Anglický štátnik, prírodovedec a filozof Francis Bacon (1561-1626) kritizoval stredovekú logiku ako „bezduchú zábavu". V diele Novum Organum, vydanom v Londýne r. 1620, si už pred stáročiami vytýčil cieľ nahradiť Aristotelov Organon. Podľa Bacona ovplyvňujú život ľudstva aj vedecké objavy: „Treba pozorovať silu, účinok a následky vynálezov. Nikde to nie je vidieť lepšie, ako na troch vynálezoch, ktoré boli v stredoveku úplne neznáme: kníhtlač, pušný prach a magnet. Tieto tri vynálezy úplne zmenili tvár sveta: prvý v oblasti šírenia písaného slova, druhý vo vedení vojen a tretí v navigácii. Žiadna ríša, náboženská viera či filozofia nemala na ľudstvo väčší vplyv ako tieto objavy".
ZÁHADY, TECHNOLÓGIE A PATENTY
Slovo patent, používané od 16. storočia, pochádza z latinského slovného spojenia littera patens, čo by sa dalo chápať ako dnešný „list vlastníctva". Od tých čias sa traduje aj „dôstojnícky patent", verejný list, ktorým zemepán menoval dôstojníkov. Pod slovom patent sa rozumie aj právo na vlastníctvo vynálezov. Ochranná doba na patent je napríklad v Nemecku 18 rokov. Počas týchto 18 rokov môže licenčné poplatky inkasovať buď vlastník patentu, alebo ich môže čiastočne alebo úplne odstúpiť iným osobám. Patenty sú dokonca aj dedičné.
Okolnosť, že pod „patentom" rozumieme chránený, a teda kvalitný tovar, potvrdzuje aj tá skutočnosť, že prídavné meno „patentný" sa chápe aj ako „poriadny" alebo „dobre využiteľný". Úradným patentným listom sa pôvodne udeľovalo uznanie za kvalitu tovaru.
No patenty na úžitkové predmety tu boli už dávno pred moderným zákonodarstvom. Už v antickej Alexandrii za čias faraónov vyvolal veľký záujem mincový automat, ktorý môžeme považovať za prvý na svete. Grécky vynálezca Heron z Alexandrie (10 pred n.l.-65 n.l.) ho postavil v 1. storočí. Zostavil aj veľké množstvo mechanických detských hračiek, no i veterný organ, hasiaci prístroj a parnú turbínu. Vo svojej knihe Pneumatica píše o 78 mechanických prístrojoch predstavuje ich ako svoje vynálezy. Jednu z jeho nádob možno dokonca považovať za predchodcu dnešných mechanických rozprašovačov a dávkovačov, bez ktorých si už nevieme predstaviť dnešné kúpeľne. Táto nádoba vošla do dejín ako „Herónova guľa".
Herón rozdelil svoje patenty rovnako, ako ich rozdeľujú dnešné patentové úrady, totiž na „úžitkové predmety dennej potreby" a na prístroje vyrobené len na efekt. Už grécky mechanik Filón z Byzancie (260-200 pred n.l.) v diele Mechanike syntaxis píše, že „automatis" (samohyb) tu bol už dávno. S rozvojom modernej archeológie sa za posledné desaťročia podarilo dokázať, že antické patenty sú veľmi staré a veľa vynálezov pochádza až z čias faraónov.
Počiatky egyptologických výskumov
Ku koncu 18. storočia už boli známe diela antických autorov o starom Egypte, ale hodnota ich svedectiev bola rôzna. Jednotlivé geografické údaje, spomínané v Strabonovom (60 pred n.l.-25 n.l.) diele sú však naozaj dôveryhodné. Veľa faktov o prvom storočí nášho letopočtu sa dozvieme zo spisov Diodora Sicílskeho. Pozoruhodné skutočnosti uvádza aj Herodotos (485-430 pred n.l.), ktorý píše okrem iného aj o zaujímavých zvykoch faraónov a podáva pomerne presný, keď neucelený obraz posledných rokov starého Egypta, no píše aj o perzskom panstve okolo r. 450 pred n.l.
Historické fakty spojené s dávnymi epochami sú v každom prípade neúplné a čiastočne ich možno považovať za legendy. Na druhej strane treba priznať, že grécki antickí autori poznali len málo pamiatok pokrytých egyptskými hieroglyfmi, nevedeli, že ide o písmo a nemali možnosť ho rozlúštiť. V polovici 17. stor. podnikol prvý pokus o ich rozlúštenie nemecký jezuita Athanasius Kircher (1602-80). V rokoch 1636-76 publikoval veľa diel o koptskom jazyku a staroegyptčine (Lingua aegyptiaca restituta, 1643). Všetky Kircherove transkripcie a pokusy o interpretáciu, ktoré sú zábavné vďaka jeho fantázii, sú síce nesprávne, ale zistil niekoľko zhôd medzi koptským a staroegyptským jazykom. Jeho dielo neskôr doviedol do úspešného konca až francúzsky učenec Jean-Francois Champollion (1769-1821), ktorý podnikol výskumnú výpravu na rozkaz Napoleona Bonaparta. Rozlúštením hieroglyfov sa získal prístup k informáciám zo staroegyptských nápisov. Najdôležitejšie poznatky potom publikovali tí učenci, ktorých spomínaný francúzsky konzul prizval na svoju expedíciu. Neskôr vydali niekoľko zväzkov pod názvom Description de l'Égypte. Najdôležitejším objavom bol kameň zvaný El-Rašid. Vďaka dekrétu, vytesanému na tomto kameni v troch jazykoch (vlastne len v dvoch, pretože ten istý obsah je tu napísaný aj v ľudovej gréčtine, aj v egyptčine), sa r. 1822 Champollionovi podarilo rozlúštiť hieroglyfy vďaka tomu, že vychádzal z gréčtiny.
Ešte pred ním zverejnil francúzsky abbé Jean-Jacques Barthélemy (1716-95) a nemecko-dánsky výskumník Georg Gustav Zoéga (1755-1809) domnienku, že egyptské kráľovské mená obklopujú kartuše. Nemecký učenec Carsten Niebuhr (1733-1815) vychádzal zo správneho predpokladu, že niektoré hieroglyfy sú znaky abecedy a že pomocou koptského jazyka by sa dal zistiť význam niektorých slov. Švédsky učenec a diplomat John David Ákerblad (1763-1819) pri porovnávaní textov r. 1802 identifikoval niekoľko podstatných mien a podarilo sa mu určiť aj zopár čísloviek. Snahy vedcov vyvrcholili v prácach anglického lekára a fyzika Thomasa Younga (1773-1829), ovládajúceho pol tucta jazykov, medzi nimi aj niekoľko orientálnych. Zo zábavy sa pustil do dešifrovania nápisov z El-Rašidu a dospel k pozoruhodným výsledkom. Vychádzal z ľudovej gréčtiny a podarilo sa mu zostaviť zoznam 204 slov a 13 hieroglyfov, z čoho bola asi štvrtina určená úplne správne. Zrodila sa egyptológia, ktorá postupne sprostredkovala prístup k dávnej rozvinutej kultúre krajiny faraónov. Nakoľko však pokročil v starom Egypte rozvoj techniky?
-pokračovanie-
Erdogan Ercivan
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese
VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
ERDOGAN ERCIVAN Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/erdogan-ercivan-vyber