Samozrejme, mnohí sa opýtajú, kde sú nástroje, ktoré sa mohli použiť na prácu, ako bola táto. Vieme, že v rôznych častiach sveta sa na archeologických náleziskách našli podivné zariadenia a materiály, ktoré boli označené, uložené do krabíc a schované z dohľadu, pretože nezapadajú do konvenčnej historickej paradigmy.
Sir William Flinders Petrie bol jedným zo skvelých egyptológov konca 19. a začiatku 20. storočia. Petrie našiel množstvo jadrových vrtákov a mnohé z nich sú teraz uložené v múzeu pomenovanom podľa neho v University College London v London England. Nenašli sa kúsky skutočných dutých vrtákov, no jadrá vyrobené z vápenca, alabastru, žuly a iných kameňov sa našli.
Chris Dunn strávil hodiny v Petrieho múzeu a mal povolené osobne preskúmať niektoré z vyvŕtaných jadier. V tomto texte hovorí o vlastnostiach jedného z nich:
'Najfascinujúcejšou vlastnosťou žulového jadra, ktorú opisuje Petrie, je špirálová drážka vedúca okolo jadra, ktorá naznačuje rýchlosť posuvu 0,100 palca za jednu otáčku vrtáku. Bolo to 500-krát lepšie, než moderné diamantové vrtáky, no otáčanie vrtáku by nebolo také rýchle, ako 900 otáčok za minútu u moderných vrtákov.'
Žulové jadro vrtáku v Petrieho múzeu. Zdroj: Archív autora
Často citovanú myšlienku, že tieto jadrá vrtákov boli vyrobené použitím luku a medenej trubky s pieskom používaným ako abrazívny materiál treba zamietnuť, pretože boli vyrobené moderné repliky týchto jadier s hore uvedenou účinnosťou.
Pri vykopávkach v archeologickej zóne v Sakkáre v roku 1936 objavil Petrie hrobku princa Sabu, ktorý bol synom faraóna Adjuiba, guvernéra 1. dynastie (3000 rokov p.n.l.). Medzi predmetmi nájdenými v hrobke upútal Emeryho pozornosť predmet, ktorý bol pôvodne v jeho správe o Veľkých hrobkách 1. dynastie definovaný ako 'puzdro v tvare bridlicovej nádoby.' O niekoľko rokov neskôr vo svojej už predtým spomenutej práci “Archaický Egypt“ tento predmet komentoval slovom, ktoré dokonale zhŕňa realitu tejto situácie a nepohodlnosť, ktorú predmet vyvoláva slovom “cachibache (haraburda)” (malý otvor, pri ktorom hrozí, že sa z neho stane oveľa väčší otvor.)
Podľa typického a očakávaného názoru archeológov a egyptológov tento predmet nie je ničím iným, ako podnosom alebo podstavcom nejakého kandelábra a jeho vzhľad je náhodný. Ja osobne som dosť ohromený, že takýto kontroverzný kus je stále vystavený v múzeu v Káhire a uvažujem aké ešte čudnejšie predmety sú ukryté v jeho depozitoch.
Slávna bridlicová nádoba alebo disk. Zdroj: Archív autora
V Karnaku, obrovskom chrámovom komplexe, nájdeme mnohé príklady prastarých otvorov vyvŕtaných jadrovými vrtákmi – priemer jedného z nich je väčší ako ľudská ruka. Ako môžete vidieť na fotografiách, stena vrtáku bola tenšia ako u vrtákov z 21. storočia a ani technici a odborníci na ťažbu, ktorí ju videli, nevedeli vysvetliť, z akého materiálu musel byť vrták vyrobený, aby si pri tejto hrúbke zachoval svoj tvar a stabilitu.
Veľká diera po vyvŕtanom jadre v Karnaku. Zdroj: Archív autora
Ďalším ohromujúcim miestom je takzvané Serapeum v Sakkáre, kde sú masívne žulové boxy, ktoré boli podľa mnohých akademikov vytvorené v dynastických časoch. Tieto boxy v Serapeu však ukazujú, prečo majú technici ako Chris Dunn, ja a členovia kemitskej školy problém s konvenčnými egyptologickými vysvetleniami. Podľa kemitskej školy v 13. storočí pred naším letopočtom Chaweset nariadil vykopanie tunelu vedúceho pevným vápencovým podložím a bočnými komorami navrhnutými tak, aby do nich uložili veľké žulové sarkofágy – každý vážiaci aspoň 70 ton, v ktorých boli mumifikované ostatky Apidových býkov.
