povedal, že o spoločenstve nič nevie, ale nabádal nás, aby sme sa vypravili do Egypta a túto živú tradíciu našli. Ak tomu tak nebolo skôr, teraz som považoval za úplne nevyhnutné, aby som svoj ďalší výskum vykonával priamo v Egypte. Okamžite som sa začal pripravovať na cestu.
Obr. 2 Dr. Albert H. Doss diskutuje s autorom. 1992. Foto Robert M. Vawter
Za pomoci priateľov podporujúcich môj výskum som sa v novembri 1992 vydal do Egypta. Vypravil som sa s cestovnou kanceláriou menom Power Places Tours, ktorú viedli ľudia, s ktorými som sa zoznámil už skôr, Dr. Toby a Theresa Weisová-Tobyová, zoznámili sme sa v San Franciscu v roku 1987 na výstave Whole Life Expo a stali sme sa priateľmi, pretože sme boli stúpencami učenia R. A. Schwallera de Lubicz. Spoločne s celým zájazdom cestovala aj malá skupinka, ktorú viedla spisovateľka a učiteľka Nicky Scullyová, ktorá vykonávala iniciačné rituály na posvätných miestach Egypta.
Pripojil som sa k Nickinej skupinke a zažil s ňou mnoho z tých vecí, ktoré naznačovali moje výskumy. Prvý deň v Egypte som sa stretol s miestnym turistickým sprievodcom, ktorý spolupracoval ako s Power Places Tours, tak aj s Nicki Scullovou. Jeho meno bolo Abďel Hakim Awyan, ale všetkým bol známy iba ako Hakim (viď obr. 3). Bol tiež známy ako egyptský egyptológ, ktorý už štyridsať rokov robí turistického sprievodcu. Teraz mi pripadá veľmi dôležité, že keď som ho po prvý krát uvidel, stál priamo pred Sfingou. Spomínam si, že som pozrel na neho, potom na Sfingu a znova na neho. Zdalo sa mi, že mi Sfinga naznačuje, aby som tomu mužovi venoval zvýšenú pozornosť. Isté poznámky, ktoré predniesol behom návštevy Káhirského múzea ma priviedli k domnienke, že Hakim nie je moslim. Zvlášť jedna poznámka o tom, že bol učený „majstrami“. Z toho som mal pocit, že tento muž snáď niečo vie o tradícii, ktorú hľadám.
Obr. 3 Zľava doprava: Dr. Toby Weiss, majiteľ a riaditeľ cestovnej kancelárie Power Places Tours, Abďel Hakim Awyan a spisovateľka a učiteľka Barbara hand Clow. 1992. Foto autor
Priamo v múzeu som ho odviedol bokom a opýtal sa, či vie o ammonitoch. Pozrel sa na mňa a odpovedal, že áno. Potom som sa opýtal, či je jedným z nich. P týchto slovách ma schmatol za obe ruky, pozrel sa mi hlboko do očí a povedal: Áno a ako o nich viete? Odpovedal som mu, že som čítal knihu Murry Hopeovej a on pokýval hlavou: „Ach áno, Murryová!“ Okamžite som spoznal, že som našiel človeka, ktorého som hľadal!
Tak začal môj úžasný vzťah a štúdium u tohto muža. Neskôr som sa dozvedel, že termín „ammonitovia“ nepoužíva z dôvodu, ktoré vysvetlím neskôr, ale radšej o sebe hovorí ako o strážcovi domorodej tradície dávnej kultúry nazývanej Chemit, nie Egypt. Rovnako tak prekvapivé je, že do tej doby (rok 1992) sa verejne neodhalil ako jeden zo starších a strážca poznania, ale bol známy iba ako egyptský egyptológ a turisticky sprievodca.
Dokonca ani Dr. Toby Weiss, John Anthony West, či Nicki Scullyová nepoznali jeho „pravú totožnosť“, napriek tomu, že im všetkým slúžil ako sprievodca. Iba učiteľka a spisovateľka Barbara Hand Clow poznala „ukrytú“ tvár Hakima a podnikala s nim v rokoch 1992 a 1996 iniciačné výpravy. Barbara sa mi neskôr zdôverila, že v decembri 1992 sa jej Hakim priznal, že je „strážca kľúčov“ čím fakticky povedal, že pozná dávnu múdrosť a poznanie. Až do dnešných čias Hakim niekedy ukáže na niektorého strážcu starobylých pamiatok a nazve ho „ochrancom“, čím nám dáva na vedomie, že tento človek je súčasťou jeho tradície.
Počas svojho prvého výletu do Egypta a po prvých diskusiách s Hakimom mi bolo zrejmé, že tento muž hovorí o dávnom Egypte s takou silou a sebadôverou, že je jasné, že je zasvätený do ezoterických informácií, ktoré do tej doby boli známe len útržkovito. Hakim s istotou prehlásil, že Sfinga je stará viac než päťdesiat tisíc rokov a že hlavné pyramídy sú značne staršie a boli postavené na iné účely, než sa egyptológovia domnievajú. Tvrdil tiež, že prostredná pyramída v Gíze, známa tiež ako Chafréova, je staršia než Veľká pyramída a že ide o prvú skutočnú pyramídu, ktorá bola postavená. Po celú dobu našich prvých rozhovorov nechával Hakim priestor na to, aby som sa mohol hlbšie ponoriť do skúmania jeho vedomostí. V decembri 1992 som sa vrátil z Egypta s hlavou doslova preplnenou nápadmi a konceptmi, ktoré bolo nutné premyslieť.
Potom som začal s publikovaním článkov s predbežnými výsledkami môjho bádania. V dôsledku toho ma séria zvláštnych náhod priviedla k inžinierovi a majstrovi remesiel Christopherovi Dunnovi a k jeho teórii pokročilých obrábacích techník v dávnom Egypte. Bol som poctený tým, že som mohol prispieť a revidovať upravené vydanie jeho skvelej knihy Elektráreň v Gíze. Dunn vo svojej knihe uvádza, že sa začal zaujímať o teórie týkajúce sa Veľkej pyramídy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Niekoľko výprav so Egypta ho presvedčilo, že Veľká pyramída, kvôli precízne presnej konštrukcii a použitému materiálu, bola naplánovaná tak, aby fungovala ako stroj, nie ako hrobka faraóna. Táto analýza sa dokonale zhoduje s domorodou tradíciou, do ktorej ma zasvätil Abďel Hakim.
V tomto bode moja počiatočná púť a životné nasmerovanie vykryštalizovali v jedinečný výskum, ktorý je predmetom záujmu tejto knihy.
- koniec kapitoly -
Stephen S. Mehler
Preklad: Libor
RECENZIU knihy nájdete na tejto adrese.
