1. časť: Egyptská minulosť, 1. kapitola: Pramene a zvláštnosti III.

Diodóros Sicílsky, ktorý písal v prvom storočí pr. n. l., nám hovorí:

„Egypťania boli cudzinci, ktorí sa v pradávnych dobách usadili na brehoch Nílu, kam so sebou priniesli civilizáciu svojej materskej zeme, umenie písma a vybrúsený jazyk. Prišli zo smeru západu slnka a boli najstaršími ľuďmi.“ ⁵
Tieto komentáre v omnoho neskoršej dobe podporil profesor W. B. Emery vo svojej knihe „Archaický Egypt“, v ktorej uvádza:

„... koncom štvrtého tisícročia pr. n. l. nachádzame ľudí, tradične známych ako ´nasledovníkov Hóra´, ktorí zjavne utvárajú civilizovanú aristokraciu či dominantnú rasu, ktorá sa ujíma vlády nad celým Egyptom. Teóriu existencie tejto dominantnej rasy podporuje objav hrobov neskorého predynastického obdobia nájdených v severnej časti Horného Egypta, ktoré obsahujú anatomické pozostatky ľudí, ktorých lebka a telo bolo väčšie než u domorodých obyvateľov. Tento rozdiel je tak výrazný, že vylučuje akúkoľvek možnosť, že by sa títo ľudia vyvinuli z pôvodnej rasy. Prelínanie týchto dvoch rás muselo byť značné, ale nebolo natoľko rýchle, aby mohlo byť v dobe zjednotenia Egypta akokoľvek považované za ukončené, lebo v priebehu celého archaického obdobia bol rozdiel medzi civilizovanou aristokraciou a masami domorodých obyvateľov veľmi výrazný, obzvlášť čo sa týka pohrebných zvykov. Až koncom druhej dynastie nachádzame dôkaz nižších stavov, ktoré si osvojujú pohrebnú architektúru a spôsob pochovávania svojich pánov. Rasový pôvod týchto votrelcov nie je známy a tiež cesta, ktorou prenikli do Egypta, zostáva nejasná.“ ⁶

Zdá sa, že tu nie je ani náznak možnosti, že by pozostatky, na ktoré poukazuje profesor Emery, boli iné než ľudské a že by nenáležali k druhu pochádzajúcemu zo Zeme.

V prehistorickom Egypte sa okrem rodiny Hóra samozrejme objavovali aj iné božstvá. Legendy Feničanov, ktoré zachoval staroveký fenický spisovateľ Sanchunjátón (14./13. storočie pr. n. l.), hovoria o Tautovi či Thovtovi ako vynálezcovi abecedy a umenia písma. Jedna pasáž v Manéthónovom texte tento názor potvrdzuje a rozpráva, ako pred potopou Thovt (či Hermés Trismegistos) napísal na stély alebo tabuľky v hieroglyfoch alebo posvätných znakoch princípy všetkého dávneho vedenia. Po potope jeho nástupca preložil obsah týchto stél do jazyka obyčajných ľudí. Podobne rozpráva i Josephus:

„Patriarcha Seth, aby zabránil zničeniu onej múdrosti a astronomických znalostí, vztýčil v predtuche dvojakej skazy ohňom a vodou, ako predpovedal Adam, dva stĺpy, jeden tehlový a druhý kamenný, do ktorých boli tieto vedomosti vytesané a ktoré stáli v Siriadickej zemi [Egypte]. ⁷

L. Filipoff, astronóm Alžírskej univerzity, prehlasuje, že objavil v starých textoch nájdených v pyramídach, ktoré pochádzajú z obdobia piatej a šiestej dynastie, nové skutočnosti. Tieto texty údajne spájajú boha Thovta či Tehutiho so zodiakálnym znamením Raka. Filipoff predpokladá, že Thovt bol kultúrnym nositeľom zo zeme na západe, ktorý sa objavil asi v roku 7256 pr. n. l., kedy sa jarná rovnodennosť nachádzala v Rakovi. Keď Thovt (v neskorších textoch označovaný ako Hermes) dorazil na egyptskú pôdu, hlboko na neho zapôsobila nevzdelanosť a nedostatok zákonov u miestnych ľudí a tak ich on a jeho spoločníci začali vyučovať vedu, náboženstvo, umenie a hudbu. Z toho vyplýva, že svet sa v dobe Thovtovej návštevy nachádzal v roku 1256 (alebo približne) veku Raka, čo naznačuje, že Thovt a bezpochyby ďalší ľudia, ktorí prišli zo „zeme na západe“ a neskôr sa stali objektom zbožného uctievania, boli skôr misionári a kolonisti z Atlantídy než mimozemšťania.