Mumifikovaný býk v Národnom prírodovednom múzeu. Zdroj: Pccromeo/›› CC BY SA 3.0
Chris Dunn vie ako vyzerajú presné povrchy, pretože sa desiatky rokov podieľal na výrobe zložitých kovových súčiastok pre letecký priemysel. Študoval boxy v Serapeu mnohokrát a mal možnosť zmerať plochosť ich žulových a vápencových povrchov pomocou presných meracích prístrojov. V článku na jeho webovej stránke www.gizapower.com sú jeho myšlienky:
'Žulový box vnútri Chafreho pyramídy má rovnaké vlastnosti ako boxy v Serapeu. A predsa boli boxy v Serapeu pripisované 18. dynastii vyrobené o viac ako 1100 rokov neskôr, v čase kedy sa predpokladá úpadok kamenárstva. Ak berieme do úvahy, že toto datovanie bolo založené na keramike, ktorá sa tam našla a nie na boxoch ako takých, mohli by sme odôvodnene uvažovať, že tieto boxy neboli datované správne. Ich vlastnosti ukazujú, že ich tvorcovia použili rovnaké nástroje a boli rovnako zruční a znalí ako tvorcovia Chafreho pyramídy. Okrem toho, boxy na oboch miestach sú dôkazom oveľa významnejšieho účelu ako púhe pohrebné sarkofágy. Sú veľmi presne vypracované – ich rohy sú pozoruhodne hladké a ich vnútorné rohy vypracované do takej miery, akú by od pravekého artefaktu človek neočakával. Všetky tieto vlastnosti sú ťažko dosiahnuteľné a žiadna z nich nie je potrebná, ak by šlo iba o pohrebný box.
Yousef Awyan skúmajúci hladkosť povrchu. Zdroj: Archív autora
Výrobcova boxov v Serapeu nevytvorili iba vnútorné povrchy, ktoré boli ploché pri zvislom a vodorovnom meraní, okrem toho si však dali pozor, aby povrchy, ktoré vytvorili boli hladké a vzájomne rovnobežné, pričom vzdialenosť bočných strán boky vrchnej strany je 5 stôp a 10 stôp. Bez takej rovnobežnosti a hladkosti vrchného povrchu by však hladkosť oboch strán neexistovala.
Ohromujúce tvrdenia
Hoci možno namietať, že moderný človek nemôže posudzovať artefakty staré tisíce rokov z modernej perspektívy, dosiahnutá miera presnosti akú nájdeme pri týchto artefaktoch sa v archeologickej literatúre nenachádza a je o nej písané iba v tej súvislosti, aké je vytvorenie takéhoto diela náročné. Ako technik a remeselník, ktorý pracoval vo výrobe viac ako 40 rokov a ktorý dosiahol presnosť pri výrobe moderných artefaktov si myslím, že dosiahnutie takejto úrovne v praveku si zaslúži viac uznania. Nikto nerobí takúto prácu pokiaľ nemá veľmi dobrý dôvod vytvárať takýto artefakt. Ani remeselník nepracuje s takouto presnosťou, pokiaľ to nie je jediný spôsob ako dosiahnuť to, aby tento artefakt plnil svoj účel. Jediným dôvodom pre takúto presnosť by bolo, ak by nástroje použité na jeho vytvorenie boli také presné, že by sa s nimi nedalo pracovať inak ako presne. Nech už by bola pravdou ktorákoľvek z týchto možností, hľadíme na pravekú civilizáciu, ktorá dosiahla vyšší stupeň rozvoja než sa momentálne akceptuje. Pre mňa sú tieto tvrdenia ohromujúce.
Ohromujúca presnosť jedného z boxov v Serapeum. Zdroj: Archív autora
Preto verím, že artefakty, ktoré som meral v Egypte sú dôkazom, ktorý bez akejkoľvek pochybnosti potvrdzuje, že v starovekom Egypte existovala civilizácia, ktorá bola rozvinutejšia ako nás učili. Dôkaz je vytesaný do kameňa.'
Musíme tiež zohľadniť to, že väčšina boxov v Serapeu bola vyrobená zo žuly a pravdepodobne z kameňa dopraveného z kameňolomu v Aswane, približne 500 míľ od Sakkáry. A nielen to – veko každého boxu bolo vytesané z rovnakého kameňa ako box sám o sebe. Prečo by si výrobcovia dali takú námahu, ak by tieto boxy boli iba pre býkov, bez ohľadu na to, akí boli cenní? Ako naznačil Dunn, boxy v Serapeu neboli pravdepodobne vyrobené počas 18. dynastie a nevyrobili ich vtedajší Egypťania, skôr sú pozostatkami nejakej staršej a technologicky oveľa rozvinutejšej kultúry, možno kultúry, ktorú poznáme pod menom Kemitská.
Nedokončený egyptský obelisk v Aswane s otvormi ukazujúcimi ako mohla byť rozdelená žula. Zdroj: Glenn Ashton/›› CC BY SA 3.0
To čo ste tu videli a čítali bolo iba zopár z mnohých príkladov artefaktov, ktoré nezapadajú do paradigmy dynastického Egypta. Tieto artefakty nemohli vytvoriť starí Egypťania a preto musíme prísť k záveru, že sú staršie ako dynastický Egypt. Viac informácií môžete získať z mojej knihy “Stratené technológie Egypta.”
-koniec-
Úvodný obrázok: Kameň na mletie, chrám v Dendere. Zdroj: Chris Beckett/›› CC BY NC ND 2.0
Brien Foerster
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/artifacts-ancient-technology/evidence-cut...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: Vladimíra
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Dôkazy pradávnej vedy?
http://www.kemet.sk/dokazy-pradavnej-vedy