Určitú súvislosť s týmto príbehom o Thovtovi môžeme tiež vidieť na denderskom zodiaku, jednej z hlavných zaujímavostí Hathorinho chrámu v Dendere.

Je to kruhová mapa oblohy, ktorá zobrazuje znamenia zverokruhu tak, ako ich videli a ponímali Egypťania v dávnych dobách, ktorí kládli zvláštny dôraz na znamenie Raka a Leva. Egypťania prikladali tomuto obrazu (všimnite si postavu Thovta vedľa znamenia Panny) svoje vlastné tajné významy, ktorých pôvodný zmysel je medzi bádateľmi a egyptológmi ešte stále vecou diskusie (viď obr. Denderský zodiak z Hathorinho chrámu).

Nie všetci odborníci dospievajú k rovnakému záveru, keď dôjde k interpretácii tohto obrazu, a existujú i isté náznaky, že skutočný zmysel niektorých hieroglyfov mohol egyptológom dosť ľahko uniknúť. John Anthony West napríklad v komentári výskumu Schwallera de Lubicza uvádza ohľadom istých zvláštností pri denderskom zodiaku toto:

„Zodiakálne konštelácie, sú usporiadané okolo stredu v nepravidelnom kruhu. Všimnite si zvláštne umiestnenie Raka, ktorý sa nachádza výrazne vo vnútri kruhu, ktorý opisujú ostatné znamenia, alebo je možno ponímaný ako vnútorný bod špirály... Schwaller de Lubicz sa domnieval, že znamenia zverokruhu sú rozmiestnené okolo výstredného kruhu s jedným stredom v póle ekliptiky (bradavka hrošej samice) a druhým v Polárke (šakal alebo pes). To sa mi nezdá úplne presvedčivé. Všimnite si napríklad umiestnenie Váh. Nech už je schéma tohto usporiadania akákoľvek, je isté, že znamenie Raka bolo vyčlenené pre zvláštny účel.“ ⁸

Chrám v Dendere bol vybudovaný Ptolemaiovcami v 1. storočí pr. n. l. na mieste staršieho chrámu. Hieroglyfické nápisy, ktoré sa tu nachádzajú, uvádzajú, že chrám bol postavený „podľa plánu, ktorý vznikol v dobe spoločníkov Hóra“, to znamená dlho pred vznikom dynastického Egypta. Nezdá sa však pravdepodobné, že učený Thovt, tak často stotožňovaný s Hermom či Merkúrom, a vodné znamenie Raka majú niečo spoločné, hoci druhý verš známej básne Gaia Manilia (48 pr. n. l.-20 n. l.), ktorá priradzuje gréckych/rímskych bohov k zodiakálnym znameniam, znie takto: „Apollón má krásnych Blížencov a Merkúr Raka“, čo odráža tradíciu, ktorá je známa obom kultúram. Predtým, než okrídlený Hermes (Thovt/Merkúr?) podľa legendy opustil Zem a vrátil sa k hviezdam, odkiaľ prišiel, zanechal vraj ľudstvu takzvané „Smaragdové dosky“ Herma Trismegista. Hoci sú tieto dosky často považované za jednoznačný výtvor stredoveku, na základe výskumov učenca dr. Sigismunda Bacstroma, ktorý pôsobil v 18. storočí, pochádzajú z obdobia okolo roku 2500 pr. n. l.

Filozof Proklos (412-485 n. l.) sa zmieňuje o cestovaní Gréka menom Krantor, ktorý navštívil Saj, kde mu bol ukázaný v Neitinom chráme istý stĺp s hieroglyfmi, ktoré popisovali nielen históriu predynastického Egypta, ale tiež tej zeme, z ktorej pochádzali ľudia, ktorí v oných dávnych dobách priniesli svoju kultúru k brehom Egypta – teda históriu Atlantídy!

- pokračovanie -

Murry Hope

Odkazy:

5. C. Berlitz: Atlantis (Atlantída), str. 135.
6. W. B. Emery: Archaic Egypt (Archaický Egypt), str. 40.
7. I. Donnelly: Atlantis (Atlantída), str. 125.
8. J. A. West: Serpent in the Sky (Had na nebi), str. 113-14.

Ďalšie časti nájdete na tejto adrese.

Preložila Hedvika Vlasová

Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne

Knihu môžete objednať na tejto adrese